Možno len polemizovať aký veľký medzinárodný úspech by sa kapele podarilo dosiahnuť, ak by pokračovala v trende našliapnutom prvými dvoma albumami. „The Upcoming Terror“ (1986) a „Interstellar Experience“ (1988) totiž zabíjali mladíckou nevyspytateľnosťou a nekompromisnosťou. Spôsobili značný rozruch na rodiacej sa domácej scéne, ktorá sa už vtedy hemžila dnes veľkými menami ako KREATOR, SODOM alebo DESTRUCTION. V dôsledku ukradnutej aparatúry, nástrojov a chýbajúcich finančných prostriedkov na ich znovu nadobudnutie nasleduje niekoľko ročný hiatus.

ASSASSIN – Combat Cathedral

Za posledné roky pribudlo mnoho mladých, thrashu holdujúcich kapiel. Tie sa snažia svojim starosvetským prístupom vyvolávať duchov 80. rokov. K týmto spolkom treba pripočítať aj značné množstvo kapiel, ktoré z rôznych príčin ukončili svoju púť pár desaťročí späť.

Teraz títo veteráni a lokálne „legendy“ oprašujú nástroje a chcú si urvať šťavnaté kusisko pozornosti. Nejako tak sa aj ASSASSIN vrátil späť do hry návratovým albumom The Club“ (2005). Doske však chýbalo všetko, čo daný žáner má mať. Minulý „Breaking the Silence“ stavil na „old school“ a len máličko sa priblížil k prvým skvelým počinom.

Absencia dlhoročného vokalistu a zakladajúceho člena Roberta Gonnelu výrazne odlišuje „Combat Cathedral“ od svojich predchodcov. Ingo Bajonczak prejavom úplne nepodobným  svojmu predchodcovi posúva zvuk kapely kamsi inam. Hlasovo pripomína mix Peavyho (RAGE) a Chuckových (TESTAMENT) vokálnych odtienok. Spev ponúka zmes thrashového revu, kombinujúcim „growl“ a miestami aj hardcore.

ASSASSIN

Bolo by naivné očakávať návrat k nespútaností mladíckych počinov, novinka vsádza skôr na intenzitu a pôsobí zomknuto. Presvedčuje svojou brutálnosťou a hutnosťou. Inštrumentálne je „Combat Cathedral“ typická svojim zrnitejším a mäsitejším zvukom, opierajúc sa o husté riffy či pichľavé, štekavé gitarové sóla, sem tam majúce náznak melodickosti.

V prvej polovici „Combat Cathedral“ sa deje to najpodstatnejšie, skladby sa nezlievajú, pôsobia dostatočne variabilne, ba dokonca táto časť albumu vyznieva melodickejšie, ako je tomu u ASSASSIN zvykom. Máme tu typickú riff paľbu „Back from the Dead“. Technickým thrashom nasiaknutú „Frozen Before Impact“, kde silne cítiť príchuť ANNIHILATOR. Spevnými vokálnymi linkami prepletené „Undying Mortality“ či „Servant of Fear“. „Whoremonger“ je brutálnou jazdou, ktorej opraty drží vokálne beštiálny Ingo. Ďalšie skladby nepoľavujú, hoc sa zlievajú. Záverečná, opäť silná, „Red Alert“ vsádza skôr na pomaly sa stupňujúcu atmosféru.

Novinka, na rozdiel od krajanov EXUMER, a ich tohtoročného zápisu „The Raging Tides“ netrpí jednotvárnosťou. Dravosť je podporená vokálom. Zároveň je nutné podotknúť , že nový ASSASSIN absolútne neznie ako typický ASSASSIN, hlavne zásluhou spomínaného Inga. Tento fakt môže byť sklamaním pre ortodoxných fanúšikov. Album je menej presvedčivý v gitarových výpadoch stabilnej dojky Hoffmann-Scholz a trpí stereotypom bicích. V kontexte posledných troch albumov, teda diel vznikajúcich po návrate na thrashovú scénu, je však „Combat Cathedral“ najvydarenejším počinom.

Hodnotenie autora: 6 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk