Áno, ako jasne tušíte z názvu novej dosky, pre dnešok kráčame ďaleko do histórie, konkrétne do polovice 90. rokov, kedy tento urastený interpret po prvýkrát vyrukoval so svojou debutovou „potemnelou knihou“.

Zakk Wylde – Book of Shadows II

Zakk Wylde, vlastným menom Jeffrey Phillip Wielandt, bol v tej dobe už akosi unavený z účinkovania v doprovodnom bande Ozzyho Osbourna a jediné východisko preto videl v osamostatnení a svojej vlastnej nahrávke. Zbavenej drsných gitár, heavy metalových klišé, všadeprítomných paroháčov…

Typický južanský folk/rock na „Book of Shadows“ možno prekvapil kadekoho, no úspech na seba nenechal dlho čakať. Ešte omnoho väčší však zožal o pár sezón neskôr, a to so svojou vlastnou kapelou BLACK LABEL SOCIETY (tu už znovu inklinujeme k poctivej gitarovej muzike), takže sólová tvorba akosi pomaly, no isto zapadala prachom. A prach na ňu padal dlhých dvadsať rokov… Až do dnes, kedy je na pláne opätovný návrat do dôb minulých a samozrejme so všetkým, čo k tomu patrí.

Zakk Wylde

Novinka je totiž skutočne priamym pokračovaním svojho dávneho predchodcu. Zakk sa nám tentokrát zasa prezentuje ako osamelý vlk a najmä schopný pesničkár, k čomu výhradne potrebuje iba svoj hlas, akustickú šesťstrunku a občas snáď i nejaký ten rytmický nástroj. Jedinou ako takou formou zvukového skreslenia sú výhradne iba elektrické gitarové sóla, s ktorými sa však Wylde vyhral do maximálnej sýtosti a tie popri výbornom a emóciami nabitom speve, predstavujú jeden z vrcholov tohto hudobného diela.

Doska „Book of Shadows II“ je preto veľmi príjemným počúvaním a človek pri nej zrelaxuje priam ukážkovo. Žiaľ, hodinka unplugged materiálu predstavuje trochu priveľké sústo, ktoré sa s pribúdajúcimi minútami stáva čoraz menej znesiteľným. Skladby, hoc častokrát ukážkové (štvorblok „Tears of December“, „Lay Me Down“, „Lost Prayer“, „Darkest Hour“ či „Sleeping Dogs“), sa občas zlievajú vďaka silnej podobnosti nepríjemne dohromady.

Aj vďaka tomu si neviem predstaviť prevedenie Zakkovej muziky na obrovských festivalových pódiách (viď. chystané vystúpenie na českom Metalfest Open Air v Plzni), keďže takáto forma južanského rocku je takmer ako stvorená do zafajčeného baru k poháriku kvalitnej whisky. A keď sme pritom, idem si zapáliť a rovno i naliať…

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.