Jubilejný piaty ročník súťaže Wacken Metal Battle vyhrala štvorica hudobníkov, ktorá počúva na meno MORNA. Z ich stále aktuálnym albumom „Nuisance“ (recenzia TU)žali slávu aj v kategórii hard and heavy vo výročných cenách Rádia FM. Teraz sa im podaril ďalší výrazný úspech. Chalani si zahrajú na legendárnom festivale Wacken Open Air, kde budú bojovať spolu s ďalšími kapelami z celého sveta o priazeň porotcov, promotérov a fanúšikov. O samotnej súťaži, ich víťazstve a ďalších zaujímavostiach sme sa porozprávali so spevákom a gitaristom Róbertom Rumanom (25).

Robo počas finálového večera Wacken Metal Battle Slovakia v B. Bystrici. Foto: Twisted.

S akými ambíciami ste sa prihlasovali do súťaže Wacken Metal Battle? V poslednom ročníku ste skončili druhí. Čakali ste, že sa vám podarí vyhrať a ísť na Wacken?
Zaujímavé na tom je, že sme sa vlastne prihlásili na tento ročník Wacken Metal Battle viac menej náhodou, neboli sme úplne pevne rozhodnutí, že davaj ideme to vyhrať. Naša tvorba sa behom dvoch rokov ubrala viac do progresívnych vôd ako na prvom albume, ktorý vnímam viac death metalovo ako novší „Nuisance“, takže osobne som ani nepredpokladal, že sa dostaneme do finále. Aj Rudi sa obával, že sa tam postavíme ako „akademici“ a budeme rátať nerovnice (smiech). Dovolím si dodať, že nás naša hudba nesmierne baví na pódiu, a keď to dokážeme preniesť na ľudí, ktorí to opätujú, tak je úplná bomba. Myslím, že takto to vyšlo hlavne v semifinále v Bratislave.

Tak nerovnice (smiech). Myslím, že v dobrom ste prekvapili a zaujali viacerých porotcov, čo dokazuje aj konečný výsledok. Osobne si myslím, že ste mali veľmi silnú konkurenciu už v semifinále a taktiež vo finále. Ktorá z kapiel mala podľa Teba ešte na víťazstvo?
Konkurencia bola brutálna. Bola to česť zdieľať jedno pódium s takýmto výberom. Z každého súdku niečo a veľmi kvalitné. Ja by som prial všetkým kapelám vyhrať, ale z toho čo som videl a počul som predpokladal ako víťazov SIGNUM REGIS, FEEL A CURSE alebo ACID FORCE. Všetky tieto kapely predviedli nekompromisné vystúpenia.

Už keď sa vyhlasovali výsledky a išiel Andy od konca. Vyhlásil tretie miesto a ostali ste vy a SIGNUM REGIS. Veril si, že by vám to mohlo vyjsť?
Vtedy som si hovoril, že no dobre, tak aspoň jeden festival nám toto leto vyjde (smiech). A potom som si pomaličky začal uvedomovať čo sa stalo, keď vyhlásil druhé miesto a už sme ostali len my a čakal som ten aktuálny Oscarový fór, no a potom som to už len pomaly vstrebával. Ja sa neviem tak nárazovo tešiť, nachvíľu ma vypne a až po pár hodinách to na mňa úplne doľahne.

Človek si vlastne asi až časom uvedomuje, čo dosiahol a vo vašom prípade, že idete hrať na Wacken. Takže, keď vám to už došlo? Aké boli oslavy? Resp., boli vôbec nejaké?
Áno, v nedeľu večer sme si všetci v kľude sadli, pozitívne zhodnotili koncertný, zábavný a napínavý víkend. Navzájom sme si poďakovali, že spolu vieme a môžeme takto pekne fungovať a zapili to dobrým rumom.

Poďme už pomaly k Wackenu samotnému. Keď ste pred pár rokmi začínali, vedeli ste si predstaviť, že onedlho si zahráte na jednom festivale s takými veličinami ako ACCEPT, KREATOR, ALICE COOPER, EMPEROR a mnoho, mnoho ďalších … Čo to pre vás znamená?
Nevedeli, a stále si to asi nevieme dobre predstaviť, odjakživa premýšľame nad tým, že ako to asi funguje v tom zákulisí toho obrovského pódia, aký vplyv má taká veľká mašinéria na samotný performance kapely v porovnaní s malým klubom. Zahrať na takom festivale je asi snom úplne každej kapely, ale podľa mňa neexistuje recept na to, ako sa tam dostať. Keby som teraz znova stál v tej našej garáži a niekto by mi povedal, urob to tak, aby si zahral na Wackene, ja neviem čo by som robil (smiech). My proste hráme a tvoríme našu muziku a tá má teraz zaznieť na takomto veľkom festivale. Naša tvorba, však to znie až neuveriteľne, dúfam, že všetko vyjde tak ako má a podarí sa to. Je to obrovská príležitosť a je to aj skvelá forma feedbacku, ktorý potrebuje každá kapela. Keby sa nám tam podarilo aj zabodovať, to by ma potešilo najviac, vždy som si vážil názor ľudí, ktorí k hudbe pristupujú zodpovedne a skutočne ju aj počúvajú.

MORNA v skúšobni

Budete sa pripravovať na toto vystúpenie nejako špeciálne alebo tak, ako na každé iné? Čím si myslíte, že by ste mohli zaujať zahraničné publikum?
Poriadne potrénujeme, ak tam bude naozaj toľko ľudí ako sa všade hovorí a píše, musíme zvládnuť aj kvalitne zahrať, aj to dobre ľuďom naložiť pódiovým prejavom, nehovorím o cvičení nejakých póz, skôr je niekedy problém ustriehnuť hranie a zároveň zábavu na pódiu, pre toľko ľudí sme v živote nikdy nehrali a treba byť na to aspoň psychicky pripravený. Zaujať môžeme podľa môjho názoru hlavne originalitou. Naša tvorba sa nedrží nejakých mantinelov a to môže byť pre poslucháča, ktorý netuší kto a čo príde, pomerne zaujímavé, aj v kombinácii s tým, že sa vždy snažíme, aby to bolo dobre zahraté, takže to nesmieme pokaziť.

Veru, pri vašej zložitejšej hudbe na hranie, to bude ťažké, ale súdiac z toho, čo som vás už viackrát videl, ide to z vás, viete skĺbiť pódiovú prezentáciu s náročnou a pestrou hudbou. Budem držať palce. Viete už aj aké skladby zahráte za tých 20 minút, ktoré máte k dispozícii alebo je ešte o tom predčasné hovoriť?
Musíme to prediskutovať, vyberieme niečo čo nás charakterizuje a zároveň čo bude ľudí baviť, niečo čo už máme dobre ohraté (úsmev). Prípadne, veci trošku upravíme, aby sme sa vošli do časového limitu.

Veru, tam je to nesmierne dôležité, ani minúta navyše. Všetko musí klapať ako švajčiarske hodinky s nemeckou presnosťou (smiech). Predstav si, že váš koncert zaujme ľudí z vydavateľstiev a promo agentúr. Vedeli by ste sa vzdať svojich doterajších životov a pokúsiť sa preraziť a živiť len a len hudbou?
S časovým limitom sme nikdy nemali nejaké problémy, my sa práve snažíme byť zodpovedná kapela. Druhá časť otázky je už ťažší oriešok. Hovorili sme o tom, pripúšťame aj takúto možnosť, živiť sa hudbou. Bolo by to vzrušujúce. Povedzme že, ak by to bola taká tá „ponuka ktorá sa neodmieta“, asi by sme do toho šli. Ale žiadne bezhlavé neuvážené životné zvraty neplánujeme. Každý z nás sa práve v tomto období snaží si po kúskoch budovať nejaké zázemie a netreba to zruinovať nepremysleným raketovým výstupom a následným expresným zabudnutím.

Myslím, že veľmi rozumne uvažujete. Sám si už spomínal, že vaša aktuálna nahrávka „Nuisance“ je oveľa progresívnejšia ako debut. Je to prirodzený vývoj, alebo ste si jednoducho povedali, že chcete znieť progresívnejšie?
Je to prirodzený vývoj, páči sa nám hudba, v ktorej je obsiahnuté množstvo rozdielnych aspektov, takže aj našu tvorbu to takto ovplyvnilo. Osobne mám veľmi rád keď skladba nesie svoj vlastný príbeh, keď už aj inštrumentálna zložka neslúži len ako podklad pre text. U nás je to tak pol na pol. Pri „Nuisance“ sme zistili, že sa chceme uberať týmto smerom, takže na najbližšom albume tomu asi nebude inak, skúsime ho posunúť iným spôsobom vyššie.

Hovoríš, že sa vám páči hudba, v ktorej je obsiahnuté množstvo rozdielnych aspektov. Čo počúvajú členovia MORNA doma?
Hovoriť za ostatných nechcem, lebo mám pocit že napríklad taký Kubo počúva absolútne všetko, čo sa na tejto planéte vytvorilo s prívlastkom hudba (snáď okrem hip-hopu a DnB). Čo máme ale všetci spoločné je Steven Wilson a PORCUPINE TREE. Viem, že tieto veci nám zakorenili v playlistoch všetkým štyrom. Potom sa nám čiastočne chute rozchádzajú, čo považujem za pozitívnu vec. Moje aktuálne dlhodobé srdcovky sú MASTODON, KARNIVOOL, LEPROUS, THE OCEAN…

MORNA

Čiže moderné a progresívne kapely. Nedá mi neopýtať sa. Ako reagujete na nálepku, ktorú ste dostali po vašom debute, slovenský OPETH?
Spočiatku nám to trochu prekážalo, ale ľudia majú potrebu vždy všetko nejako prirovnať alebo pomenovať, škatuľkovať. No a my zdieľame podobné prvky ako OPETH, akustické tiché pasáže, striedanie growlu a čistého vokálu, dlhé skladby… Takže sme si tak nejako na to zvykli, v konečnom dôsledku je to aj pocta, že nás takto prirovnávajú, aj keď je to kvalitatívne nezrovnateľné.

Presne tak, s tou potrebou porovnávať a škatuľkovať súhlasím aj ja. Akú sú plány kapely MORNA na leto? Kde všade budete hrať?
Však na Wackene (smiech). Ako som už spomínal. Festivaly nám akosi tento rok nevyšli a iné koncerty na leto v pláne nie sú, v blízkej budúcnosti budeme hrať ešte v Prešove (23.6.) a v Poprade (24.6.) spolu s FEEL A CURSE, na čo sa veľmi tešíme.

Rozmýšľate už aj nad novým albumom?
Áno, veľa o tom hovoríme, chceme mať jasno v tom, čo ideme robiť, nejaké nápady už sú, ale k pretváraniu na skutočné skladby ešte nedošlo. Uvidíme ako to celé vypáli, o nových skladbách budeme určite informovať na našom Facebooku. Keďže leto máme voľné, môžeme sa potiť a tvoriť v skúšobni.

To leto na tvorbu nového albumu je pre vás príznačné, tuším aj „Nuisance“ ste robili v lete, či sa mýlim?
„Nuisance“ vznikal veľmi dlho, ale nahrávali sme ho v lete, je to organizačne jednoduchšie, ako keď sme počas školského roka vyťažení a rozlietaní. Počas tvorby si nejaké termíny nedávame, aby to nebolo na úkor obsahu a hodnoty jednotlivých skladieb. Sami ešte netušíme koľko to bude trvať kým vydáme tretí album, všetko závisí od toho ako intenzívne budeme inšpirovaní a tvoriví.

Možno je to ešte predčasné, keďže ste ani nezačali nahrávať. Ale neuvažovali ste o tom, aby vám tretí album vydal nejaký label? Či už domáci alebo zahraničný?
Uvažovali. Túto tému sme preberali už aj pri „Nuisance“. Každopádne, nechávame tomu zatiaľ voľný priebeh. Uvidíme ako sa situácia vyvinie.

Všeobecne, aký máš názor na našu domácu scénu? Máme tu podľa môjho názoru mnoho kvalitných kapiel, ale stále niečo nefunguje ako má a nie a nie sa presadiť tieto skupiny v zahraničí….
Ja si nemyslím že je to u nás iné ako v iných krajinách. Nemôžeme všetko hádzať na „domácu scénu“ a že niečo nefunguje. Ak niečo nefunguje, je to podpora domácej metalovej alebo rockovej scény. Teší ma, že v poslednej dobe sa to lepší, pribúdajú aktívni ľudia, ktorí to chcú zlepšiť, ale stále sú to len jedinci, ktorí to robia vo svojom voľnom čase, každopádne im patrí moja vďaka. Chýba tu niečo také ako podpora lokálnych kapiel od mesta alebo od štátu, tu je aj najznámejšia metalová kapela radená do undergroundu, aj keby sme išli na európsku šnúru s MASTODON alebo OPETH, doma budeme stále underground, a to je smutné. Ľudia, fanúšikovia a poslucháči sú ďalšia kapitola. Hudby a kapiel je také kvantum, že ľudia sú tým možno už presýtení, hudba domácich skupín prestáva mať hodnotu pre ľudí, lebo zahraničná muzika je dostupná jedným kliknutím úplne všade, a mám pocit, že aj pre toto ostali ľudia leniví chodiť na koncerty, alebo objavovať domácu scénu. Osobne si veľmi vážim každého, kto príde na koncert, alebo nechá niekde na internete reakciu, či už na pesničku alebo po koncerte, pozdieľa niečo medzi kamarátmi atď, atď. Kapela, ktorá má mať meno v Európe alebo vo svete, musí mať v prvom rade riadnu domácu fanúšikovskú základňu. Nemôžeme chcieť hrať ako support veľkým kapelám v Bratislave alebo v Košiciach alebo hocikde, keď nemáme domáce zázemie. Takisto si myslím že neexistuje niečo také ako „preraziť v zahraničí“. Myslím, že sa to deje postupne. Rýchlopečené kapely sa nikdy na scéne dlho neudržali, preto kým máme energiu a trochu času, budeme si postupne budovať meno a tvár. Čo sa domácich kapiel týka, niekedy sa nestíham diviť koľko parádnej muziky na vysokej úrovni sa tu produkuje, mám z toho radosť.

Robo Ruman počas semifinálového vystúpenia v Bratislave. Foto: Luss

Nemyslel som dávať za vinu domácim kapelám, to istotne nie. Je tu pár ľudí, ktorí držia scénu pokope. Spomínaš kopec parádnej muziky, s čím s tebou úplne súhlasím. Takže, ktoré skupiny spod Tatier patria medzi tvoje obľúbené a reálne si ich doma aj pustíš, prípadne rád zájdeš na ich koncert?
Medzi moje obľúbené kapely ktoré si rád pustím patria MILLHOUSE, FISHFACE, ich album „Evil ing Gold“ je brutálny či už naživo alebo z cd. Skvelý počin „Introspection“ nahral aj Jakub Tirčo, DEADWINGS. Rád by som si znovu pozrel koncerty kapiel LANDLESS, FEEL A CURSE a HOLOTROPIC.
Stanley

A ešte sa na záver vrátim k Wackenu. Vystúpenie, ktorých kapiel si istotne ako fanúšik nenecháš ujsť?
Tento ročník oproti niektorým predošlým nebude pre mňa až taký výživný, ale určite opäť musím vidieť STEAK NUMBER EIGHT a INSOMNIUM. Tiež sa teším na KATATONIA, OMNIUM GATHERUM, THE DILLINGER ESCAPE PLAN, ARCHITECTS, WITCHERY. Som veľmi otvorený a nechám si poradiť, koho by som si nemal nechať ujsť, keď už tam budem, plánujem to naplno využiť (úsmev).

To určite treba a nielen hlavné dva pódiá. Ďakujem za tvoj čas a na Wackene držím palce, aby ste si to užili poriadne a zožali úspech…
Ja tiež veľmi pekne ďakujem za možnosť podeliť sa s čitateľmi o moje a naše pocity a dojmy (úsmev).

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk