Musím sa priznať, že úvod albumu na mňa pôsobil dosť rozpačito. Bol to akýsi nedefinovateľný mix power metalu v podaní gitár, melodickosti a v podaní vokálnych častí, ktoré obstarala Kaisa Jouhki. Malý náznak folku v podobe flauty a podobných nástrojov a to všetko viedol do black metalových sfér vokál Tomiho Mykkänena. Tento štýl sa mieša v podstate na celom albume, kde má hlavné slovo Tomi a Kaisa ho v slohách občas dopĺňa, prípadne si s tak diametrálne odlišnými hlasmi strihnú spoločný refrén. Tento nápad síce hodnotím kladne, ale mne osobne nezapasoval, príde mi to celé trochu neučesané. Asi najlepší koncept na albume prischol tretej skladbe v poradí – Bow And Helm, kde sa po gitarovo-flautovom intre začne výborný pretek medzi Tomim za mikrofónom a pánmi za gitarami. V nasledujúcej Enchanted si zas oddýchneme (teda asponň v prvej polovici), keďže tejto skladby sa ujala Kaisa s jej melodickým hlasom, ktorý sa po niekoľkých vypočutiach z nevýrazného mení na príjemne vtieravý. Po fínsky spievaná Kärmessurma opäť dáva do popredia gitary. Nejde už, ale o preteky, ale o pekný duel, kde v druhej polovici prichádza Tomimu na pomoc aj Kaisa. Nie že by ju potreboval, ale je to veľmi príjemne dotiahnutie skladby.

Po neupravenom úvode sa tak koncept trochu mení – stále je to mix viacerých esencií, ale tentokrát sa to skôr  strieda po jednotlivých skladbách. Takže chvíľku ukolísavam v pomalom tempe a vzápätí ma už burcujú výborné gitary (tie vyzdvihujem obzvlášť na niektorých častiach tohto albumu) a Tomov neagresívny chraplák. V skladbách Olden Gods, Fate Of The Betrayed a Men As Wolves je presne ten čas na oddych, kde viac priestoru dostáva Kaisa, no opäť prichádza rozpumpovanie v podobe Last Of The Lords, kde si to strihli obaja a tam sa snaží dokonca aj Kaisa trochu pritvrdiť.

Musím sa priznať, že album Doombound mi na prvý pokus nesadol. Ani na druhý, tretí, či štvrtý. Ako sa však hovorí, na všetko sa dá zvyknúť a tento počin potrebuje fakt trpezlivosť a odhodlanie na objavenie jeho svetlých stránok, ktorých v konečnom dôsledku nie je málo.

Žáner: power/folk/epic fantasy metal Krajina pôvodu: Fínsko Dátum vydania: 31.1.2011 Vydavateľstvo: Napalm Records Web: www.battlelore.net
Zostava: Kaisa Jouhki – vokály Tomi Mykkänen – vokály Jussi Rautio – gitara Jyri Vahvanen – gitara Maria Honkanen – klávesy, flauta Timo Honkanen – basová gitara Henry Vahvanen – bicie, perkusie	Diskografia: Where the Shadows Lie – 2002 Sword´s Song – 2003 Third Age of the Sun – 2005 Evernight – 2007 The Last Alliance – 2008 Doombound – 2011
Tracklist: Bloodstained (4:34) Iron Of Death (4:42) Bow And Helm (3:56) Enchanted (5:40) Kärmessurma (4:23) Olden Gods (4:21) Fate Of The Betrayed (5:08) Men As Wolves (4:38) Last Of The Lords (5:41) Doombound (8:01) Kielo /Instrumental/ (2:55)	Definitíva: Doombound ponúka v menších dávkach  niekoľko žánrov, takže je dosť náročné si naň zvyknúť. Tento počin by som odporučil poslucháčom, ktorí majú radi melodický power metal,  ale chcú sa posunúť ďalej a melodické spievanie  vymeniť za pravý metalový chraplák. K tomu ako bonus  Battlelore pridali ženský vokál a pár folkových prvkov.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla