Štvrtkový koncertný program sme neoficiálne začali ešte pred oficiálnym začiatkom. V kúpaliskovom bufete sme si mohli vypočuť zvukovú skúšku českých stálic WANASTOWI VJECY, čo nás navnadilo na ich koncert, k tomu sa však dostaneme neskôr. Celkovo by sa dal štvrtkový program označiť za nálož českých legiend.

LIMETAL

Oficiálny program však pre nás odštartoval koncertom bývalých členov kapely CITRON, ktorí od roku 2015 fungujú pod názvom LIMETAL. Kapela sa v Snine predstavila aj minulý rok, kedy sa mi vryli do pamäte poriadnym hardrockom a svojej povesti nezostali nič dlžní ani tentokrát. S kolegom sme sa zhodli, že takýto poctivý hardrock by si zaslúžil lepší hrací čas. LIMETAL totiž hrali o 16:00 hod. pred pomerne slabou návštevnosťou, ešte stále totiž veľa účastníkov zájazdu dávalo prednosť schladeniu sa na kúpalisku.

Slovenskú koncertnú premiéru s kapelou LIMETAL si odbila nová posila za bicími, sympatická Veronika Lukešová, ktorá sa môže pochváliť tým, že nahrala bicie na album „City of Heroes“ pre dvojicu KISKE & SOMMERVILLE. Frontman kapely si koncert naozaj užíval a komunikoval s divákmi, z celej kapely sršala príjemná energia. Skupina zahrala niekoľko vypaľovákov a aj keď ich pomerne novú tvorbu nemám príliš napočúvanú, najviac ma oslovili skladby „Sex n´ Roll“, či „Mayday“, na ktoré sa najviac chytalo aj obecenstvo. Okorenením bolo, keď sa pri balade „Karolíno“ na pódiu objavila aj šarmantná huslistka a diváci sa dočkali aj prekvapivého sóla na gajdách. LIMETAL patrili jednoznačne k príjemným prekvapeniam, na svoje si prišli hlavne fanúšikovia ich bývalej kapely, keďže muzikanti svoj štýl vôbec nezmenili, chvály bolo počuť aj od množstva okoloidúcich. Aj keď má kapela nabitý festivalový program, po koncerte sme ich zazreli sledovať koncerty aj ďalších kapiel.

V nastolenom trende českých rockových stálic pokračovala kapela HARLEJ, na ktorú sa už hľadisko predsa len zaplnilo. Mňa však premohol strach z možného úpalu a ich koncert som prvú polovicu sledoval z bezpečia bufetu, kam Oskarove lúče nedosiahli. Najväčšie ovácie skupina zožala pri cover hite známej skladby „Pověste ho vejš“, ktorú si prítomní schuti zaspievali.

BLUE PILLS

Na rad prišla pre mnohých (vrátane mňa) jedna veľká neznáma, švédska formácia BLUE PILLS, ktorých tvorba je inšpirovaná undergroundom 60. a 70. rokov. Kapela má zatiaľ na konte len dva plnohodnotné štúdiové albumy, no ich vystúpenie bolo pre mnohých príjemným prekvapením. Pánov určite zaujala sympatická vokalistka Elin Larsson, no skupine by som veľmi krivdil, ak by som tvrdil, že zaujali len vďaka jej vzhľadu.

Ich hodinové vystúpenie ubehlo naozaj rýchlo. Napriek príjemnému prekvapeniu si ešte raz neodpustím poznámku, že hlavne kapela LIMETAL by si zaslúžila väčšiu návštevnosť. Aj keď pri BLUE PILLS ide o zahraničnú kapelu, pre divákov to bola veľká neznáma a myslím si, že viac ľudí by sa zabavilo na českých kapelách, ako na týchto Švédoch. Koniec-koncov sme toho boli už nie raz svedkami. Diváci sa síce chytali na roztlieskavanie speváčky, no na predchádzajúcich koncertoch, kde bolo návštevníkov o dosť menej chémia fungovala lepšie. Kapela si však fanúšikov získala na záver, keď zahrala cover verziu skvelej skladby „Somebody To Love“ od JEFFERSON AIRPLANE.

AMORPHIS

Na hodinách svietilo osem hodín a nastal čas pre mnohých najväčšieho headlinera celého festivalu, fínskych heavy metalistov AMORPHIS. Ešte pár minút pred koncertom (a dokonca aj počas prvej skladby) mi pripadá účasť priam hrozivo, no areál sa našťastie nakoniec poriadne zaplnil. Koncert otvorila pilotná skladba zatiaľ posledného albumu s názvom „Under the Red Cloud“, po nej nasledovala „The Sacrifice“ z rovnakého albumu a ľudia sa dostávali do varu. Musím však uznať, že mne osobne udrel do uší udrel veľmi zlý zvuk, spevákovi bolo v hlasných častiach len veľmi málo rozumieť. Predpokladám však, že fanúšikovia AMORPHISU so mnou súhlasiť nebudú, tí si koncert užívali naplno.

Aj napriek nie najlepšiemu zvuku treba vyzdvihnúť spevácky výkon frontmana Tomiho Joutsena, ktorého striedanie chrapláku s melodickým spevom muselo upútať aj nezainteresovaného poslucháča. Spevák s chrapľavo-zamatovým hlasom však bol pomerne skúpy na slovo, žiadne srandičky sa nekonali a len občas uviedol nasledujúcu skladbu. O to viac bol ale jeho výkon sústredený, miestami pripomínal priam hypnotický stav. Záver koncertu zaobstarali piesne „Death of a King“ a „House of Sleep“. Kým pri prvej spomenutej nechal spevák odspievať si časti pesničky divákov a osobne som očakával lepšiu odozvu, pri poslednom kúsku v playliste sme boli svedkami poriadnej diváckej roztlieskavačky. Po tejto skladbe sa hudobníci odobrali do zákulisia a na moje dosť veľké prekvapenie sa už nevrátili. Koncert jedného z headlinerov tak bol bez akéhokoľvek prídavku.

WANASTOWI VJECY

Po severskom headlinerovi nastal čas opäť vrátiť sa k českej hudobnej stope a na pódiu sa objavil Robert Kodym a jeho WANASTOWI VJECY. Kapela je pravidelným návštevníkom festivalu pod sninským kameňom.Oproti minulému roku, kedy hrali ešte za svetla v prvý deň festivalu, sa „wanastowkám“ tentokrát ušiel oveľa lepší hrací čas a to sa odzrkadlilo na poriadnej návšteve a skvelej atmosfére.

Koncert vyšperkovali hity ako „Sbírka zvadlejch růží“, „Andělé“, či balada od LUCIE s názvom „Dotknu se ohně“, ktorá bola krásnym záverom celého koncertu a privodila elektrizujúcu atmosféru.

ALKEHOL

Hodinu pred polnocou sa na pódiu sa na pódiu objavila posledná česká legenda dňa ALKEHOL. Myslel som si, že veľa ľudí už po horúcom dni zmohne únava, no obl som na veľkom omyle a ALKEHOL si užili skvelú divácku kulisu. Frontman Ota Hereš odpálil koncert vo veľkom štýle a hneď na úvod koncertu dostal divákov do ošiaľu peckami „Hospodo nalejvej“, „Život je krátkej“, „Piju jako duha“, „Na zdraví“, „Nonstop“, či „Pijeme s láskou“.

Aj keď som na ALKEHOLE spoločne s KABÁTOM vyrastal, po toľkých rokoch som si pred samotným koncertom myslel, že ich diskografiu až tak nepoznám. Moja pamäť však ešte slúži a zistil som, že spoločne s publikom som odspieval a odskákal takmer celý koncert. Bol som teda rád, že som premohol únavu a nepobral sa spať. Ota Hereš skvele bavil divákov aj medzi skladbami a na festivale sa prvýkrát objavilo aj pogo. Kapela pridala aj ďalšie hity ako „Trávička zelená“, či „Pivo dělá hezká těla“. Areál zaburácal a vybuchol eufóriou pri futbalovej hymne „Nechte vlajky vlát“. Štvorica hudobníkov nedala divákom vydýchnuť ani v samom závere. Po skladbách „Na slamníku“ a „Buráky“ som konečne mohol začať žmýkať hlasivky a skontrolovať, či som si nevyskákal členky z nôh. ALKEHOL predviedli skvelú šou a po tomto koncerte musel byť nejeden fanúšik opäť plný energie.

Piatok

Záver štvrtkového programu mala zaobstarať švajčiarska formácia BACK:N:BLACK, ktorá však nestihla lietadlo a tak sa predstavili až v piatok, kde však pre nich bolo taktiež v programe rezervované miesto, s ich možným meškaním sa teda zjavne počítalo vopred.

BACK:N:BLACK

Namiesto toho, aby uzatvorili štvrtkový program, tak oficiálne započali ten piatkový (aj keď pred nimi sa na pódiu objavili ešte tri domáce kapely). Zostavu BACK:N:BLACK tvoria štyri mladé devy, ktoré dopĺňa odvážny bubeník. Kapela je revivalom AC/DC. Ich vystúpenie bolo pomerne živelné, na môj vkus trochu uškriekané, ale AC/DC predsa uškriekané má byť.

Speváčka sa snažila o odovzdanie energie divákom, no chémia s obecenstvom príliš nefungovala. Kapela začala o niečo skôr ako mala, posun sa však našťastie netýkal aj ďalších kapiel. Nálada sa aspoň o niečo rozprúdila po skladbách „Back In Black“, „Hells Bells“, či „Thunderstruck“. Vo vzduchu bolo cítiť blížiacu sa búrku (ktorá nakoniec nedorazila), vonku už teda nebolo tak teplo a to sa odzrkadlilo aj na solídnej návštevnosti. Na záver táto formácia zahrala hitovku „T. N. T., po ktorej nasledovala podarená vytlieskavačka od divákov, ktorí skandovali meno kapely. Dievčatá sa na pódium vrátili a s obecenstvom sa rozlúčili ničím iným ako „Highway to Hell“.

AXXIS

Koncert českej kapely ŠKWOR som využil na občerstvovaciu prestávku a pripravil som sa na koncert nemeckú heavy metalovú úderku „AXXIS“, ktorej posledný album „Retrolution“ sa mi dostal poriadne pod kožu. Práve z tohto albumu pochádzala prvá skladba koncertu s názvom „Heavy Metal Brother“. Je to poriadna skákanica a aj keď prítomní diváci túto skladbu asi až tak nepoznajú, v skákaní ich nahradil samotný frontman Bernhard Weiss. Ten predvádzal počas celého koncertu skvelú šou a vystúpenie AXXIS hodnotím ako absolútne najpríjemnejšie prekvapenie celého festivalu. Práve vďaka tomu by si vystúpenie zaslúžilo väčšiu pozornosť divákov. Prítomní fanúšikovia sa však na staršie skladby celkom rýchlo chytali.

Kapela budúci rok oslávi tridsiate výročie na pódiách, no na Slovensku to bola jej koncertná premiéra. Po druhej skladbe vytiahol frontman z vrecka papierový ťahák s pripravenými a preloženými vetami a prihovoril sa publiku v slovenčine, čo u divákov zožalo obrovský úspech. Nasledovala ďalšia veselá pecka z posledného albumu s názvom „Somebody at the Party“. Pred skladbou „Touch the Rainbow“  si Berny vytiahol z publika malého chlapca, ktorému dal do ruky tamburínu, naučil ho rytmus pesničky a tak si chlapec mohol zahrať celú pesničku spoločne s AXXIS. Aj tomu predchádzala skvelá šou plná vtipov. Po skladbe si navyše spevák urobil so svojim hudobným hosťom selfie. Diváci kapele priam zobali z ruky a skvelý výkon podčiarkli aj výborné razantné zborové vokály. Pred záverom koncertu sa do popredia dostal gitarista, ktorý si našliapol úplne dopredu pódia, kde predviedol skvelé sólo, za čo bol odmenený diváckou vytlieskavačkou. Hodiné vystúpenie, na ktoré budem dlho spomínať ubehlo ako voda. Jediným malým mínusom bolo, že počas koncertu nezaznel žiadny cover, keďže AXXIS majú na konte album plný cover verzií a tak skvelej šou rozhodne chýbal akýkoľvek prídavok.

ARCH ENEMY

O 22:00 nastal pre mnohých vrchol večera a aj celého festivalu. Na pódium sa totiž dostala melodic death metalová ikonu s kanadskou ženskou strelou za mikrofónom, ARCH ENEMY. Napätie v plnom kotli sa dalo priam krájať, navyše bolo umocnené skandovaním názvu kapely ešte pred koncertom. Energická Alissa White-Gluz to poriadne roztočila, kapela predviedla profesionálny, priam až profesorský výkon. O šou sa však staralo aj gitarové duo Amott/Loomis.

Diváci vytvorili naozaj skvelú kulisu, pri niekoľkých skladbách, ako napríklad aj „My Apocalypse“, či „You Will Know My Name“ sa chytali aj sami bez Alissinho vyzývania. ARCH ENEMY narobili svojim zvukon pravý metalový bordel, aj keď speváčke bolo niekedy ťažko rozumieť, to však pri jej type vokálu snáď prekvapí len málokoho.  Deväťdesiat minútové vystúpenie podčiarknuté pyrošou si diváci poriadne užili, ja som bol atmosférou príjemne prekvapený, aj keď pri tejto kapele nejde o moju šálku kávy.

SLOBODNÁ EURÓPA

Záver festivalu patril poriadnej dávke punkrocku. S úderom polnoci sa totiž na pódium dostali slovenské legendy SLOBODNÁ EURÓPA. Whisky, Sveťo Korbeľ a ich družina otvorili koncert skladbami „Som ten“ a „Relatívny pokoj“. Whisky sa s ničím nemaznal a súkal jednu hitovku za druhou.

Dokonca na našlo niekoľko mohykánov, ktorí nazbierali zvyšky posledných síl a zapojili sa do poga pred pódiom. Bol to príznačný záver celého festivalu, ktorý síce energiou na jednej strane nabil, no na druhej strane vďaka osvedčeným hitom a povinnosti skákania vycucal aj posledné zvyšky síl.

PLUSY:
AXXIS – jednoznačne najpríjemnejšie prekvapenie celého festivalu, BLUE PILLS – tiež príjemné prekvapenie, LIMETAL

MÍNUSY:
Možno by bolo vhodnejšie iné usporiadanie štvrtkového programu, české kapely mohli hrať neskôr

Filip „Fiju“ Slúka

Redaktor a spoluzakladatel Valhalla.sk. Okrem melodického metalu sa vo voľnom čase venuje knihám, internetovej reklame a pivu.