Definitívne výsledky sú už síce dnes každému veľmi dobre známe (výsledky TU), no na víťaza aktuálneho ročníka  si ešte predsa len budeme musieť máličko počkať, konkrétne do 20. mája, kedy sa v banskobystrickom Tartarose rozhodne o šťastnom postupujúcom, ktorý bude mať tú možnosť vystúpiť na slávnom festivale Wacken Open Air v Nemecku. Zážitok vskutku obrovský, veď taký RUST2DUST (2012), MIDNIGHT SCREAM (2013), ANSTRATUS (2014) a RENAISSENSE (2015) by mohli rozprávať hodiny a hodiny.

Pred siedmou hodinou večernou sa teda všetci stretávame v útrobách spomínaného Rider´s Pubu, kde to už celkom pekne začína žiť. Žiaľ, celkové dojmy z tohto hudobného stánku sú takpovediac veľmi zmiešané, za čo môže najmä miniatúrna scéna, stiesnené priestory, totálna absencia svetla (fotenie bez poriadneho blesku jednoducho nemalo význam) a hlavne všadeprítomné haraburdy rozhádzané kade tade po stenách. Ale proti gustu…

Poďme však k jednotlivým účinkujúcim, ktorí mali v týchto skromných podmienkach za úlohu jediné: za chabých 15 minút nažhaviť nástroje, za ďalších 30 predviesť to najlepšie zo svojho umenia a následne  dúfať, že sa tu a tam trochu usmeje šťastie. Na papieri znela aktuálna súpiska súťažiacich skutočne výživne a s parádnym pritvrdením, no priveľké očakávania boli vo viacerých prípadoch naplnené iba z časti, čo je obrovská škoda. Túto reportáž som preto pojal sťa akýsi osobný rebríček, postupne začneme tým najpozitívnejším a postupne sa presunieme k nižším a nižším miestam.

FEEL A CURSE

Najsuverénnejšie si podľa môjho názoru v sobotu počínali FEEL A CURSE, death metalisti z Liptovského Mikuláša. Krvilačný zvuk „made in Sweden“, nabrúsené gitary, kvalitný growl a výborné zapamätateľné pecky (chýbala snáď len „Corroded Time To Come“), ktoré neraz doslova nútili k pohybu.

Z jednoliateho celku, tak mierne vytŕčal iba pankáčsky pôsobiaci frontman,  vizuálne nie ideálne ladiaci so zvyšok zoskupenia, ale to bola asi jediná mala „kaňka“ na ich sete. Nesmierne talentovaná pätica!  Viem si ich predstaviť na Wacken 2017? ÁNO.

DISCONSOLATE

Štýlovo podobne zaradených DISCONSOLATE radím hneď na druhé miesto, a to najmä vďaka mimoriadnej energii lezúcej z pódia a perfektnému kontaktu s publikom, kde si chroptič Štefan bez problémov zastal svoje miesto.

Domáca partička Košičanov spoľahlivo diktovala, veď bodaj by nie – s takými muzikantmi v zostave to hádam hrá samo. Čerpalo sa hojne z debutového disku „Behind the Doors of Perception“, akejsi premiéry sa dočkalo i niekoľko čerstvých, sľubne znejúcich vecí z chystanej novinky.  Viem si ich predstaviť na Wacken 2017? ÁNO.

Frontman Teo z ACID FORCE

O poslednom mieste na stupni víťazov sa rozhoduje o niečo ťažšie, no aj napriek miernemu sklamaniu ukazujem prstom na mladíkov ACID FORCE. Dôvod? Navzdory horšiemu zvuku (šesťstrunky akosi nekopali, čo je v thrash metale citeľný hendikep), jednoliatym skladbám a teda i slabšej kompozičnej zručnosti, do toho chalani režú hlava-nehlava, až mi to celkom moja makovica neberie.

Ich rýchly náter by však mohol patrične zatriasť aj mamutiou  scénou na rozľahlých germánskych poliach. PS: pochvala sólovej gitare – výborná práca! Viem si ich predstaviť na Wacken 2017? ÁNO.

BLACK LIGHT

Ďalšia akvizícia = ďalší thrasheri s nízkym vekom =  BLACK LIGHT! Skromní týpci s túžbou skončiť predposlední (čo sa im v celkovom súčte aj podarilo) u mňa síce oproti svojím kolegom zabodovali zlepšeným songwrittingom, viacerými pomalšími pasážami, ale celé to žiaľ úplne kazí hrôzostrašný vokál na úrovní ožratého burana zo štvrtej cenovej a zlý sound.

Progresívnejšia odnož na štýl starej METALLICY by si možno zaslúžila občas prestrihať nožnicami a najmä sa poohliadnuť po inom spevákovi, inač zatiaľ nemám čo vyčítať. Viem si ich predstaviť na Wacken 2017? NIE

GLOOM

S príchodom GLOOM zo Sabinova nastupuje na pódium pätica, ktorá sa s prestávkami poneviera po tunajšom okolí už dobrých pätnásť rokov, nechýbajú ani viaceré nové tváre (všetky oči priťahovala neuveriteľne atraktívna masérka klávesových nástrojov), no potrebná energia sa nie a nie dostaviť.

Vystúpenie preto žiaľ vyzerá pomerne unavene a bez odpichu. Klávesový rock/metal neraz pripomínal chabú kopírku fínskej legendy HIM a výsledné umiestnenie asi odpovedá aktuálnym koncertným kvalitám GLOOM. Viem si ich predstaviť na Wacken 2017? NIE

DEATH SENTENCE

Na tomto mieste sa zhodla väčšina porotcov a ja osobne nebudem žiadnou výnimkou – metalcorová úderka DEATH SENTENCE z Banskej Bystrice ešte musí jednoznačne zapracovať na živom prejave, hoc z albumu „Burning World In My Hands“ znejú chalani vcelku fajn.

Gitary totiž v sobotu zneli neuveriteľne rozladene (hlavne pravá strana) a v sólach viackrát mimo, no korunu tomu všetkému nasadzoval trochu zvláštne pôsobiaci spevák Marek Kain so svojím  preafektovaným vystupovaním a falošným „clean“ vokálom.  Nabudúce… Viem si ich predstaviť na Wacken 2017? NIE

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.