Porovnávaniam s jeho posledným symfonickým projektom LINGUA MORTIS ORCHESTRA sa určite nevyhneme a práve historický námet je jednou z mnohých podobností. Ako názov albumu napovedá, príbeh je zasadený do obdobia cárskeho Ruska a jeho predobrazom je velikán a krutovládca Ivan Hrozný.

ALMANAC – Tsar

Tomu je podmienená aj celá grafická prezentácia albumu s opäť skvelou kresbou od Gyulu Havancsáka. Kým však predchádzajúci počin dotváral svojimi hudobnými motívmi stredovekú herézu, ktorá sršala z každého tónu, tentokrát sa orchestrácie v réžii ORQUESTRA BARCELONA FILHARMONIA zo Španielska, málokedy púšťajú do vykresľovania historických motívov a nevyvolávajú tak duchov dávnej doby.

Hlavným tromfom celej nahrávky nie je samotný Victor a jeho gitarová ekvilibristika, či vokálne súperenie hneď troch hlasov Davida Readmana (PINK CREAM 69), Andyho B. Francka (BRAINSTORM) a Jeannette Marchewka. Tým je predovšetkým mix, o ktorý sa postaral Sebastian „Seeb“ Levermann (ORDEN OGAN). Ani jeden z elementov nevyčnieva a nestrháva pozornosť. Čriepky kompozícií sú umne spájané a podmienené v prospech metalového vyznenia dosky, kým orchestrácie dotvárajú dramatickosť a vnášajú závan epickosti. V momentoch kedy iniciatívu preberá gitara je preč všetko to pozlátko a vsádza sa na priebojnosť a dravosť.

Smolskeho tabulatúry by sa dali naskladať do nekonečných kilometrov a ďalšími do zbierky prispel aj aktuálnym albumom. Pozornému uchu poslucháča však neuniknú už opakujúce sa finty z jeho predošlých pôsobení a tak v niektorých momentoch pôsobí album ALMANAC predvídavo. Nič to nemení na fakte, že gitarovým umom pridáva olej do ohňa tam ,kde je to potrebné. Inokedy zas uhranie spletitými postupmi. Skvelý mix dáva vyznieť srdnatosti rytmiky, každému cinknutiu bicích, vkusne a nenásilne zakomponovaným klávesom, ktoré sa sem-tam odtrhnú do sóla.

ALMANAC

Hoci sa nahrávka pýši troma vokálmi, ten ženský nedostáva toľko možností. Čo v podstate nie je na škodu a necháva tak priestor dravému a nekompromisnému Franckovmu hlasu, ktorý pôsobí ako protipól k Readmenovmu rockovo zamatovejšiemu. Dané protiklady sú evidentné v strhujúcej „Nevermore“, kde sa predviedol Andy svojim neúprosne naliehavým vokálom. Naopak v „Reign of Madness“ David rôznymi polohami tvárni charakter piesne. Aj vďaka tomu sú jednotlivé skladby dostatočne variabilné a prepchané melódiami a emóciami.

V rýchlom slede sa v úvodnej skladbe „Tsar“ vystrieda paleta motívov, evokujúcich neistotu a stupňujúceho sa očakávania. Tie sa prelínajú s metalovou intenzitou riffov a drviacich bicích, ktoré explodujú burácajúcim refrénom. V „Self-blinded Eyes“ alebo „Hands Are Tied“ sa nemilosrdne šliape od samotného úvodu. „No More Shadows“ nás zasype priehrštím melódií, zmien temp, ktoré by vystačili aj na celý album. Naopak záverečná „Flames of Fate“ je priamočiarou melodickou power metalovou jazdou.

„Tsar“ nie je dielom výnimočným, je presne takým, ako sa od Viktora a skúsených borcov, ktorými sa obklopil, dalo očakávať. Doske sa šikovným mixom podarilo zachovať metalovosť a kombinovať výnimočnosť zúčastnených v prospech celku. Čo môže potešiť je, že album nie je len výsledkom Smolskeho ambícií, ale do tvorivého procesu prispeli aj Franck a Readman. ALMANAC teda nemusia skončiť len ako projekt, ale môže úspešne pokračovať ako regulárna kapela.

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk