Dnes už legendárni Germáni, jednoducho po celú svoju kariéru sekajú albumy ako dobre známy Baťa svoje cvičky, o tom niet najmenších pochýb. O rok je to totiž presne už krásnych tridsaťpäť rokov, čo nás títo stále smädní „pivopiči“ obdarúvajú kvalitnou thrashovou masážou. Je to rozhodne úctyhodné číslo. Názov novinky je preto možno i maličkou veštbou, či prísľub vecí budúcich, lenže nebolo by TANKARD  trochu škoda? Veď by sa z tej nudy hádam i upili k smrti!

TANKARD – One Foot in the Grave

Snáď ide iba o moje vlastné subjektívne pocity, ale chalani akoby postupne predsa len máličko strácali dych s hlavným pelotónom a viac vsádzali na istú zotrvačnosť. To má za následok až nezvyklo riedku koncentráciu ozaj kvalitných nápadov a zapamätateľných motívov, kde väčšina tu ponúkaných skladieb bez väčšieho záujmu iba prepláva okolo vašich uší. Samozrejme, obrovské úspechy s „The Morning After“ či „The Meaning of Life“ v dnešnej dobe už zopakovať asi nejde, no aj pomerne nedávne zárezy „Beast of Bourbon“ (jednoznačne odporúčam!) a „The Beauty and the Beer“ ukázali kľukatú cestu, akou by to tak trochu možno i šlo.

Iným, vcelku zarážajúcim zistením je, že nám TANKARD, vždy dobre naladení zabávači z Frankfurtu, akosi až nepríjemne zvážneli, čím mám na mysli najmä ich neodmysliteľnú textovú náplň a všadeprítomné rýmovačky týkajúce sa toho jediného – chľastu a piva.

TANKARD

To všetko je totiž na „One Foot in the Grave“ žiaľ v menšine a prednosť čoraz viac dostávajú sociálne témy dotýkajúce sa organizovaného náboženstva („Pay to Pray“), vojenských zásahov („Syrian Nightmare“), komerčných médií (Don´t Bullshit Us!“), politiky („Lock ´Em Up“) či internetových kecálkov („Arena of the True Lies“). Takéto riskantné zahrávanie s vlastným, rokmi vybudovaným trademarkom, sa môže poľahky vypomstiť.

Suma sumárum je teda novinka od „alkoholikov“ z TANKARD miernym sklamaním, aj keď v podstate po všetkých stránkach ide o ľahký nadpriemer. Lenže stačí to? Niekoľko dobre vypasených lastovičiek („Pay To Pray“, „Syrian Nightmare“, „Arena of the True Lies“) ešte horúce a krásne leto nerobí a priznajme si, konkurencia je neustále väčšia a väčšia, najmä na poli mladých, thrash metalom odchovaných dravcov. Na druhej strane, vďaka aspoň za tieto koncoročné známky…

Hodnotenie autora: 6,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.