Sužovaní problémami rôzneho druhu, či už smrťou pôvodného basáka Chi Chenga alebo zdravotnými problémami bicmena Abea Cunnighama, vytrvali a sú právom považovaní za inovátorov, matadorov a pionierov štýlu. „Gore“ je v poradí už ôsmym štúdiovým albumom. V tomto prípade stačí k prežitiu kreativita a vysoká dávka originality.

DEFTONES – Gore

Preč sú už časy skákavého nu-metalu. Od geniálneho albumu „White Pony“ sa plavíme vo vodách s nálepkou alternative metal. V tomto duchu sa nám predstavuje aj novinka, ktorá je zvukovo aj kompozične priesečníkom medzi platňami „Saturday Night Wrist“ a „Koi No Yokai“. Návrat ku zabijáckemu „Around the Fur“ už asi nie je možný.

Neboli by to DEFTONES, ak by sme sa aj teraz nedočkali skĺbenia chladnej brutality s jemnou krásou. Album má síce názov „Gore“, ale na obale je kŕdeľ ružových plameniakov a ani z reproduktorov nebudete počuť krviprelievanie a bublanie vnútorností. To by očakával naozaj len málokto.

Nahrávka je pomerne náročná na koncentráciu, atmosféra albumu je veľmi hĺbavá. V hojnej miere sa experimentuje so zvukom a kompozíciou piesní. Niektoré pasáže sú účelovo špinavo rozostrené, iné zase krištáľovo čisté. DEFTONES opäť posúvajú hranice štýlu o niečo ďalej, viacej k alternatíve. Ak poznáte Morenov vedľajší projekt CROSSES, pravdepodobne vás nový album veľmi neprekvapí. Ale buďte si istí, stále sú to DEFTONES.

DEFTONES

Gitara Stephena Carpentera je stále brutálna a so svojim osobitým zvukom. Vtrhne do skladieb ako vlk medzi bezbranné ovce. Apropó, Carpenter sa nikdy netajil svojim obdivom ku MESHUGGAH, na tomto albume ale pri gitarových partoch sledujem jemné náznaky JUDAS PRIEST alebo IRON MAIDEN. Dosť netypické pre takýto druh kapely, že ? Taká je ale však hudby.

Prejav China Morena sa za tie roky hádam ani nemení. Stále jemne precítený, takmer plačlivý. Screamingov je pomenej, čo je škoda, pretože nikto nevrieska tak ako Chino. Vo viacerých skladbách je vokál prehnaný cez nejaký echo efekt. Srdcom kapely je bubeník Abe Cunnigham, priam životne dôležitý, keď ho nemáte, ste nahratý. O base sa to ale povedať nedá, neregistroval som ju počas počúvania takmer vôbec.

Jednotlivé skladby plynú v strednom, takmer až pomalom tempe. Aj pre tentokrát tu máme hosťa. V skladbe „Phantom Bride“ si vystrihne sólo spriaznená duša Jerry Cantrell z dnes už legendárnych ALICE IN CHAINS. Albumu podľa mňa chýba aspoň jeden silný song s prívlastkom „hit“. Niečo, čo by album lepšie predávalo. Nie je to však zásadná chyba, pretože chalani to nerobia prvoplánovo.

Textovo je to pre mňa tak, ako aj na predchádzajúcich albumoch, celkom záhadou. Chinove texty sú veľmi osobné, interpretácií je veľa. Za všetkým však asi treba hľadať ženu.

A Kam sa budeme uberať nabudúce? Latka je položená veru vysoko. Ako odpovedia na hodenú rukavicu takí SYSTEM OF A DOWN alebo TOOL?

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Lukáš „Majo“ Majerčák

Redaktor Valhalla.sk