MEGADETH sú jedným z najväčších mien v histórii metalu, kapela z legendárnej Big 4 a z tohto dôvodu som veľmi rád, že recenziu na ich novinku môžem písať práve ja. Th1rt3en vydávajú po dvojročnej pauze, počas ktorej absolvovali vystúpenia na mnohých festivalov a taktiež absolvovali aj množstvo samostatných koncertov. A práve na tejto náročnej šnúre podľa vyjadrení navrátilca Davea Ellefsona začali tvoriť základný materiál na nový album. Očakávania boli veľké, nakoľko MEGADETH sú jedna z kapiel, ktorá si drží svoj vysoký štandard, experimentuje len veľmi opatrne a spestruje svoje nahrávky agresívnejšimi polohami, ako sme počuli na dvoch predchádzajúcich albumoch.

S albumom Th1rt3en môžeme počuť jemný návrat k obdobiu nahrávky Countdown To Extinction, teda je to návrat ku klasike. Melodickejšie pasáže v strednom tempe dominujú ako nikdy v minulosti. Th1rt3en je veľmi solídny album, má dobré momenty, chytľavé riffy, silné texty a nové hudobné nápady. Je to stále ten klasický heavy/thrash metal, ale v každej piesni počuť nejakú modernejšiu vsuvku pre zviditeľnenie každej skladby zvlášť. Klasickými skladbami MEGADETH sú Public Enemy No 1, We The People, Black Swan a Deadly Nighshade. Muzikanti opäť nahrali aj klasickú baladu s názvom Millenium Of Blind, ale tá nedosahuje kvality Tout Le Monde.

S modernejším zápalom pôsobia titulná Sudden Death, v ktorej dominuje úvodné dráždivé sólo a riffy typické pre MEGADETH, taktiež rovnomenná 13 a Fast Lane. Pre mňa sú najzaujímavejšími piesňami Never Dead a New World Order, ktorá bola podľa mien, ktoré sú pod ňou podpísané schovaná dlhšie v šuflíkoch. Koľko takýchto skvostov ešte kapela pred nami ukrýva?

Tento album dokonale vystihuje silnú spoluprácu medzi Mustainom a Broderickom. Jeho sóla sú veľmi silné, dokonale sa vezú na vlne rýchlych riffov od Davea. Skoro akoby som započul dokonalosť, ktorá dominovala za éry s Marty Friedmanom. Gitarové zápasenie, striedanie v sólových partoch je ako za čias skladieb Hangar 18 a Return To Hangar. Charakteristická a nenáročná štruktúra všetkých piesní a Mustainov zdusený spev dotvárajúci celkovú atmosféru skladieb je uznaniahodný. Ak znie MEGADETH pre niekoho veľmi jednoducho, tak práve to je to tajomstvo, ako sa inštrumentálne party jednotlivých nástrojov dokážu skĺbiť bez väčších ťažkostí a práve to robí jednotlivé skladby ľahko zapamätateľné. Po textovej stránke sa kapela venuje sociálno-politicko vojenským témam.

Fanúšikom MEGADETHU sa tento album  bude určite páčiť. Zvuk je možno len o niečo melodickejší než obvykle, obsahuje náznaky melodického rocku 80. rokov a keď Mustaine nespieva, tak počuť slušné gitarové orgie. Celkový zvuk je surovejší,  pripomínajúci osemdesiatkový thrash, avšak kapelá má stále jednu nohu v modernom šate. Th1rt3en si vypočujete zrejme bez nejakého väčšieho ohúrenia, ale aspoň bez nepríjemného prekvapenia ako u …,  no hádajte na ktorú skupinu narážam…

Autor: Scream

Hodnotenie autora: 7 / 10

Názor redakcie:
Tak nám legendárni MEGADETH vydávajú už svoj v poradí trinásty album s príznačným názvom Th1rt3en. Toľko asi k tejto novinke. Že nestačí? Bohužiaľ ani mne táto zmes prerábok, šuplíkových zásob a noviniek akosi nestačí. Novinka svojou stavbou pripomína asi najviac dosku The System Has Failed (2004), kde ako je dobre známe, frontman Dave Mustaine čerpal zo starých, nikdy nerealizovaných nápadov. Teraz je tomu podobne, lenže s tým rozdielom, že skladby ako Sudden Death, Never Dead, No World Order, Millenium Of TheBlind či Black Swan sme už dávno počuli, teda aspoň skalní fanúšikovia MEGADETH.  Iste, týmto piatim veciam sa na novinke dostalo miernej kozmetickej úpravy, ale nejedná sa o nič drastické. Z úplne nového materiálu snáď teda zaujme výborná klipovka Public Enemy No.1 (pach Countdown To Extinction je z nej počuť na míle ďaleko), skvelé jazdy Fast Lane, Deadly Nightshade či titulná skladba (tu zavoňala pre zmenu Youthanasia). Vyložene slabou je Wreckler, nebaví ma ani We The People. Všetko je to akosi ľahko zameniteľné, vymeňme pár skladieb na posledných troch albumoch a nikto si nič nevšimne. A tam vidím aj najväčší problém dnešných MEGADETH. Od príchodu strateného syna Davida Ellefsona som takisto očakával určite viac, po jeho typickom sounde neostalo v kapele ani prachu.

Ak má byť toto posledný album tejto niekedy dokonalej formácie, tak sa nikdy nezbavím trocha trpkého pocitu, že MEGADETH by si zaslúžili oveľa dôstojnejšiu rozlúčku s metalovou scénou.

Autor: Demonick

Hodnotenie autora: 6 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla