Novinku by som rozdelil do dvoch častí. Prvá polovica albumu sa nesie prevažne v strednom tempe, pomalšie pasáže majú ohromnú silu a vidieť, že kapela vymýšľa temné pasáže už s rutinou sebe vlastnou. Z prvej časi albumu najviac vyniká skladba Rise To Fall and Fall To Rise, ktorej dominuje ničivá atmosféra, prestriedaná so sekavými riffmy. Celkovo však prvé štyri skladby na mňa neurobili až taký dojem, ako povedzme predošlý album Walpurgis Rites – Hexenwahn. Avšak druhá polovica albumu je už o niečom inom. Hneď piata a zároveň najkratšia skladba Angeli Mortis de Profundis je brutálna jazda od úvodu do konca, ktorá vás doslova prevalcuje. Azda najlepšou skladou v druhej časti albumu je klipovka Impaled Upon the Tongue of Sathan. Sekavé riffy sa striedajú s výraznou melódiou. Skladba je úderná, no sú v nej aj pomalšie, údernejšie časti a to všetko podporuje vynikajúci vokál. Šlapavé tempo sa strieda s atmosferickejšími pasážami, ktoré sú pomalšie a hutnejšie. Naozaj vydarená skladba. Celé dielo skazy dopĺňa skvelý obal, ktorého autorom nie je nik iný ako Helmuthov krajan Joachim Luetke. Naozaj vynikajúce spojenie hudby a vizuálnej stránky. Tú vizuálnu podčiarkujú ešte aj „uletené“ promo fotky Helmuta Wolecha.

Autor: Stillborn

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla