Úvodná kapela večera Vexillum hrá epic/power metal a začiatkom roka im vyšiel debutový album The Wandering Notes. Vexillum mali polhodinový priestor, ale keďže v tej chvíli som bol ešte na druhom konci Bratislavy, tak ich vystúpenie som nestihol. Oveľa zvedavejší som bol na rakúšanov Vision of Atlantis, ktorí zmenili speváčku a na turné s Rhapsody of Fire prezentujú novinku Delta. Vision of Atlantis som mal česť už raz vidieť, no bolo to  ešte v roku 2005 a predsa len odvtedy sa veľa vecí v ich kapele zmenilo. Novou speváčkou sa stala Maxi Nil, ktorú môžu poznať napríklad fanúšikovia Moonspellu, s ktorými v rokoch 2008 a 2009 vystupovala na koncertoch. Podľa môjho názoru bolo na kapele vidieť, že ešte nie je úplne zohratá. Nechápte ma zle, Maxin hlas striedaný s vokálom Maria Planka neznie zle, ale chýbala im väčšia pódiová zohratosť. Majestic Club bol zaplnený v momente vystupovania Vision of Atlantis asi len nejakými 200 fanúšikmi, ktorí sa chytali iba pomenej a ani to zrejme nepridalo kapele na pohode. Celkovo vystúpenie Vision of Atlantis hodnotím ako priemerné.

Po nie veľmi dlhej prestávke bolo už všetko pripravené na hlavnú hviezdu večera Rhapsody of Fire. Oproti vystúpeniu Vision of Atlantis sa prišlo na talianov pozrieť viac ľudí, ale žiadna sláva to veruže nebola. Po intre zaznela titulná skladba z albumu Triumph or Agony. Kapela sa na pódiu cítila ako doma. Koncert si asi najviac užíval basák Patrick Guers, no nedali sa zahanbiť ani ostatní členovia skupiny. Luca Turilli sa naozaj dostatočne vyhral so svojou gitarou a Fabia Lioneho zachytil bratislavský koncert naozaj vo veľmi dobrej forme. Nemôžem sa však zbaviť pocitu, že kapela odohrala plne profesionálny set, bez kúska úprimných emócií. Možno sa mýlim, no myslím si, že svoje zohrala v tomto prípade aj nižšia divácka účasť. Ale späť ku koncertu. Svoju dobrú formu potvrdil Lione nielen v rýchlych skladbách, ale aj v pomalej Lamento Eroico, spievanej v taliančine. Počas koncertu sa vlastným sólom predviedol aj bubeník Alex Holzwarth. Z aktuálneho albumu zaznela klipová záležitosť Sea of Fate. Jasné, však bolo, že diváci čakajú na najväčšie hity a rýchle skladby. Z debutového albumu Legendary Tales odnela skladba Land of Immortals, kapela nezabudla ani na také pecky akými sú Unholy Warcry zo Symphony of the Entanched Lands part II., alebo The March of the Swordmaster. Tieto songy nenechali v Majesticu nikoho chladným a publikum sa bavilo spoločne s kapelou. Dokonca pred klasickým prídavkom, publikum dosť dlho skandovalo Rhapsody, Rhapsody. Pätica muzikantov (doplnená o „live“ člena Dominiqueho Lurquina na rytmickú gitaru) nezabudla ani na azda najväčšie hity Dawn of Victory a Emerald Sword z Symphony of Entanched Lands part I. Tak, ako pri nedávnom reporte z koncertu Helloween som týmto matadorom na metalovej scéne vyčítal, že stále hrajú iba hity z čias Kiskeho, pri Rhapsody je to inak. To, že ich playlist bol poväčšine poskladaný z ich najväčších hitov a že kapela nezabudla ani na jeden album hodnotím viac ako pozitívne. Predsa len, Rhapsody of Fire nevídame tak často a dokonca kapela vystupovala na Slovensku vôbec po prvýkrát.

Po koncerte tí, ktorí sa neponáhľali na spoje a rozhodli sa čakať na kapelu, rozhodne neoľutovali. Po vystúpení vyšli členovia Rhapsody of Fire medzi fanúšikov a ochotne sa s nimi pofotili a prehodili pár slov. Kapela sa nezdržala nejako dlho, pretože ich z Bratislavy čakala dlhá cesta na domácu pôdu, kde zakončili The Frozen Tour of Angels 2010/2011. Tí, ktorí navštívili tento koncert určite nemajú čo ľutovať. Epické a melodické pecky od Rhapsody of Fire sa nevidia len tak každý deň a vystúpenie zachytilo kapelu naozaj v dobrej forme. Škoda, len menšej diváckej účasti, zrejme by sa kapela zabávala o niečo viacej.

PLUSY:
Kapela bola v dobrej forme
Rhapsody of Fire zahrali z každého albumu aspoň jednu skladbu
Vsadili na osvedčené hity

MÍNUSY:
Slabšia divácka účasť
Zlé osvetlenie (myslené kvôli foteniu)
Zákaz vstupu do haly s nápojom zakúpeným v tom istom klube, kde bol koncert

POZNÁMKA: Ešte počas vystúpenia Vision of Atlantis som sa pobral osviežiť zlatistým mokom, ktorý aj so zálohovaným pohárom stál 2,50 a šiel som si s pivom v ruke zavolať pred klub. Páni sbskári videli, že mám v ruke zálohovaný pohár. Hneď ako som dovolal, tak som chcel ísť naspäť do klubu, ale sbskári ma už nechceli pustiť dnu s pohárom. Snažil som sa im vysvetliť, že mám pivo z Majesticu, čo koniec koncov aj videli, podľa pohára, ale oni mali vraj nariadenie nikoho nepúšťať dnu s pohárom. V Majesticu sa mi to už raz stalo, ale vtedy ešte nedávali pivo do zálohovaných pohárov, tak sa to ako tak pochopiť dalo. No, tentokrát mi to prišlo dosť „prichytené“ za vlasy. Samozrejme, nebol som jediný, ktorého páni ochrankári dnu nepustili. Tieto riadky neadresujem im, pretože si robili svoju robotu, ale adresujem ich tomu, čo to vymyslel. Stojí za zamyslenie, že človek, ktorý si kúpi pivo v Majesticu, má ho načapované v odlišnom pohári, odskočí si nachíľu (napríklad zatelefonovať) počas koncertu a už sa späť s pohárom, v ktorom má pivo nemôže vrátiť. Uteká mu koncert, za ktorý si zaplatil a koniec koncov platil aj zálohu  1 € za pohár, ktorý musí pri vchode zahodiť…

Autor a foto: Stillborn