V tento konkrétny večer totiž hostil jednu z exkluzívnych zastávok siahlodlhého európskeho turné kapely SOEN, vychádzajúcej progresívnej hviezdy zo švédskeho Štokholmu. Kvintet momentálne svedomito propaguje svoj novučičký a nepochybne pozoruhodný výlisok „Lykaia“ (recenzia TU), kde sa to len tak hemží výbornou prepracovanou muzikou, no zabudnúť sa rozhodne nedalo ani na support v podobe MADDER MORTEM. Skúsený organizačný team z Obscure Promotion nám teda po dlhšom košickom pôste opäť pripravil skutočne výživný program, čím mohol fanúšika podobne ladenej hudby iba potešiť.

MADDER MORTEM

Ba čo viac, keď celý program šľape presne podľa „digitálok“, kedy  o 18:30 začína prebiehať vpúšťanie do útrob spomínaného klubu a presne o 30 minút neskôr nachádzajú pevné miesto na scéne povedomé tváre z  MADDER MORTEM. Takmer neprehliadnuteľná je charizmatická speváčka Agnete, či už svojím vzhľadom, sympatickým vystupovaním, no najmä skvelým výkonom, ktorým rázom dáva zabudnúť na všetky tie známe operné kvočky…

Agnete M. Kirkevaag

Pätica s hosťujúcim gitaristom je z prijatia publika doslova omámená, a hoc je nás pod pódiom ešte pomerne riedko, atmosféra je priam ukážková. Zvukovo vskutku podarené vystúpenie je lemované skladbami z nového albumu „Red In Tooth And Claw“ (5 piesní), ale dôjde aj na o niečo staršie hitovice ako „My Name is Silence“, „The Little Sings“ či fantastickú „Rust Cleansing“, okorenenú parádnym psycho ríffom. Obdivuhodný prístup k svojmu živobytiu MADDER MORTEM potvrdzujú po záverečnej „Underdogs“  – kapela sa po povinnom upratovaní ihneď vrhá medzi dav fanúšikov.

Tých sa nakoniec v klube nazbieralo vcelku úctyhodné množstvo, a približne 130 platiacich divákov (stretnúť ste dokonca mohli aj výletníkov z Maďarska a Rumunska!) môžeme považovať za slušný úspech. Telesá ako SOEN by si však zaslúžili aspoň desaťkrát väčšie obecenstvo, no nie?! Vráťme sa späť na zem, konkrétne do Collossea, v ktorom i skromnejšie množstvo hlasiviek dokázalo v sobotňajší večer vytvoriť síce komornú, lenže o to magickejšiu atmosféru.

SOEN

K tej pomohli aj veľmi vkusne nahodené svetlá, prítomné kadidlo a jeho charakteristický zápach/vôňa, kvalitný sound a hlavne bezchybná skupina na čele s Joelom Ekelӧfom, príjemne (spomienka na minulú zastávku po boku PARADISE LOST) a vtipne (Miroslav Šatan…) pôsobiacim frontmanom. Veľkosť SOEN tkvie aj vo zvyšku zoskupenia, kde sa to doslova hemží talentovanými hráčmi, či už je reč o týpkovi menom Lars Ahlund (popri klávesoch stíhal obhospodarovať mikrofón, perkusie i šesťstrunku), gitarovom virtuózovi Marcusovi Jidellovi (ex-EVERGREY) a bubeníckej legende ako Martin Lopez (ex-OPETH).

Sila pätice sa preto ukázala hneď od samého úvodu v podobe dobre známej „Canvas“ a ďalej to pekne krásne pokračovalo výberom toho najlepšieho z „toolovského“ debutu („Savia“, „Fraccions“), komplikovanej dvojky („Karuman“, „The Words“, „Tabula Rasa“) i fantastickej novinky („Opal“, „Jinn“, „Sister“). Okúzľujúca balada „Lucidity“ žiaľ definitívne uzatvára bohatý, takmer 90-minútový program, kde napokon nepomôže ani opätovné vyvolávanie, skandovanie, či iné donucujúce prostriedky. Dvojité lúčenie a nekonečné ďakovačky však dávajú istú nádej, že sa tu SOEN dočkáme znovu.

PLUSY:
Obidve kapely – najmä SOEN. Elektrizujúca atmosféra. Zvuk. Pekná návštevnosť. Bohatý merch za prijateľné sumy.

MÍNUSY:
V podstate žiadne.

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.