Deprecated: Function create_function() is deprecated in /data/3/b/3b202ed1-f866-4a93-a8e8-ecff02b28d46/valhalla.sk/web/wp-content/plugins/related-posts-by-zemanta/init.php on line 183

Deprecated: Function create_function() is deprecated in /data/3/b/3b202ed1-f866-4a93-a8e8-ecff02b28d46/valhalla.sk/web/wp-content/plugins/related-posts-by-zemanta/recommendations.php on line 173

Deprecated: Function create_function() is deprecated in /data/3/b/3b202ed1-f866-4a93-a8e8-ecff02b28d46/valhalla.sk/web/wp-content/plugins/related-posts-by-zemanta/init.php on line 183

Koncert tesne pred jeho uskutočnením sprevádzali nepríjemné patálie so zmenou miesta. Vracať sa k tomu nechcem, ale potvrdila sa aspoň stará známa pravda, že všetko zlé, je na niečo dobré. Koncert sa z amfiteátra presunul na neďaleké tréningové ihriská Lokomotívy Košice na Čermeľskej ceste a bol to výborný ťah organizátorov.

Ťažko mi je odhadovať návštevnosť podujatia, možno 4000 až 5000…, istotne sa však nechytala na vlaňajší koncert v Banskej Bystrici. A práve preto zmena miesta myslím, iba prospela. Jednou vecou je, že na amfiteátri by takýto počet fanúšikov opticky nevyzeral obzvlášť dobre, druhou vecou je, že sú tam isté obmedzenia a treťou, že nebol problém sa predrať davom až dopredu, na pivo, či občerstvenie.

Všetko to vypuklo krátko po 17. hodine, keď sa na pódiu ako prvá predstavila slovenská formácia TRISTANA. V úvode ich setu, padlo z neba ešte pár kvapiek, no počasie sa nakoniec umúdrilo a slnečné lúče nás sprevádzali až do zotmenia. Neľahkej úlohy dostať publikum do varu sa kapela zhostila celkom obstojne. TRISTANA si prešla najmä žánrovou zmenou, ich metal je viac tlačený do moderny, ale melodické linky v ňom ostali.

Kapelu ťahá spevácky Peter Wilsen, ktorý zapracoval na hlase a vie poriadne pritlačiť na pílu. Hralo sa najmä z ich aktuálneho albumu „Virtual Crime“. Ľudia sa na ich hudbu chytali najmä tí, ktorí stáli v predných radoch. Skupina je zvyknutá hrávať na väčších akciách, ale miestami som mal pocit, že pódium je im až príliš veľké a pôsobili na ňom trocha staticky a stratene. Na štart stredajšieho večera v Košiciach to však bola dobrá voľba.

Pomaly sa už všetko chystalo na prvú zahraničnú skupinu večera, maďarských symfonikov SORRONIA, ktorí boli pre mňa veľkou neznámou. Od úvodných tónov bolo jasné, kde hľadali inšpiráciu. Skupina je pomerne mladá, na scéne je od roku 2011 a na konte má jeden štúdiový album a jedno EP. Ich skladby na mňa však pôsobili veľmi fádne, chýbal im šmrnc a nejaký poriadny záchytný bod. Samozrejme, po inštrumentálnej stránke to nebolo zlé, ale ako celok, veruže žiadna sláva.

Speváčka Anna Király pôsobila zakríknutejšie a akoby skupina nebola zvyknutá hrať až na takomto veľkom pódiu a pred takýmto veľkým davom. To však neprekážalo fanúšikom v Košiciach, ktorí sa na ich muziku celkom dobre bavili a užívali si ju.

Po maďarskej kapele boli pripravení Slováci SYMFOBIA z Nitry. Videl som ich len nedávno pred koncertom CITRON vo Zvolene a už tam som písal o ich zlepšení. To potvrdili aj v Košiciach, ale pekne poporiadku. Ich set začal o niečo skôr, ako bolo avizované a tak moderátorka večera Libuša avizovala, že ženská časť skupiny sa trošku zdržala v šatni. Nebolo to nič hrozné a rozhodne to nebola vina dievčat, keďže im evidentne nik neohlásil, že hrajú cca o 15 minút skôr.

Avšak aj toto malo svoj správny efekt. Po chalanoch vybehla na pódium hlavná speváčka Erika, po nej doprovodné vokalistky a odpálili pieseň „Dragon“. Áno, píšem o dvoch ďalších speváčkach, pretože oproti predošlému koncertu sa k Peti Hasarovej pridala aj Viktória Naďová. Nemôžem si pomôcť, ale refrén úvodnej pecky „Dragon“ sa mi neskutočne dostal pod kožu a výborne ho zvýraznila kombinácia Erikinho hlavného spevu práve s doprovodnými hlasmi. Pokračovalo sa ďalšou klipovkou  „Bloody Wings“ a vlastne takmer celým debutovým albumom „Way of the Queen“. Opakovať svoje slová z nedávnej reportáže rozhodne nechcem, no táto kapela ma baví čoraz viac.

SYMFOBIA sú ako stvorení na veľké pódiá a to potvrdili aj teraz. Okrem veľmi dobrého spevu hýrila pohybom a energiou najmä Erika Strečková, na ktorú sa najviac upierali zraky fanúšikov. V pohybe nezaostával ani basák Peter Bugár. Vidieť, že na pódiu sa najviac zladila Erika s Peťou, doslova sa hľadajú pohľadom a výborne spolupracujú. To sa Erike darilo aj s basákom Peťom. Semtam to nebolo doladené s gitaristami, ale aj to Erika dokázala krásne prirodzene uhrať s noblesou sebe vlastnou, takže to oko fanúšika ani nespozorovalo.

Gitaristi Milan Sitár a najmä Peter Varga strúhali jedno pekné sólo za druhým. Všetko to z pozadia hnali bubeník Pavel Prokop a spoza klávesov šedá eminencia kapely Feri Molnár, ktorého orchestrálne party boli dominantné, ale zároveň nevtieravé. Jednoducho, všetko sadlo ako riť na šerbeľ. Vystúpenie bolo emotívne, úprimné a profesionálne. SYMFOBIA má vynikajúco našliapnuté a rozhodne patrí na veľké akcie a pódiá, kde sa cítia ako doma. Nielenže je radosť ich počúvať, ale aj pozerať sa na nich, pretože na ľudí prenášajú pozitívnu energiu, ktorou oplývajú nielen na pódiu. Akurát zamrzelo, že sa fanúšikovia mohli na nich lepšie baviť a viac ich podporiť. Niekedy som mal dojem, že lepšie si „užívali“ predošlú kapelu SORRONIA. Nitrianski hudobníci majú pred sebou aj celkom slušne nabitý letný program, kde sa predstavia napríklad na festivaloch Rockové legendy, Topfest, Rock pod Kameňom alebo More Than Fest. Len tak ďalej!

SYMFOBIA nastavila latku kvality vysoko, ale pre ďalšiu kapelu to istotne nebol žiadny problém. Publiku v Košiciach sa predstavil samotný gitarový mág so svojou novou all-stars kapelou ALMANAC. Od úvodu bolo jasné, kto bude hrať prím, no predsa Victor so svojou gitarou. Výborne spieval David Readman spolu so speváčkou Jeanette Marchewka, bolo zážitkom počúvať duet týchto dvoch spevákov. ALMANAC majú vonku debutový album „Tsar“, z ktorého najviac zaujala klipovka „Self-Blinded Eyes“.

Dalo sa trocha očakávať, že dôjde aj na skladby RAGE. Dočkali sme sa výbornej „No Regrets“ a „Empty Hollow“. Veľmi zaujímavé bolo ich prevedenie pri speve Davida Readmanna, piesne dostali iný rozmer s jeho hlasom a keď sa k tomu pridala aj Jeanette, husia koža bola zaručená. ALMANAC predviedli vskutku výborné vystúpenie, a práve táto hudba je ako stvorená pre Smolskeho gitarové „onanie“, v RAGE mi to miestami už liezlo na nervy.  Celé im to trošičku kazil basgitarista Armin Alic, ktorý sa tváril, akoby ku kapele ani nepatril. Po SYMFOBIA sme mali za sebou ďalší skvelý koncertný zážitok a vrchol večera mal iba prísť.

Pochopiteľne, pred NIGHTWISH bola dlhšia pauza potrebná k prestavbe pódia. Sám som bol zvedavý na ich koncert, pred rokom v Banskej Bystrici sa mi páčili. Kapela okolo Tuomasa Holopainena však obíde tohtoročné letné koncerty v podstate s takmer rovnakou šou, akou tomu bolo vlani. Efektná pyrotechnika bola rovnaká ako vlani, ak ma pamäť neklame pribudla však efektná zadná videoprojekcia, ktorá umocnila úžasný a skvelý vizuálny zážitok. Celé to vyšperkovali do dokonalosti pochopiteľne samotní členovia NIGHTWISH, ich výkony a piesne.

Celý set odštartovali Zimmerovským introm „Roll Tide“ a hneď sa prešlo na pieseň „Shudder Before the Beautiful“. Od úvodných tónov bolo jasné, že budeme mať čo dočinenia s výborným koncertom a skvelým zvukom. Veru, omnoho lepším ako vlani na banskobystrickom amfiteátri.  Floor Jansen spievala geniálne, čo potvrdila pri mojej obľúbenej „Storytime“. Samozrejme, nielen pri nej, ale počas celého koncertu.

NIGHTWISH veruže nemohlo postretnúť nič lepšie, zrazu sú plní energie a ako pokropení živou vodou. Floor odspievala parádne celý koncert, nešetrila úsmevmi a ďakovaním v slovenskom jazyku takmer po každej skladbe. Pri folkovejších veciach („My Walden“ alebo „I Want My Tears Back“) si zatancovala, jednoducho ukázala, že na pódiu je ako doma. V absolútne ničom ale nezaostával ani jeden člen kapely. Maco Hietala opäť vytiahol aj gitaru spojenú s basou. O jeho speve sa baviť ani nemusíme, to by bolo nosením dreva do lesa. Paráda!

Playlist bol zostavený najmä z aktuálneho počinu „Endless Forms Most Beautiful“, čo mne osobne vôbec neprekážalo, pretože sa mi už dostal pod kožu a je výborný. Presnejšie došlo z neho až na sedem skladieb. Tie skupina doplnila o hity ako „I Want My Tears Back“, „Nemo“ alebo „Stargazers“. Po nich už bolo jasné, že sa pomaly blíži aj záver koncertu, pokračovalo sa piesňami „Ghost Love Score“ a „Last Ride of the Day“. Absolútny záver a pre mnohých istotne vrchol celého koncertu bola posledná pieseň „The Greatest Show on Earth“, ktorá zaznela takmer celá (okrem prvej kapitoly). Spojenie „We Were Here“ spievali s kapelou celé Košice. Mimochodom, veľmi efektná bola zadná videoprojekcia, ktorá dotvárala celkový vizuálny dojem z tohto výnimočného koncertu! Bolo jasné, že prídavku sa už nedočkáme, ale pri takomto grandióznom  závere to snáď ani nikomu nechýbalo.

NIGHTWISH odohrali približne 105 až 110 minútovú šou, na ktorú počúvam z každej strany len pozitívne ohlasy. A právom. Môžeme byť radi, že pred koncertnou pauzou, ktorú Fíni ohlásili, sa predstavili aj na Slovensku. Deň detí v Košiciach bol naozaj výnimočný. Môžem už iba konštatovať jediné, nevracajme sa k debatám o Tarji alebo Anette. Anette na to veľmi nemala, Tarja si ide už dávno svojou cestou, takže nech žije Floor Jansen!

Playlist NIGHTWISH: „Roll Tide“ – „Shudder Before the Beautiful“, „Yours Is An Empty Hope“, „Ever Dream“, „Storytime“, „My Walden“, „Élan“, „Weak Fantasy“, „Alpenglow“, „Sahara“, „She Is My Sin“, „I Want My Tears Back“, „Nemo“, „Stargazers“, „Ghost Love Score“, „Last Ride of the Day“, „The Greatest Show on Earth“.

PLUSY:
NIGHTWISH, ALMANAC, SYMFOBIA, pozitívna energia, miesto konania, fanúšikovia

MÍNUSY:
SORRONIA (koncert by sa zaobišiel aj bez tejto skupiny, miesto nej mohla dostať šancu niektorá ďalšia a kvalitnejšia slovenská skupina)