Uragán ako uragán, vravel  som si počas prejazdu zasneženým Makovom, kde sa to len tak hemžilo neslávne známymi, „bielymi hovnami“, všetko samozrejme okorenené o pompézny vietor, zľadovatené cesty, všade prítomné zápchy aj takmer nulovú viditeľnosť. Vidina toho príjemnejšieho bola ale priveľmi silná, dokonca omnoho silnejšia než obrovská a komplikovaná Ostrava. Tam v tento inkriminovaný podvečer mala vypuknúť podobná búrka, ktorej charakter síce môžeme označiť za „mierne“ odlišný, avšak svojou silou sa ani prinajmenšom nemôže rovnať s tou, čo práve v tej chvíli zúrila na slovensko-českých hraniciach.

Do Garage klubu totiž v nedeľu večer dorazil priam luxusný hudobný balíček v zložení OBITUARY, EXODUS, PRONG a KING PARROT. Plagát k turné „Battle Of The Bays – Europe 2016“ preto vyslovene vrieskal „neseď doma a poď!“, takže obligátne pravidlo „kto nebol, môže ľutovať“ platí viac ako doslova, ale o tom snáď neskôr.

Pohľad na zaplnený ostravský klub Garage

Aj vďaka spomínanej víchrici rázom dávam zbohom pomerne neznámym Austrálčanom z KING PARROT, no malá pauza medzi nimi a nasledujúcou bandou sa musí nejak efektívne vyplniť – napríklad obhliadkou útulného kovového chrámu s názvom Garáž. Tu skutočne klobúk dolu pred zlatými českými ručičkami – ideálna veľkosť sály (kapacita okolo cca 1000 ľudí), VIP tribúna, obrovský bar, šatňa, nádych UG, premietanie pódiového diania na obrazovku, rozľahlé parkovisko – to je len niečo málo z bohatých výhod tohto parádneho stánku.

Tommy Victor (PRONG)

Rýchlo späť k PRONG na čele s charizmatickým frontmanom Tommy Victorom (DANZIG, ex-MINISTRY). Z našej posádky sleduje túto sebranku žiaľ málokto, čo ma len opäť utvrdilo v jednom – partička z New Yorku je v našich končinách vskutku nedocenená! Možno aj preto sa v okolitých končinách pohybuje iba striedmo, a to je pri kvalite posledných štúdioviek i energickom živom podaní určite nehorázna škoda. Ináč tomu nebolo ani počas totálne nabušeného setu v Ostrave.

Spočiatku mierne naddimenzovaný zvuk síce máličko kazil prvotné dojmy, lenže s druhou „Lost and Found“ bolo všetko v úplnom poriadku a chalani mohli vyučovať. Thrash? HC? Groove? Industrial? Jednoducho totálny drsný metal, kde nešlo len tak bez záujmu postávať. Ako bonus dnes už klasické „Unconditional“, „Another Worldly Device“, „Whose Fist Is This Anyway?“, umne premiešané s novou tvorbou ala „Turnover“, „Cut and Dry“ či „Eternal Heat“. Razantný bicmen Arturo Cruz udáva nezvládateľné tempo a starý dobrý Tommy? V „päťdesiatke“ stále neposedný čert, ktorý ak by mohol, vyskočí hoc i na priľahlý balkón. Končí sa znovu impozantne – pamätným hitom „Snap Your Fingers…“ a snáď najšialenejším nárezom v kariére, novučičkej „Sense of Ease“.

EXODUS

PRONG nadchli, no až s príchodom legendárnych EXODUS začalo ísť poriadne do tuhého. Po hodine nekompromisného thrashingu totiž ostáva iba smelo potvrdiť jedno z najlepších vystúpení Kalifornčanov v šírom okolí za posledných pár rokov. Heslo „zreje sťa víno“ nemôže poslúžiť lepšie, keďže kapela na čele s navrátilcom Steve Souzom vyzerá byť v životnej forme, a to jej radoch dokonca opäť chýbal absentujúci gitarista Gary Holt. Čo na tom, náhrada vo forme sympatického Kragena Luma (HEATHEN) si svoje úlohy splnila priam ukážkovo a spolu s Lee Altusom EXODUS doslova skalpovali v živom prenose!

Ostrý zvuk čistý ala krištáľ, skladby vražedné (vedľa evergreenov „Bonded By Blood“, „Blacklist“, „Piranha“, „And Then There Were None“ potešila málo hrávaná „Deranged“ či stále pomerne čerstvé strely „Body Harvest“, „The Ballad of Leonard and Charles“) a pulzujúca energia ako u násťročných sopliakov. Prehustený dav (áno, ceduľka hlásila „vypredané“) hltal jednu pecku za druhou, mierne ukecaný Steve to pekne krásne dirigoval a koncert sa tak bleskovo rútil do svojho finále, ktorý nemohlo obstarať nič iné, než kultová „Strike of the Beast“ s neodmysliteľným besnením divákov. EXODUS znovu bez problémov potvrdili status najzabijáckejšej „thrashovky“ súčasnosti.

John Tardy (OBITUARY)

Nie, superlatívmi sa nebude šetriť ani pri ďalšom legendárnom zoskupení, poriadne prehnitej mŕtvole z horúcej Floridy, nesmrteľnej partičke OBITUARY. Tá je skutočným synonymom slova death metal a zároveň aj obrovskou zárukou poctivej práce, čo nebolo výnimkou ani v nedeľňajší večer. „Konečne OBITUARY v klube!“ povedal som si hneď na začiatku, pri úvodnom, až chorobne nadiktovanom duu „Internal Bleeding“/„Words of Evil“. Toto je jednoznačne hudba do špinavého pubu – na veľkej scéne sa bezmála hmatateľná atmosféra prirýchlo stráca! Husté hrivy svedomito zametajú rozpálené pódium, gitarové ríffy sa zarezávajú do morku kosti a nad tým všetkým sa týči neľudský hlas zo samotného pekla – pán John Tardy.

Zaujímavý je taktiež aktuálny setlist. Hrá sa najmä z nezabudnuteľného debutu „Slowly We Rot“ („´Til Death“, „Bloodsoaked“, „Intoxicated“), pozadu neostávajú ani o niečo mladšie ročníky („Find the Arise“, „Dying“ „Don´t Care“), či novšia tvorba („Visions In My Head“, „Ten Thousand Ways To Die“). Vskutku výživný výber, čo poviete?! A to sme ešte v úplnom závere dostali perfektný darček v podobe kultového mixu „Dethroned Emperor“/“Circle of the Tyrants“ od dnes už neaktívnych Švajčiarov CELTIC FROST.

Šesťdesiat minút preto ubehlo ako voda a sviatok s názvom „Battle of the Bays – Europe 2016“ je žiaľ smutnou minulosťou, no spomienky na tento parádny maratón iba tak poľahky nevyblednú.

PLUSY:
od bezchybných výkonov kapiel, cez vypredaný klub až po skvelú organizáciu (časová presnosť, zvuk, rýchle odbavovanie) bolo všetko na jednotku

MÍNUSY:
Nič, čo by stálo za reč.

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.