Lanský zásek „XXX – Three Decades in Metal“ hudobne rekapituloval to najdôležitejšie v kariére jednej z najvýraznejších persón európskeho power metalu. Zbierka piesní pôsobila sviežo, nenútene a hlavne uvoľnene. Potvrdzujúc tak fakt, že dôležité je sa baviť hudbou ako len spĺňať vopred nanútené očakávania.

HANSEN & FRIENDS – Thank You Wacken

Nahrávka sa stala prehliadkou Kaiových hudobných inšpirácií a vzorov, ktoré síce už skôr boli prítomné aj v domovskej kapele GAMMA RAY. Tentoraz však boli ozvláštnené hojnou účasťou hostí, z ktorých poniektorí boli príjemným prekvapením. Práve moment prekvapenia je však to čo absentuje na tomto kotúči a budí dojem rutinérstva, prípadne narýchlo spichnutého materiálu, ktorému by dodatočná starostlivosť neuškodila.

Hodina a pol koncertného záznamu z festivalu Wacken Open Air je zložená z najväčších hitov HELLOWEEN od legendárneho rovnomenného EP až po „Keeper of the Seven Keys Pt. II“ a miernej väčšiny piesní z už spomenutého sólového albumu. S uznaním treba konštatovať, že nové skladby sa v rámci setlistu nestratili, dokonca niektoré z nich tak ako odzneli vyznievajú vzdušnejšie s väčšou dávkou energie. Nemožno opomenúť, že prevažná väčšina nového materiálu bola pre obecenstvo neznámou, keďže album vyšiel až pár mesiacov po samotnom festivale.

Kai Hansen

Zoznam hostí oproti štúdiovej verzii sa akosi scvrkol a papierovo najsilnejším menom je Michael Kiske (ex-HELLOWEEN, UNISONIC), ktorý sa očakávane objavil v takmer už zľudovených šlágroch z oboch „keeperov“. Teda v piesňach, ktoré aj vďaka množstvu momentálnych Hansenových projektov na nás vyskočia pomaly z každého rohu. O sprievodné vokály sa postarali Frank Beck a Clémentine Delauney (VISIONS OF ATLANTIS), obaja sa v niektorých skladbách zhostili aj hlavných spevov.

Frank, ktorý v GAMMA RAY prevzal vokálne opraty po tom ako sám Kai priznal hlasovú únavu po častom koncertovaní, pôsobí v niektorých momentoch ako slon v porceláne. Chýba mu akási ľahkosť a suverénnosť na pódiu, to sa aj prejavuje ako kŕčovito alebo nútene sa snaží strnúť obecenstvo. Vokálne je to však v poriadku, čomu dopomohlo aj množstvo koncertovania s kapelou. Stále však treba uznať, že čaro nespútanosti a surovosti starých klasík, príkladom je aj taká „Victim of Fate“, sa nepodarilo zopakovať.

Opakom je Clémentine, ktorá elegantne a suverénne sekunduje v jednom z vrcholov disku „Fire and Ice“, teda piesni, v ktorej sa miesi tvrdý riff s hudobnou výpravnosťou. Svojím vokálom jej dodáva epickejší nádych. Dopomáha tomu aj záverečná inštrumentálna pasáž pripomínajúca prvotinu gama lúčov. Jej hlas vynikne aj v baladickej „All or Nothing“, ktorú výrazne podporujú klávesy. V klasickej „Save Us“ má dokonca vokálne navrch a len potvrdzuje hlasovú sebavedomosť.

HANSEN & FRIENDS

Koncertnému záznamu svedčí množstvo skladieb mimo HELLOWEEN éry, práve tie ho obohacujú a ženú vpred. Či už je to „Contract Song“ s gitarami s jemne rockovým nádychom alebo judáškymi riffymi vybíjaná „Enemies of Fun“, prípadne rýchlik „Follow the Sun“, ktorý si nezadá s energiou nasiaknutými klasickými položkami. Povinné jazdy „I Want Out“ a „Future World“ sú odspievané miláčikom nemeckého publika Michaelom Kiske, ten s vychádzkovým krokom a „mám na saláme“ pohľadom rutinérsky zvládol obe skladby. Práve na nich bolo badať ako si Kai užíval momenty, keď pozornosť na pódiu prevzal na seba niekto iný.

Hoci by sa tu dalo nájsť pár mušiek ako vokálna strnulosť úvodom koncertu, prípadne o máličko lepší mix v niektorých pasážach, tak za najväčší nedostatok DVD alebo blue ray kotúča považujem absenciu akýchkoľvek bonusov. Sú tu prítomne len štyri audio záznamy skladieb, čo je v prípade takéhoto záznamu a zachytávajúcej udalosti málo. Luxusnosti záznamu by určite pridala aj účasť o jedného, dvoch hostí naviac.

Nie je snáď koncert, ktorý by Kai Hansen neodspieval, neodohral so svojím povestným úsmevom. Tento nebol iný. Sršiacou pohodou nakazil celú partiu na pódiu a na vyburcovanie publika mu stačilo hoci aj mrknutie oka. Party stage na Wacken Open Air v ten večer nepotreboval pyrotechnické efekty, nechýbali mu ani mohutné kulisy a pódium ozrutných rozmerov. Tak ako za posledných tridsať rokov, aj tento večer to tento večný optimista zvládol s úprimne odohranými skladbami, ktorými definoval žáner ako taký a stal sa jeho nesmrteľnou súčasťou.

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk