Relatívne dlhú prestávku medzi poslednými albumami možno pragmaticky priradiť aj zmene poradia životných priorít. Avšak metalové znamenie, vypálene tým najžeravejším kovom, nie je možné len tak zmazať. Tak sa nám teda po tých rokoch dostáva materiálu, ktorý nijakým spôsobom nevybočuje od toho, ako sa DREAM EVIL prezentovali na predchádzajúcich nahrávkach.

DREAM EVIL – Six

Zostava, v ktorej sa na prvých troch doskách mihli aj Gus G. (FIREWIND) alebo Snowy Shaw, zakaždým pripravila pre metalových fanúšikov príťažlivú zmes heavy metalu s power metalovým či rockovým odtieňom a nutnou dávkou melódie. Nie je tomu inak ani tentokrát, kadejaké experimenty možno vylúčiť. Síce DREAM EVIL nikdy neodskočili  ďaleko ani od klasických klišé, ktoré nevyhnutne patria k tomuto druhu muziky. Stále však nimi vedeli  kľučkovať s ľahkosťou a potrebnou vzdušnosťou.

Evidentný tromf, ku ktorému vzhliada celý album je vokál Niklasa Isfeldta (NICK NIGHT), o ktorom by sa dalo povedať, že je mixom Roba Halforda, Ralfa Scheepersa a v niektorých momentoch zabrúsi do polôh, v ktorých je doma Andi Deris. Jeho hlasová sebavedomosť bola prítomná aj na minulých nahrávkach, na tejto aktuálnej však ako keby nadobudla ešte suverénnejších rozmerov. Je jednoznačne jedným z ťahúňov celého disku a je jedno či ide o hlasovo pohodové či vypätejšie polohy.

Tým ďalším sú vrčiace, skuvíňajúce a heavy metalom zavíjajúce gitary rinúce sa celým skladbami a lemujúce ich rozmanitými vyhrávkami. Sem-tam zájdu aj do rockových skočných temp. Spolu s chirurgicky presnou duniacou rytmikou, pradúcou basgitarou a luxusným mohutným zvukovým kabátcom, vytvárajú moderne znejúcu heavy metalovú nahrávku.

DREAM EVIL

Aj napriek doteraz spomenutým pozitívam, album nezačína najistejšie. Stredne tempová skladba „Dream Evil“ len podčiarkne, že novinka je istejšia vo svojich svižnejších skladbách, ktoré majú dravší ťah na bránu. Hoci treba uznať, že úvodná skladba môže fungovať skôr v koncertnom prevedení, ako v tom štúdiovom. Kúsky ako „Creature of the Night“ alebo „Broken Wings“ sa síce blesnú poctivou gitarovou prácou, ale pôsobia skôr rutinným dojmom. Podobne je na tom až príliš kovová „Six Hundred and 66“, kedy sa kapela dala až nadmieru zlákať metalovou hantírkou. Taktiež nepresvedčí „Hellride“. V nej ako päsť na oči pôsobí citácia z nesmrteľnej klasiky „War Pigs“ od BLACK SABBATH. Dokonca sa v nej Niklas aj vokálne triafa do polôh pána temnôt.

Pri dvojici za sebou idúcich skladieb „Antidote“ a „Sin City“ pookrejeme a kapela nás konečne ovalí potrebnou dávkou energie. To najlepšie nás však čaká v druhej polovici novinky. Tú otvára snáď najväčší hit dosky, „primalfearovská“ „How to Start a War“. „Judáškym“ frázovaním a riffmi sa predstaví „The Murdered Mind“. Rockovo zurčiace gitary, šlapavé tempo a nástojčivý vokál tlačia vpred v „Too Loud“, ktorá taktiež patrí k skvostom albumu. Motorkárska „44 Riders“ so vzletným refrénom premostí k smutno melancholickému záveru „We Are Forever“.

K nadpriemernému hodnoteniu tlačí skvostný a nadupaný záver, luxusný zvukový obal a bohatá gitarová rozmanitosť, ktoré ťahajú túto úprimnú a rýdzu heavy metalovú nahrávku.

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk