„Mikuláš, Mikuláš, čo v tom koši máš?“ pýtali sa nedočkavé detské oči, lenže nám postarším sa v utorok v klube Collosseum ušlo trochu iných sladkostí. Či už ide o víchricu ABSU, kontroverzných BELPHEGOR alebo POSSESSED, nesmrteľný kult z USA, jedno je isté – každý si našiel v pomyselnom balíčku to svoje!

Keď k tomu celému pripočítame nečakaný support v podobe talianskych mladíkov COLD RAVEN a amerických FROM HELL, o zábavu by malo byť veru postarané. Aj vďaka neočakávaným okolnostiam (pridanie jednej predkapely, rezignácia doterajšieho tourmanažéra) sa finálny harmonogram  robí takpovediac „na kolene“, čoho dôsledkom sa celé dianie posúva o niečo dopredu, takže aj z tohto dôvodu mi nie je súdené pozrieť celú úvodnú maškarádu v podobe pomaľovaných havranov COLD RAVEN z Milána. Záverečný song mi ale snáď stačil k celkovému hodnoteniu, ktoré môžem zhrnúť do jedného jediného slova – „brrrrrr“.

FROM HELL

Nasledujúci FROM HELL (to je názov, to je názov!!!) vzbudzovali prísľub zaujímavejšieho zážitku (na debutovom albume sa podieľal i Paul Bostaph zo SLAYER), lenže s prvým hrabnutím do strún sa všetky očakávania vyparili rýchlejšie než prd vo vetre.

Pomalší nezáživný death metalu bez štipky originality s tak uškriekaným vokálom, že vôbec nevadil ani ten poriadne stlmený mikrofón v otváracej skladbe. Korunu celému vystúpeniu  nasadil až nechtiac smiešny frontman George Anderson. S výzorom komparzistu z Pána Prsteňov a s príhovormi, kde si súdny človek pomyslel „na Prednej Hore je ešte voľných miest neúrekom“, ide o skutočný bonbónik celého večierku.

ABSU

Po štyroch veciach konečne nastáva koniec, a preto je najvyšší čas na texaských ABSU, na ktorých je už zvedavé omnoho početnejšie publikum, veď bodaj by nie – černotou nasiaknuté trio patrí dlhé roky medzi špičku vo svojom obore! Podľa toho spočiatku vyzeral aj ich nabušený set plný mystiky, mágie a okultizmu, lenže s výmenou na bubeníckej stoličke uprostred koncertu a presunom spievajúceho bicmena Russa do popredia, stáva sa z inač kvalitného setu ABSU malá maškaráda.

Divadielko plné krkolomných pohybov, kyslých ksichtíkov a iných rušivých elementov iba zbytočne odpútava od toho najdôležitejšieho – hudby. Trocha nepochopiteľne bol zostavený aj samotný playlist, ktorý výhradne vsádzal na starinky („Sword and Leather“, „The Sun of Tiphareth“, „Stone of Destiny“) a posledné, vskutku vynikajúce dosky, sú neprávom odignorované. Čakal som viac…

BELPHEGOR

Paradoxne pri BELPHEGOR, kontroverzných a hojne prepieraných neznabohov zo Salzburgu, boli očakávania na minime (nie, Helmuth a spol. ma proste neberú) a hľa, máme tu vystúpenie na jednotku! Valivý smrtiaci kov sa neraz umne kombinuje so surovým black metalovým vyhladzovaním, nechýba viacero typických klišé – od klasického warpaintu po rôzne rekvizity (plynová maska, lebky, rohy..), takže fanúšik si rozhodne prišiel na svoje.

Čo však ozaj stojí za pozornosť je skutočne výborný zvuk. Každá z jedenástich skladieb („Feast Upon the Dead“, „Lucifer Incestus“, „Bondage Goat Zombie“, „Stigma Diabolicum“) je teda povýšená na ešte o čosi vyššiu úroveň a nadpriemerne zaplnené Collosseum (vyše 250 platiacich návštevníkov) reaguje na každý Helmuthov pokyn búrlivo a s patričným potleskom, čo si patrične užíva i zjavne dojatá štvorica, no najmä spomínaný frontman. Oproti nie práve najpresvedčivejšej šou s DEICIDE (2011) na rovnakom mieste prešli BELPHEGOR pekný kus cesty a v utorok to už bolo celkom iné „kafičko“.

POSSESSED

A potom to prišlo! Nutná prestavba pódia, zaujatie vopred dohodnutých pozícií a kvintet spúšťa legendárnu paľbu „Pentagram“ z nezabudnuteľného debutu „Seven Churches“. Áno, POSSESSED začínajú s demoláciou miestneho klubu poriadne zostra a bez zľutovania. Len ten zvuk akosi nie je to pravé orechové a niečo mu chýba. Žeby väčšia hlasitosť? Nedbám! Kapela, ktorá dala svetu death metal (samozrejme spolu s DEATH nebohého Chucka Schuldinera) vydala svoju poslednú nahrávku dlhých dvadsať rokov dozadu, takže máme čo dočinenia s ozajstným „old school“ materiálom typu „My Beliefs“, „Tribulation“, „Satan´s Curse“ či o niečo pomalšou suitou „Storm In My Mind“. Neúnavný ťahúň Jeff Becerra, jediný pôvodný člen POSSESSED, je aj napriek veľkému handicapu v podobne vozíčka priam vo vytržení a hodinku hracieho času si užíva mierou vrchovatou. Tú obrovskú energiu a radosť z hrania mu môžeme všetci iba závidieť…

Zvyšok osadenstva si však svoje úlohy  plní viac než svedomito (dych vyráža najmä prvotriedny bicmen Emilio) a hoc davy fanúšikov predsa len s pribúdajúcimi minútami mierne rednú (žiaľ MHD občas nepustí), kráčame bez problémov do vytúženého finále. To samozrejme nemôže obstarať nič iné, ako dvojica kultových „The Exorcist“ a hlavne „Death Metal“! V prvej menovanej síce zamrzí až nepekne stlmené intro, no to nemení nič na tom, že sme práve boli svedkami exkluzívneho koncertu, ktorý sa už v našich končinách vôbec nemusí opakovať. „Hell yeah“!

PLUSY:
POSSESSED, obrovské množstvo merchu, klasicky výborná atmosféra, vcelku pekná návšteva, organizácia a časová presnosť.

MÍNUSY:
Výkony predkapiel, občas nie príliš najlepší zvuk, časté fajčenie v klube, a to aj napriek zákazu.

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.