Železná panna vychovala viacero generácií a spoločne so skupinami ako BLACK SABBATH, JUDAS PRIEST alebo METALLICA sú skutočnými žijúcimi legendami heavy metalu. IRON MAIDEN vystúpili na Slovensku po troch rokoch od ich účinkovania na festivale Topfest.

Octopus Promotion sa podaril husársky kúsok. Po väčších akciách v ich podaní, ako povedzme koncert KING DIAMOND alebo WITHIN TEMPTATION, zabookovali túto obrovskú legendu menom IRON MAIDEN. Bolo jasné, že tu žiadna veľká hala stačiť nebude a tak voľba padla na letisko v Dolnom Hričove.

Pred vstupom do areálu koncertu. Foto: Stillborn

Viaceré promo správy avizovali, aby návštevníci koncertu prišli včas a najmä sa snažili využiť kyvadlovú dopravu. Pred areál sme dorazili približne dve hodiny pred hraním prvej kapely a za miestnym kruháčom sa začali už pomaly tvoriť kolóny áut. Nebolo to však nič tragické (narozdiel od odchodu, zájazdové autobusy dať na koniec areálu, nebolo šťastné riešenie) a stále ostávalo do koncertu veľa času.

Žiaľ, hneď pri vstupe do areálu ma nemilo prekvapil jeden český sbskár, ktorého som zbadal, ako páskuje ľudí. Ukazujem mu lístok a ten na mňa začal doslova vrieskať, aby som to na neho ani neskúšal. Netušil som o čom hovorí …, on však pokračoval, „Nemáš lístok do Golden Circle a ale máš pre hostí na státie vzadu, ani ma neskúšaj oklamať.“ Radšej som odišiel, pretože som absolútne nemal potuchy ani o tom, či sa páskujú všetci alebo iba tí, ktorí stáli pod pódiom v tzv. sekcii Golden Circle. Hlavne sa to dalo povedať kľudnejšie.

Areál. Foto: Stillborn

Areál bol priestranný, nechýbalo v ňom viacero stánkov s kvalitným pivom Budweiser,no treba podotknúť, že istotne by sa ich zišlo omnoho viac. Rady na pivo boli dlhé a aj keď sa čapovalo rýchlo, na zlatistý mok sa čakalo dosť dlho. Pár stánkov s jedlom nebola žiadna výhra, bolo si treba vystáť dlhočižné rady, ale tak to už na podobných akciách chodí. Veľa ľudí diskutovalo o cene jedla. A treba priznať, že cigánska pečienka za 5 eur naozaj nie je málo. Je jasné, že prevádzkovateľ stánku potreboval zarobiť, takže do týchto polemík, či veľa alebo málo sa púšťať nejdem. Ale verte mi jedno. Na oveľa menšom slovenskom festivalíku si odo mňa zapýtali za presne to isté jedlo 5,50 eur, takže k cenám jedla iba toľko.

Všetci boli zvedaví na to najhlavnejšie. Na kapely a špeciálne teda na IRON MAIDEN. Oficiálne číslo návštevnosti hovorí o 15 000 fanúšikoch, čo je naozaj vynikajúca návštevnosť. Na začiatku sa hovorilo, že sa očakáva 12 000 ľudí, nakoniec sa tento počet ešte navýšil. Paráda. Publiku dominovala stredná generácia a generácia tridsiatnikov. Mladších fanúšikov bolo pomenej, ale samozrejme našli sa aj takí.

THE RAVEN AGE

Ako prví sa pred slovenské (a nielen slovenské, nechýbali ani poľské vlajky) publikum postavila skupina THE RAVEN AGE. Tí boli doteraz pre mňa veľkou neznámou, ale vedzte, že je to britská kapela gitaristu Georga Harrisa. Už vám trochu zapína? Áno, syna basáka Stevea Harrisa z IRON MAIDEN. THE RAVEN AGE mali k dispozícii 40-minút, ktoré našťastie ubehli ako voda. Píšem našťastie, ale chyba nebola až tak v kapele. Z klasického miesta na státie silný vietor zvuk úplne odnášal a niekedy ľudia stojaci v sekcii za Golden Circle mali čo robiť, aby počuli, čo vôbec THE RAVEN AGE hrajú.

Snažil som sa prejsť po areáli, ale vietor bol jednoducho proti. Hudobníci kombinujú klasické moderné metalcorové postupy s čistým emocionálnym vokálom. Rozhodne by sa inak hodnotila táto skupina, keby bol zvuk aspoň o polovicu lepší. Po vizuálnej stránke to na pódiu vyzeralo dobre, išlo o mladú a zohratú formáciu. Avšak, nalejme si čistého vína. Pochybujem, že by sa kapele podobného razenia, ktorá má na konte len jedno štvorskladbové EP (!!!) dostalo takej cti byť oficiálnym supportom na turné IRON MAIDEN nebyť rodinného puta medzi Harrisovcami…

Joakim Brodén (SABATON) v Žiline. Foto: Michal Roháč

Mnoho slovenských fanúšikov sa azda ešte viac tešilo na dnes už megahviezdy SABATON. Partia okolo speváka Joakima Brodéna a basáka Pära Sundströma mala k dispozícii 50-minút. SABATON som mal rád, ale s každým ich koncertom (ktorých je v našich končinách už naozaj veľmi veľa) ma bavia menej a menej. Ale chápem, že keď sú v kurze, fanúšikovia ich chcú a to treba využiť. Ale späť k ich žilinskému koncertu. Vystúpenie odštartovali klasicky po intre „To March to War“ peckou „Ghost Division“ a od úvodu koncert som začal šípiť podobný problém ako pri THE RAVEN AGE. Zvuk!

More hláv počas koncertu SABATON. Foto: Michal Roháč

Žiaľ, neviem, ako vpredu v sekcii Golden Circle, ale v celej zadnej časti opäť úradoval vietor, ktorý zvuk odnášal úplne preč. Kvalite nepomohla ani nastavená hlasitosť, pretože sa mi už veľmi dlho nestalo, aby som sa počas celého koncert dokázal normálne rozprávať bez zvýšenia hlasu s okolo stojacimi ľuďmi. SABATON je hudba, ktorá má naživo svoju nespornú silu, ale treba k tomu adekvátny zvuk.

Pär Sundström a Joakim Brodén. Autor: Michal Roháč

Čim dlhšie trvalo vystúpenie SABATON, tým menej ma bavilo. Joakim by už mohol zmeniť aj zaužívaný scenár, pretože za posledný rok, či dva je to to isté. Po slovensky odznelo klasické „Ahoj“, „Ďakujem“ a „ešte jedno pivo“. Povestné jedno pivo Brodén do seba aj vylial. Bystrému oku, ktoré SABATON videlo viackrát neunikne, že každú jednu pieseň žačína tými istými slovami, prípadne nejakou teatrálnou vložkou. Stáva sa to čoraz viac otravnejším….

Medzi prekvapenia setlistu patrí nová pieseň „The Lost Battalion“ z pripravovanej štúdiovky „The Last Stand“, ktorá vyjde v auguste. Prišla mi však úplne podobná ako piesne z posledných dvoch albumov „Carolus Rex“ a „Heroes“. Ako tak ma potešil záver koncertu, ktorý obstarali „The Art of War“ a klasika „Primo Victoria“. SABATON museli svoj playlist výrazne skrátiť, aj oproti festivalovým vystúpeniam, tak sa nedostalo ani na obľúbenú „Metal Crue“. Avšak, aby som len nehanil toto vystúpenie. SABATON dali do neho všetko, tak ako to býva zvykom, nepomohol im ani vietor odnášajúci zvuk, ale fanúšikom stojacim vpredu sa koncert páčil, odskákali a odspievali si ho celý. A vyzeralo, že z neho bola nadšená aj kapela samotná.

Steve Harris a Janick Gers. Foto: Michal Roháč

Vrchol večera sa však len blížil. Legendárna britská šestica IRON MAIDEN a Eddie. Veľmi zaujímavé bolo, že pódium bolo menšie, aké mali pred troma rokmi na Topfeste. Sedem minút po 21. hodine sa začal jeden veľkolepý zážitok. Za krásnych tónov „If Eternity Should Fail“ vyšiel najskôr na pódium najstarší člen kapely, 64-ročný bubeník Nicko McBrain a za ním vyšli ďalší hudobníci. Na vrchu stál Bruce Dickinson v opare dymu.

Veľmi som sa obával zvuku, keďže pri prvých dvoch kapelách to bolo, aké bolo, ale našťastie všetky moje obavy sa rozplynuli hneď v úvode koncertu. Aj keď je treba priznať, že zvuk z reprákov smerujúcich k fanúšikom mohol byť nastavený kľudne o niečo hlasnejšie. Späť však k tomu, čo sa dialo na pódiu. Nešlo len o výnimočnú hudbu, ale aj o výnimočnú scénu na pódiu, ktorej dominovali hradby. Pri prvých skladbách bolo na obrazovke  pozadie s aztéckou pyramídou, ktoré sa ale neskôr menilo podľa piesní na obaly jednotlivých dosiek, z ktorých daný song pochádzal.

Bruce Dickinson podal obdivuhodný výkon. Foto: Michal Roháč

Prvá polovica koncertu patrila pochopiteľne najmä aktuálnemu albumu „The Book of Souls“, ktorú prerušila len tretia pieseň v poradí „Children of the Damned“. Z aktuálneho albumu zazneli ešte okrem „If Eternity Should Fail“ aj „Speed of Light“, „Tears of A Clown“, „The Red and the Black“ (krásne gitarové sóla, ale na koncert to už bola až príliš dlhá skladba) a dvojica „Death of Glory“ a „The Book of Souls“, ktoré zazneli už trošku neskôr.

IRON MAIDEN na pódiu počas skladby „The Trooper“. Foto: Stillborn

Celá kapela bola vo vynikajúcej forme. Bruce Dickinson opäť toho nabehal naozaj dosť. V pohybe však nezaostával najmä neudržateľný „tanečník s gitarou“ Janick Gers, ale o nič horšie na tom neboli ani Adrian Smith, Steve Harris a Dave Murray. Klobúk dole však najmä pred samotným Bruceom, ktorý úspešne absolvoval liečbu rakoviny, keď mu lekári našli nádor na zadnej časti jazyka. Dickinson je stále vo vynikajúcej forme, spieval fantasticky a popri tom opäť toho nabehal až-až. Tentokrát sa pomedzi skladby aj niekoľkokrát prezliekal (nielen pri klasicke „The Trooper“). Jednu pieseň odspieval Dickinson s maskou na tvári a o dosť častejšie naozaj veľmi vtipne komunikoval s publikom. A takmer v každej druhej skladbe bolo klasické „Scream for me, Žilina“. Celý koncert IRON MAIDEN bol jedným veľkým a krásnym divadlom! Na pódiu nechýbala opäť ani veľká podoba Eddieho, ktorý si najprv zasrandoval s Janickom Gersom, aby mu potom Bruce Dickinson vytrhol srdce priamo z hrude. Veľkolepé!

Adrian Smith a Steve Harris. Foto: Michal Roháč

Z veľkých hitov kapely odzneli na letisku Žilina „The Trooper“, „Powerslave“, na moju veľkú radosť aj „Halloweed Be Thy Name“, pretože pred troma rokmi som na ňu márne čakal. Nemohla chýbať ani „Fear of the Dark“, pri ktorej sa naozaj strhlo veľké šialenstvo a celú prvú časť koncertu zakončili britskí matadori piesňou „Iron Maiden“. Prvý prídavok bol jasný, za scénou sa objavila veľký nafukovaci Eddie, tentokrát s diabolskými rohmi, a všetci vedeli, aká pieseň príde – „The Number of the Beast“. Na moje veľké prekvapenie (a radosť zároveň) došlo aj na krásnu skladbu „Blood Brothers“ z výborného albumu „Brave New World“. Jej atmosféru dotvárali hviezdy na veľkoplošnej obrazovke nad scénou. Legenda menom IRON MAIDEN sa rozlúčila skladbou „Wasted Years“. Klasicky z pódia odchádzal ako posledný, veľký sympaťák Nicko McBrain, ktorý ešte rozhodil do slovenského publika tri suveníry.

Janick Gers a Dave Murray. Foto: Michal Roháč

Necelé dve hodiny trval tento nádherný zážitok zvaný koncert IRON MAIDEN. Úžasná vizuálna šou, podporená výbornými výkonmi každého jedného člena kapely. Avšak dovolím si tvrdiť, že nad tým všetkým vyčnieval nestarnúci 57-ročný Bruce Dickinson. Kvalitné nové piesne prestriedané mnohými hitmi (istotne aj mne chýbali niektoré piesne, ale spomedzi 16. albumov je ťažko ulahodiť každému) a výborné slovenské publikum v Žiline. Povestná chémia medzi skupinou a fanúšikmi fungovala najmä v časti Golden Circle, ale ani vzadu to nebolo zlé. Spievalo sa, dvíhali sa ruky, tlieskalo sa a hrozilo.

IRON MAIDEN sú skutoční hudobní velikáni, ja verím, že toto nebola ich posledná návšteva Slovenska. Takže, odpoveď na otázku z úvodu. Áno, vystúpenie IRON MAIDEN bolo koncertom roka 2016 na Slovensku.

Playlist IRON MAIDEN: „If Eternity Should Fail“, „Speed of Light“, „Children of the Damned“, „Tears of a Clown“, „The Red and the Black“, „The Trooper“, „Powerslave“, „Death or Glory“, „The Book of Souls“, „Hallowed Be Thy Name“, „Fear of the Dark“, „Iron Maiden“ – „The Number of the Beast“, „Blood Brothers“, „Wasted Years“.

Playlist SABATON: „The March To War“ – „Ghost Division“, „Cott mit uns“, „Carolus Rex“, „Swedish Pagans“, „Resist and Bite“, „The Lost Battalion“, „Far from the Fame“, „To Hell and Back“, „The Art of War“, „Primo Victoria“.

PLUSY:
IRON MAIDEN, všetci členovia podali skvelé výkony, pódiová šou, výborná divácka účasť a kulisa

MÍNUSY:
Vietor, ktorý odnášal zvuk, slabá hlasitosť

Foto: Stillborn a Michal Roháč (fotené pre hellmagazine.eu)

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk