Pamätám si na to akoby to bolo včera. Maximálne energická kapela, vriaci kotol pred pódiom, stovky hrdiel odškrtávajúcich slohy z ťažkotonážnej „In Ashes They Shall Reap“ a na mňa sa z priľahlého balkóna (výška možno dobré tri metre) rúti úctyhodné, viac než sto kilové telo odvážneho skokana, ktorému je akosi všetko jedno, veď hlavne nech je zábava. Prežil on, prežili sme i my pod ním, a tak sme všetci mohli na konci spokojne tlieskať HATEBREED. Ďalší výnimočný večer v košickom Collosseu, kde to pätica z ďalekého New Havenu v roku 2013 nadiktovala spôsobom sebe vlastným a presne podľa slov známej hitovice – „Destroy Everything“!

HATEBREED – The Concrete Confessional

Poďme ale naspäť do súčasnosti. Len pred pár dňami totiž uzrela svetlo sveta horúca novinka, z ktorej doslova cítiť obrovskú pohodu a radosť z hrania. Sympatický frontman Jamey Jasta a jeho ustálená svorka besných psov už nemusia nikomu nič dokazovať a svoj dobre zavedený mix thrash metalu a hardcoru iba takpovediac mierne dotvárajú do dokonalosti. Nejaké tie extrémne novoty teda rozhodne nečakajte.

Na prvý pohľad je doska „The Concrete Confessional“ o máličko kratšia (čistý čas má niečo okolo polhodinky), než jej predchodca, čo jasne dokazuje aj dĺžka samotných skladieb. Tá len v jednom jedinom výnimočnom prípade prekročí hranicu troch minút!

HATEBREED

Chalani nič zbytočne nekomplikujú a opäť vsádzajú na svoje najsilnejšie zbrane – jednoduché, no o to účinnejšie gitarové riffy, burácajúci zvuk (ten mal na starosti uznávaný Chriss „Zeuss“ Harris) a najmä ukričané zborové refrény, v ktorých sú Jamey a spol. ako doma.

Oproti minulosti však predsa tak trochu ubudlo hitových koncertných tutoviek a novinka preto skôr predstavuje jednoliatu tvrdú masu, kde občas tu a tam vyskočí silný zapamätateľný moment. Naživo by ale mal určite fungovať úvodný kopanec s názvom „A.D.“ (tu sa pätica veľmi trefne naváža do amerického politického systému), slayerovská riffovražda „In the Walls“, tvrdá „Remember When“, chytľavá „Something´s Off“ so zaujímavým melodickým spevom uprostred či záverečná „Serve Your Masters“.

Aj ten najväčší gurmán si teda rozhodne vyberie svoje, a to aj napriek tomu, že HATEBREED v podstate neprinášajú nič nové a iba poľahky pokračujú vo vopred vytýčenej ceste. Dobrá doska!

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.