Po „one man show“ predvedenej na prvotine „Theocracy“ (2003), kedy ešte neznámy Matt Smith sám naspieval vokály, zvládol gitarové party, klávesy a dokonca naprogramoval bicie, prišli už v regulárnej zostave ďalšie dva albumy. Jeden lepší ako druhý. Aktuálny kúsok so sebou teda prináša nemalé očakávania, ktoré však azda prvýkrát v diskografii nedokázal naplniť do dokonalosti a dôvodov je hneď viacero.

THEOCRACY – Ghost Ship

Základná esencia predchádzajúcich albumov ostáva zachovaná, to znamená príjemne sa vtierajúce gitarové vyhrávky umne rozhodené piesňami, uchu lahodiace refrény a hojnosť gitarových sól, priam sa hemžiacich všetkými skladbami. Práve takou je aj úvodná „Paper Tiger“ s riadnym dvojkopakovým švihom a odpichom, ktorá valcuje hlavne strhujúcim refrénom. Druhá „Ghost Ship“ síce uberá na rýchlosti, zato sa ale šikovne pohráva s tempom, náladou a dramatickosťou piesne, oprávnene je výstavnou položkou albumu.

Už na predchádzajúcej skladbe sa dalo postrehnúť, čo je evidentné na „The Wonder of It All“. Tou je gitarový ksicht celého albumu. Hoc THEOCRACY vedeli stále podkúriť svojimi riffmi, tentokrát album pôsobí razantnejším dojmom ako celok. Ju tu viacero položiek, v ktorých akási uhladenosť a ľúbivosť ide stranou a do popredia sa derú gitarové zúbky ostrené aj nekompromisnými bicími. Aj napriek tomu si piesne uchovávajú pre túto kapelu typickú power metalovú kľukatosť s rôznymi melodickými zákutiami, tak ako v skladbe „Wishing Well“.

THEOCRACY

Práve časť dosky začínajúca skladbou „Around the World and Back“, ktorá sa spočiatku tvári ako balada, aby sa neskôr rozvinula rockovo nadýchanej príjemne sa počúvajúcej skladby, načína sled piesní, ktorým chýba nejaká nadstavba, moment prekvapenia strhávajúci smerom k väčšiemu zážitku. Rovnako rockovo pôsobí aj „Stir the Embers“ či už ústredným riffom alebo krátkym sólom. Pokračujúc jednoduchou „A Call to Arms“ s tuctovým refrénom alebo nemastnou „Currency in a Bankrupt World“  sa dostávame k rezkej „Castaway“, tá premosťuje k najdlhšej skladbe („Easter“), ktorá spravidla býva zážitkom na každom albume THEOCRACY.

Tieto kúsky zvyčajne vystriedajú viacero metalových tvári s patričným nádychom epickosti. Skladba je ale porovnateľne slabšia oproti minulým dlhším zásekom. Zaujme „avantasiovský“ refrén, stupňovaná inštrumentálna pasáž krytá symfonickými prvkami, avšak v závere stráca skladba akosi dych vo svojej monotónnosti.

Kapela istým spôsobom doplatila na vrcholné momenty predchádzajúceho záseku „As the World Bleeds“ (2011), v porovnaní s týmto kúskom aktuálna nádielka máličko bledne. Avšak odhliadnuc od tohto faktu, THEOCRACY dodali v rámci konkurencie veľmi silný album, hoci o kúsok slabší ako u nich býva zvykom. Čo by však za to dali iní…

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk