ASKING ALEXANDRIA patria v súčasnosti medzi lídrov tak populárneho metalcoru. S novým albumom to však nemali ľahkú úlohu. Odchod hlavného speváka, s ktorým dosiahnete hviezdny status, zamával aj s inak ostrieľanými formáciami. Náhrada sa samozrejme vždy dá nájsť, aký je však konečný výsledok tvoriaceho procesu?

ASKING ALEXANDRIA – The Black

Náhradou v tomto prípade sa stal Denis Stoff, líder kapely DOWN & DIRTY. A je to opäť raz príbeh o tom, ako sa z fanúšika stane plnohodnotný člen kapely. Skladateľom hudby teda ostáva gitarista Ben Bruce, k dispozícii má teraz nový hlas, s ambíciami nenapodobňovať Dannyho Worsnopa.

Nový album „The Black“ je v určitom zmysle posunom vpred. Podľa coveru dosky i jej názvu sa síce môže zdať, že sa na vás vyvalí neviem aká temnota, žiadna sa však nekoná. Chlapci sa vracajú k odkazu zabijáckeho albumu „Reckless & Relentless“, zároveň však pokračujú v mainstreamovom zvuku nahrávky „From Death To Destiny“. A to teší i neteší zároveň.

Prvé dve skladby – „Let It Sleep“ a titulná „The Black“ majú našliapnuté naozaj výborne. Evokuje mi to akýsi mix ARCHITECTS a BRING ME THE HORIZON. Ako aj pri iných interpretoch hrajúcich metalcore, aj tu počuť vplyv SLIPKNOT a nu-metalu ako takého. Potom to však ide dolu vodou. Štadiónových refrénov je priveľa, navyše to celé riedia melancholické balady. Melanchólia je vôbec to správne slovo pre opísanie nálad albumu „The Black“. Skladby sú takmer všetky v strednom tempe, sypačiek je málo. Namiesto toho sa musíte prebíjať cez baladické pasáže.

ASKING ALEXANDRIA

Samotný Stoff ale spieva výborne. Jeho prejav dáva kapele novú tvár a posúva ju tak na verziu 2.0. Čo si však na hudobných interpretoch cením azda najviac je originalita. A tá sa s jeho príchodom bohužiaľ vytratila. Ako sa ukázalo, Worsnop a jeho prejav bol osobitý a jedinečný. Je to fenomén, ktorý sa dá pozorovať (a často) aj inde. Len námatkovo spomeniem Angelu Gossow alebo Tarju Turunen. Ostáva teda len Bruceova typická gitara a breakdowny, ktoré si zaslúžia hádam už aj vlastné pomenovanie. Je potrebné ešte vyzdvihnúť bicie party Jamesa Casselsa, ktorý na albume hrá na takej úrovni, ako ešte nikdy predtým. Výborná práca z jeho strany.

Po zvukovej stránke je to vskutku výborné. Moderná nahrávka, nechýba napríklad dnes hojne využívaný digitálne upravený spev, nielen v metalovej hudbe. Nástroje znejú čisto, neskreslene. Textovo sa pohybujeme vo sférach rozoberania neveselých stavov ľudskej duše, prípadne medziľudských vzťahov. To všetko ponorené do melancholickej peny sivých dní, kedy je ťažké sa udržať na jej povrchu. Východiskom vtedy často býva agresia a hnev.

Samotný artwork albumu je výsledkom práce členov ASKING ALEXANDRIA. Zdá sa, že z nevychovaných spratkov sa stávajú umelci, ochotní skúmať aj tie menej príťažlivé stránky života a ľudského bytia. Kam sa bude uberať umelecké zameranie tejto v podstate novej formácie, ukáže až čas. Rovnako aj ten posúdi všetky situácie a kroky, ktoré sa v ASKING ALEXANDRIA udiali. „The Black“ je zatiaľ len priemer s ambíciami.

Hodnotenie autora: 5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Lukáš „Majo“ Majerčák

Redaktor Valhalla.sk