V úvode reportu treba jednoznačne vyzdvihnúť neuveriteľnú atmosféru, ktorá panovala hneď od začiatku akcie a na intenzite veru neklesala, nakoľko očakávania naplnila realita. Za organizáciu môžeme dakovať webovému magazínu GutterSociety.com, ktorý oslávil v marci svoje tretie výročie. Aj keď, áno, po technickej stránke to mohlo byť oveľa, oveľa lepšie… Nerátame do toho však výkon jednotlivých kapiel, ale kvalitu zvuku, svetiel a nakoniec aj priestoru samotného… No, ale poďme po poradí…

Dodo Ďatel z GALADRIEL

Koncert otvárala domáca stálica GALADRIEL. Dodo Ďateľ a spol. odohrali svoj štandard, ktorému nebolo čo vytknúť. Nemôžem povedať, že to bol najlepší koncert môjho života, to nie, ale nebolo to nič, za čo by sa mali hudobníci hanbiť. V skratke. Dostali sme nádielku hlbokých a dobre znejúcich gitár. Ich vystúpenie hodnotím na prinajhoršom dobré, ale, zas tu máme to slovko ale. Zvuk, ktorý liezol von z tých chúdencov reprákov bol absolútny otras. Nechápal som, ako je to možné, keďže som videl pomerne lacný zvukový pult a case jednej nemenovanej firmy. Jedna gitara vrieskala, druhú som neregistroval, že tam bola, bicie pomerne v pohode, ale kopák… Dá sa pochopiť, keď je zlý nástroj, no tieto bicie veru lacné neboli, tak mi nejde do hlavy, ako je možné, že ten kopák bola taka „krabica“, dojem to veľmi ničilo… Samozrejme, týmto nechcem nejakým spôsobom dehonestovať pána zvukára… Nuž, niekedy to proste nejde…

Luss: GALADRIEL človek nemusí vôbec predstavovať, každý pozná a kto nepozná, vlastne nepozná slovenský metal. K technickej stránke sa vyjadril Dávid. Čo ma ale milo prekvapilo ako fotografa, ktorý už fotil v Randali, v klube nebola úplná tma, ako zvykne byť.

BUCOVINA

Ako druhá sa v nedeľňajší večer predstavila rumunská folk metalová kapela BUCOVINA. Výkon kapely za veľa nestál, zlý spev doplnili „krivé“ bicie a nie veľmi kreatívne gitary. V tomto prípade sa držme pravidla, koľko ľudí-toľko chutí, ale ak hodnotíme technickú stránku, jednoducho sa mi to nepáčilo. Avšak oproti GALADRIEL mali títo rumuni o niečo lepší zvuk. Na druhej strane však treba priznať, že táto kapela má právom svojich fanúšikov, pretože BUCOVINA dokázala nejakým spôsobom vytvoriť veľmi zaujímavú atmosféru, ktorá vo mne vzbudzovala záujem venovať ich vystúpeniu pozornosť.

Luss: Rumunskí pohanskí folk metalisti BUCOVINA patria u nich doma medzi topky, na svojom konte tri štúdiové albumy. Žiaľ, zo začiatku ich koncertu nebolo speváka vôbec počuť, neskôr sa to upravilo. Musím sa proznať, že ich hudba sa mi viac páčila z albumov ako naživo a to ja podobný štýl muziky môžem.

Frontman ROTTING CHRIST – Sakis Tolis

Záver večera patril headlinerom večera, Grékom ROTTING CHRIST, ktorých sme na Slovensku mohli naposledy vidieť na festivale Gothoom Open Air. Ich vystúpenie bolo jednoducho skvelé a je dôvodom prečo by som na tento koncert šiel ešte tisíckrát. Chalani z ROTTING CHRIST naplieskali niekoľko starých peciek, ale podstatná časť koncertu bola venovaná ich novému albumu „Rituals“, ktorý vydali v roku 2016 a všetci vieme, že je famózny.

ROTTING CHRIST

Atmosféra počas koncertu bola úchvatná. Ľudia sa išli doslova zblázniť, aj keď čo iné sme čakali, sú to predsa ROTTING CHRIST. Zvuk bol v tomto prípade lepší, aj keď to stále nebolo to pravé orechové, ale v tomto prípade priestor klubu jednoducho nepustí… Bola to však obrovská škoda. Aj keď kapelný zvukár sa snažil, čo to dalo, a veru to ako sa snažil zachrániť predný zvuk, bolo obdivuhodné, medailu tomu chlapovi. Myslím, že hodnotiť vizáž tejto kapely je prinajmenšom úplne zbytočné. Trocha ma zamrzelo chabé osvetlenie a prevaha zelenej farby, ktorá trocha kazila môj dojem z celku, ale nič za čo by sa človek zbláznil. Hudobný výkon tejto kapely bol samozrejme úchvatný, nebolo počuť ani jedinú chybičku. To ako kapela dokázala spolupracovať s publikom bolo neuveriteľné. Jednoducho výborný concert gréckych majstrov ROTTING CHRIST.

Luss: Randal bol zaplnený do posledného miesta a to bolo neklamným znakom, že je všetko pripravené na ROTTING CHRIST. Väčšia časť koncertu bola venovaná aktuálnemu počinu „Rituals”, čo ma veľmi potešilo, pretože ten album som si obľúbila. Azda najväčším zážitkom bola atmosféra, ktorá vládla pri piesni „In Nomine Dei Nostri“. Jedinou nevýhodou „plnky“, ktorá bola v klube, bola pre mňa ako fotografa, že som sa nedostala pod podium a fotiť som musela zo zadu. Pri ROTTING CHRIST bol už aj zvuk dobrý. Veľmi potešila skromnosť Grékov, ktorí po koncerte nemali problem vyjsť medzi fanúšikom, ochotne sa s každým porozprávali a odofotili.

Aj napriek vyššie spomínaným chybičkám, musím akciu zhodnotiť kladne a môžem smelo skonštatovať, že Randal zažil ďalšiu vydarenú akciu.

PLUSY:
Vystúpenie kapiel ROTTING CHRIST a GALADRIEL, atmosféra, komunikácia všetkých kapiel s publikom, celkový dojem, osvetlenie

MÍNUSY:
Zvuk, osvetlenie a pomerne malý priestor

Autori: Dávid Kara a Luss

Luss

Fotografka Valhalla.sk