Taktiež si myslím, že je absolútne zbytočné polemizovať o reunione kapely s bratmi Cavalerovcami. Situácia sa má tak, ako sa má, a my na nej nič nezmeníme. Samozrejme aj ja sa radím k tým, ktorí vyrastali na starej SEPULTURE s Maxom Cavalerom v čele. Po zmene na poste speváka som kapelu už sledoval čoraz menej. Prvý album s Derrickom Greenom, teda Against sa mi ešte páčil, ale od albumu Nation, to podľa mňa ide s kapelou dole vodou. Posledné albumy Dante XXI. a A-Lex síce mali zaujímavý príbeh, ale po hudobnej stránke ma ničím nezaujali, skôr ma ubíjali. A to vôbec nie preto, že by som od SEPULTURY čakal nejaký návrat ku koreňom, proste tvorba s Derrickom v čele sa mi nepáči. Naživo je to však o inom, Derrick je na pódiu naozaj nezastaviteľné zviera. Staré skladby v jeho prevedení znejú viac ako dobre a svoje čaro dodáva aj tým, ktoré sú na albume nezáživné. Tak to bude určite aj s niektorými novými skladbami, ale nejdem predbiehať.

Na novinku som bol zvedavý, pretože kapela ohlasovala návrat ku koreňom. Novinkový album otvára skladba Spectrum, ktorá je postavená na dvoch nosných riffoch Andreasa Kissera, ktoré sú navyše podobné a hneď v úvode som sa začal chytať za hlavu a opäť som sa obával, či dokážem album dopočúvať na jedenkrát dokonca. Pozrel som si tracklist a zistil som, že bez dvoch bonusových skladieb sa na novinke Kairos nachádza až 15 skladieb. Tu treba dodať, že štyri z nich, ktoré sú označené číslami majú priemerne len tridsať sekúnd a plnia nejakú funckiu prechodu medzi skladbami, ale popravde som absolútne nepochopil ich zaradenie na album.

Prvá skladba, ktorá ma ako tak zaujala bola tretia Relentless, ktorá mi od úvodných riffov pripomenula hitovku Refuse/Resist z albumu Chaos A.D. a v podstate je celá akoby takým obhliadnutím za starými časmi, čo ma naozaj potešilo. Aj keď cítim snahu a pokus u muzikantov, tak mi však aj tak celá skladba príde iba tak na pol plynu. Staršie sepulturovské časy mi pripomínajú ešte skladby Seethe, Brons Strong, No One Will Stand a bonusová skladba Point of No Return. Najlepšou skladbou na tomto albume je pre mňa No One Will Stand, ktorá má hneď od začiatku poriadne old school thrashovo hardcoreové tempo, kde asi najviac na albume vynikne aj dobrý vokál Derricka Greena. Skladbu v strede oživí Kisserovo sólo, aby ju opäť zakončili zbesilou jazdou. Keď už spomínam Derricka, tak jeho vokál je dobrý na celom albume. Miestami reve, ručí a snaží sa spievať a musím užnať, že mu to ide celkom dobre.

Avšak to je asi jediné, čo ma na albume Kairos zaujalo. Ešte pred vydaním som sa tešil aj na dve cover verzie, ktoré nám kapela nachystala, ale skladba Just One Fix od MINISTRY je len akousi slabšou kópiou orginálu a na limitovanej edícii sa nachádza aj cover piesne Firestarter od THE PRODIGY. Tá ma však vôbec nezaujala a prišla mi doslova až nezáživná. Okrem skladieb, ktoré majú starší sepulturovský nádych som sa pri zvyšku albumu naozaj nudil. Oproti predchádzajúcim dvom experimentálnejším albumom je novinka priamočiarejšia a je na nej viac klasických skladieb. Azda najväčší priestor na albume dostáva gitarista Andreas Kisser. Niekedy ma v skladbách zaujali masívne a rezavé riffy, prepletené sólami, ktoré sú kvalitné a počúvateľné, avšak časom sa pre mňa stali až nezáživné. 

Pri viacerých počutiach som sa doslova pri počúvaní novinky až trápil. Chcel som jej prísť na chuť a objaviť jej krásy, no tých je naozaj veľmi málo. Respektíve, to čo ma zaujalo považujem za lepší priemer. Album je postavený na hrane thrash metalu, grooveu a z v niektorých častiach cítiť jasné vplyvy hardcoreu. Keď to je spojené všetko dokopy znie to ako nevýrazný celok, ktorý má nevýrazný ťah na bránku. Snahu muzikantom rozhodne uprieť nemožno, Kairos je oprosti posledným dvom albumom naozaj lepším hudobným dielom, no obávam sa, že sa stane ďalším albumom, ktorý časom zapadne v diskografii kapely prachom. 

Žáner: thrash/groove/hardcore Krajina pôvodu: Brazília Vydavateľstvo: Nuclear Blast Dátum vydania: 17.6.2011 Web: http://sepultura.uol.com.br/
Zostava: Derrick Green – vokály, gitara Andreas Kisser – gitara Paulo Jr. – basgitara Jean Dolabella – bicie	Diskografia: Morbid Visions – 1986 Schizophrenia – 1987 Beneath the Remains – 1989 Arise – 1991 Chaos A.D. – 1993 Roots – 1996 Against – 1998 Nation – 2001 Roorback – 2003 Dante XXI. – 2006 A-Lex – 2009 Kairos – 2011
Tracklist: Spectrum (4:03) Kairos (3:37) Relentless (3:36) 2011 (0:30) Just One Fix /Ministry cover/ (3:33) Dialog (4:57) Mask (4:31) 1433 (0:31) Seethe (2:27) Brons Strong (4:40) Embrace the Storm (3:32) 5772 (0:29) No One Will Stand (3:17) Structure Violence /Azzes/ (5:39) 4648 (0:22) Bonus Track: Firestarter /The Prodigy cover/ Point of No Return	Definitíva: Nezáživný album, ktorý je muzikantsky na dobrej úrovni, avšak ako celok je nevýrazný a stratí sa nielen  v mori ostatných nových albumov, ale najmä  v mori klenotov, ktoré SEPULTURA už vydala. Novinka za vypočutie rozhodne  stojí aspoň z úcty k menu kapely.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla