Albumu tentokrát kryje chrbát vydavateľský gigant Nuclear Blast, ten pod svoje krídla dostáva ďalšiu mladú a perspektívnu kapelu. Podobne tak tomu bolo u nedávno recenzovaných TWILIGHT FORCE (taktiež Švédi). Vydavateľstvo teda myslí na svoju budúcnosť, s ktorou je spojená aj nevyhnutná komerčná masáž dostávajúca sa kapele. Tentoraz sa však nejde o bezduchú tlačenku, ale jednoznačne ide o zásluhy podčiarknuté kvalitou doteraz vydaných albumov „Lancer“ (2013) a „Second Storm“ (2015).

LANCER – Mastery

Hudba LANCER stavia na silnom posolstve NWOBHM, ktorý kombinuje so starou power metalovou európskou školou. Už prvé tóny doteraz vydaných albumov odhalia koľká bije. Vzletnej prvotine dominuje príklon k metalovému odkazu z britských ostrovov, takmer retro zvuk, bublajúca basa po vzore IRON MAIDEN a kopec ďalších prítomných odkazov sú toho jasným dôkazom. Nasledovník o kúsok vyleští zvuk, stúpne do power metalových výšin, kde sa bez ostychu preháňa dedičstvom nemeckého melodického metalu.

Novinka „Mastery“, ktorá opäť prichádza v dvojročnom odstupe kombinuje to najlepšie z oboch minulých albumov. Dokonca rozkvitá v momentoch, kedy kapela pozbaví svoju hudbu priamočiarosti a pracuje s rôznorodosťou inštrumentálnych motívov alebo temp a splieta ich v epické kúsky. Tie im síce neboli cudzie ani na minulom záseku. No, teraz ich je násobne viac a tak aj novinka pôsobí komplexnejším a bohatším dojmom. Metalové inšpirácie sú opäť jasné, IRON MAIDEN, HELLOWEEN, STORMWITCH, GAMMA RAY, EDGUY alebo pôvodná AVANTASIA. Práve k spomenutým EDGUY by som prirovnal LANCER snáď najviac, hlavne kvôli rešpektu a nadšeniu z daného žánru, ktoré kedysi taktiež zdobili albumy týchto Nemcov.

LANCER

Oceľovo znejúci zvuk rožky vystrkujúcej basovej gitary, gitarový dvojzáprah naháňajúci sa ako mladí šarvanci a poctivý švih bicích zdobia novinku. Pozor, žiadne klávesy! Nemožno opomenúť vokál, ktorý definuje túto kapelu a zaraďuje LANCER medzi spolky, ktorým svedčia nadpozemské výšky. Isak Stenvall (vokál) naznačí čo-to zo svojho potenciálu hneď v úvodných skladbách „Dead Raising Towers“ a „Future Millennia“, v týchto momentoch priaznivci vysoko položených vokálov spokojne zastrihajú ušami. Obe stavajú na ústredných refrénoch so skvelými sólami. Nasledujúca titulná skladba „Mastery“ v refréne podobná skladbe „Mysteria“ od EDGUY pridá na gitarovom dôraze a razancii blížiac sa k thrashovému podaniu riffov.

„Victims of the Nile“ ako prvá z epických položiek začína baladickým až plazivým tempom sprevádzaným drásavo vysokým vokálom. Pieseň sa rozprestrie do gitarovej mozaiky spájanej zvukom basgitary. Skladba dokazuje ako kapela vie úžasne pracovať so stupňovaním atmosféry a rozvíjať vedľajšie inštrumentálne príbehy spájajúce sa následne v jedno. „Iscariot“ s tekvicovou príchuťou a „Freedom Eaters“ oslepujúca gamma lúčmi ctia to najlepšie čo nemecká produkcia power metalovému žánru ponúkla.

„Follow Azrael“ je opäť skladbou kde sa toho deje neúrekom, zo svojho pochodového tempa rastie do epických výšok cez koncertný refrén. Zmieta sa vo víre dramatických sól a vokálnymi linkami buduje napätie. Pieseň sa v druhej polovici preklopí v hymnický power metalový klenot. LANCER to po prvý krát skúšajú aj baladou „World Unknown“, ktorá platí za príjemný kúsok. „Widowmakers“ zase prevzdušní hutnú atmosféru svojou ľahkosťou, valcuje šviháckym refrénom a frajerskými sólami. Opäť raz komplexná a melódiami prekypujúca „Envy of the Gods“ príznačne uzatvára album, ktorého energiu a hudobnú potenciu môžu závidieť aj známejšie značky.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk