S príchodom 19. hodiny to začalo pred halou doslova hustnúť. Davy fanúšikov čakali na vystúpenie svojich hviezd. Ja sám som nevedel, aké lístky sú v predaji, ale hneď mi bolo jasné, že divácky sektor sa bude deliť na tých, čo majú VIP lístok a na tých, ktorí majú obyčajný lístok. Toto riešenie nepovažujem za veľmi správne, pretože pod pódiom to vyzeralo prázdnejšie a skúsenosti vravia, že viac sa bavia tí, ktorí majú „normálne“ lístky. Našťastie sám manažér Helloweenu Kosta Zafiriou sa dohodol s organizátormi a ešte pred vystúpením Stratovariusu posunuli zátarasy o niečo bližšie k pódiu.

Samotný koncert odštartovala skupina hovoriaca si Avatar. Automaticky sa mi pri tomto názve predstaví rovnomenný film. Avatar si užili svoju polhodinu slávy a dá sa povedať, že hlohovecké publikum dostali ako tak do varu. Po hudobnej stránke to bola taká všeho chuť, no najviac z ich prejavu bol cítiť melodic death metal. Myslím, že kapela svojim vystúpením nikoho neurazila, ale na druhej strane asi ani veľmi nikoho neoslovila. Možno až na ženskú časť publika, pretože na tú sa všemožne snažil zapôsobiť spevák kapely. To, ale už v hale hustla atmosféra, pretože sa scénu sa chystali Stratovarius.

Ako prvý vyšiel uzdravený bubeník Jorg Michael a toho Slováci privítali naozaj búrlivo. Za úvodných tónov notoricky známeho hitu Huntig High and Low postupne vyšla celá kapela. Hlohovecké publikum zobalo Timovi Kotipeltovi z ruky. V skvelom svetle sa predstavil  Matias Kupiainen, ktorého bola radosť sledovať pri gitarových „vybrnkávačkách“. S týmto gitaristom sa o budúcnostť Stratovariusu obávať nemusíme. Hudobníkom vyšiel v polovici januára nový album Elysium a tak som logicky čakal, že kapela bude prezentovať najmä ten. Na moje prekvapenie odznela z novinky iba titulná skladba Darkest Hours. Zvyšok playlistu sa opieral o osvedčené hity ako Winter Skies, Phoenix, The Kiss of Judas, alebo krásnu baladu Forever. Práve pri nej som si pozornejšie všimol, že niečo nie je v poriadku s Timovým spevom. Aj v ďalších skladbách si výšky skracoval a kúskoval. To všetko vyústilo v záverečnom hite Black Diamond, v ktorom už seriózne výšky vôbec nezvládal. Nevedel som čomu mám pripísať tieto Timove neobvyklé problémy, pretože zlé jazyky tvrdia, že tento spevák už začína strácať svoj hlasový dar. Tomu sa mi nechce veľmi veriť a po krátkom pátraní som prišiel nato, že nielen Timo, ale skoro celá kapela je nachladnutá. A pokiaľ to bola pravda, tak je potom Kotipeltov výkon v podstate ospravedlnený. Neodpustím si však jednu poznámku smerom ku kapele. Stratovarius som videl už po niekoľkýkrát a stále nechápem prečo skoro vôbec neobmieňajú playlist. Známe hity sa už pomaly, ale isto začínajú obohrávať a kapela má naozaj vynikajúcich songov dostatok. Chcelo by to nebáť sa poexperimentovať s playlistom, pretože koncert Stratovariusu bol naozaj dobrý, no chýbal mu moment prekvapenia.

Po menšej chvíli čakania bola scéna pripravená na hlavnú hviezdu večera, teda Helloween. Za bubeníckou súpravou Daniho Loblea sa roztočil kruh, známy z nového albumu a zvuk intra s tradičným popevkom „Happy Happy Helloween“ odpálili túto show. Koncert Helloween otvorili hitovkou z novinky, skladbou Are You Metal?, ktorú slovenskí fanúšikovia poznali dokonale, pretože ju spievali spoločne s Andim Derisom. Hneď po nej prišiel na rad osvedčený hit Eagle Fly Free, pri ktorom si pospevoval snáď každý jeden človiečik v hale. Od začiatku koncertu nešetril Andi Deris úsmevmi a dobrou náladou. Markus Grosskopf už tradične stúhal rôzne grimasy a pobehoval po celom pódiu. Vystúpenie si tentokrát podľa mňa užíval aj samotný Michael Weikath, ktorý si počas koncertu nezapálil ani jednu cigaretu! Záhadou však pre mňa ostáva prečo z vynikajúcej novinky odzneli iba tri skladby. Spomínaná Are You Metal?, Where the Sinners Go a vynikajúca World of Fantasy. Podobne ako pri Stratovarius musím spomenúť, že sa mi to zdá málo. Nemôžem povedať, že by som bol nespokojný s playlistom Helloweenu, to nie, veď zazneli aj skladby ako Im Alive alebo March of Time a musím priznať, že v Derisovom podaní nezneli vôbec zle. Aj keď jedným dychom treba dodať, že Kiske je Kiske. Myslím, že kapela má toľko skvelých songov z Derisovej éry, že nevidím dôvod, aby sa neustále vracala do tohto obdobia. Takisto kapela nezabudla ani na medley Keeper of the Seven Keys, The King For A 1000 Years a Halloween. Oproti predošlému turné Helloween zmenili baladu A Tale That Wasnt Right za derisovskú Forever and One, v ktorej sa spevák predstavil aj s gitarou v ruke. Podstatu playlistu však tvorili staré a osvedčené hity, čo opäť ako v prípade Startovariusu trošku nechápem. Publikum sa bavilo, ale myslím, že je na škodu, že veľa skvelých songov ostáva nezahraných naživo. Počas dvojhodinového vystúpenia sa v jeho polovici nedalo nevšimnúť, že Andimu je zima. Dokonca zvyšok koncertu odspieval v zimnej čiapke. A to neveštilo nič dobré. Síce to už predbieham, ale je to tak. Ako už býva zvykom pri kapelách typu Helloween, na koncerte nesmie chýbať zapojenie divákov do spievanie nejakej skladby. To sa stalo počas známeho a podľa mňa už obohratého hitu I Want Out. Zo začiatku to bolo milé, ale potom to Andi a spol. už naozaj neúnosne naťahovali. Na moje nemilé prekvapenie sa tak začalo diať aj pri skladbe Future World a záver koncertu mi tak kapela dosť znepríjemnila. A aby som nezabudol, určite všetci tušíte, akou skladbou Helloween koncert ukončili. Áno, myslíte si správne, bol to Dr. Stein. Ďakovačky, úsmevy, záverečné objatia a metalový sviatok v Hlohovci bol na konci.

Organizácia koncertu prebehla bezchybne, kapely sa snažili vydať, aj napriek nie najlepšiemu zdravotnému stavu, zo seba maximum. Čo by som vytkol obom kapelám je opakujúci sa playlist. Áno, pre diváka, ktorý videl obe kapely prvýkrát sa musel páčiť aj ten. Ale myslím, že do budúcnosti by bolo dobré porozmýšľať nad zmenou u oboch kapiel. Stratovarius majú v talóne veľa dobých skladieb a navyše, keď majú v zostave také eso, akým je nový gitarový hrdina Matias Kupiainen nemajú sa čoho obávať. Helloween, by sa už mohli viac zamerať na skvelé derisovské skladby alebo viac prezentovať aktuálny vynikajúci album. Tých skvostov je na novinke naozaj neúrekom a žiadalo by si to živé prevedenie týchto skladieb. Deris sa zlepšil aj v Kiskeho skladbách, o tom niet pochýb, ale ako Kiske tie skladby nikdy nezaspieva a je iba na škodu, že pesničky šité pre neho ostávajú iba v cd verzii…

PLUSY:
Vynovená hala
Slušná návšteva
Dobrá atmosféra

MÍNUSY:
Rozdeleneie diváckeho sektora
Zdravotné problémy oboch kapiel

POZNÁMKA: Po Hlohovskom koncerte sa mala kapela predstaviť na druhý deň v Prešove, kde sa na ňu tešilo vyše tri tisíc fanúšikov. Ako je vám už všetkým známe tento koncert sa neuskutočnil. Každý fanúšik si už určite prečítal oficiálne vyhlásenia agentúry, kapely, prenajímateľa haly, polície…K tomu by som sa vracať nechcel. Valhalla.sk požiadala o vyjadrenie k vzniknutej situácii usporiadateľskú agentúru EPG, ktorá v stručnosti vyjadrila ľútosť nad zrušeným koncertom, no zároveň uistila fanúšikov, že náhradný koncert sa uskutoční. Taktiež oficiálne vyhlásenia kapely Helloween, nie sú až tak podľa pravdy. Stačí si všimnúť, že kapela zrušila ďalších 5 koncertov kvôli zdravotnému stavu kapely, ktorý nebol dobrý už ani v Hlohovci. Takže sa potvrdzuje, že nie je vždy všetko pravda, čo sa napíše…

Autor a foto: Stillborn