Pravda, zoskupenie, ktoré spomína na odkaz Chucka Schuldinera a 7 nesmrteľných albumov legendy zvanej DEATH brázdi európske pódiá pod názvom DEATH DTA. V zostave okrem mladíka Maxa Phelpsa figurujú členovia, ktorí sa podieľali s Chuckom aspoň na jednom albume. Zostava je vskutku vynikajúca, veď posúďte sami. Hlavné slovo a istú záštitu nad týmto projektom si vzal na starosti basák Steve DiGiorgo (podieľal sa na albumoch „Human“ a „Individual Thought Patterns“), bubenícka mašina Gene Hoglan (nabubnoval albumy „Individual Thought Patterns“ a „Symbolic“) a gitarista Bobby Koelble (nahral album „Symbolic“). Ako som už vyššie spomínal štvoricu dopĺňa Max Phelps z Baltimore. Phelps je známy z kapely EXIST, ale aj z pôsobenia v skupinách CYNIC a DEFEATED SANITY ako live hudobník.

Už pred turné samotným sa zoskupenie DEATH DTA nechalo počuť, že pôjde o prierez diskografiou legendárnych DEATH, nevynechá sa žiadny album, ale dôraz bude kladený na nahrávku z roku 1993 „Individual Thought Patterns“, čomu sa nemožno čudovať, keďže na tej sa spoločne podieľali DiGiorgo a Hoglan. Dosť ale bolo faktov, poďme už k samotnému koncertu týchto majstrov.

Cesta zo stredného Slovenska do Košíc je vždy zdĺhavá a tak do metropoly Východu sme prišli približne 10 minút pred koncertom prvej kapely večera, Nemcov OBSCURA. Podľa času už mali začať hrať, no pred košickým Collosseom sa tvoril ešte dosť dlhý rad (aj o 18:45), ktorý sa hýbal veľmi pomaly. Pokým sme sa dostali cez útroby klubu koncert OBSCURA už bol približne v polovici, čo je škoda, pretože organizátori nerobili prvú akciu v Collosseu a vedeli, že prístup je stiesnený a tak vpúšťať do klubu mohli začať kľudne skôr…

Fanúšikovia odmeňujú potleskom výkon OBSCURA

Veľmi milo ma prekvapilo, že už počas OBSCURA bol klub takmer úplne zaplnený a to mnoho ľudí čakalo ešte v rade. Fullka bola nielen pod pódiom, ale aj na schodoch a balkónoch. Žiaľ, veľa z ich koncertu som nemal, ale treba napísať, že z toho mála čo som videl, to stálo za to. Chytalo sa aj košické publikum, ktorému technicko-progresívny death metal v ich podaní chutil. Najviac ma zaujala nová skladba „Akróasis“ z rovnomennej aktuálnej štúdiovky. Naživo výborne znela aj titulná pieseň z aktuálnej radovky „Sermon of the Seven Suns“. Na záver odmenili Košice OBSCURU vďačným a treba dodať, že zaslúženým potleskom.

Konečne sa manažérom turné podarilo vhodne zostaviť kapely, pretože v niektorých prípadoch je to celkom slušné žánrové skákanie a tu OBSCURA výborne navnadila na hlavné hviezdy večera. Ruku na srdce, bolo v tomto prípade treba navnadiť na zakladateľov death metalu, na nesmrteľný kult Chucka Schuldinera a piesní DEATH? Myslím, že istotne nie. Collosseum sa zaplnilo ešte viac, pod pódiom sa nedalo takmer hýbať, balkóny obsadené, cez schody, ktoré viedli na ne, sa bolo predrať už len ťažko. Viacerí mi potvrdili, že takto nabitý klub ešte nevideli. A niet sa veru tomu, čo čudovať. Projekt DEATH DTA sa už nemusí nikdy zopakovať a nie všetci mali možnosť vidieť ich vystúpenie dávnejšie v neďalekej Viedni alebo na Brutal Assulte.

DEATH DTA v plnej paráde

Tesne po 20. hodine vychádzajú postupne Gene Hoglan, Bobby Koelble, Steve DiGiorgo a Max Phelps a hneď sa na nás vyvalí známa gitarová vyhrávka, ktorá je úvodom „The Philosopher“. Collosseum však privíta DEATH DTA na môj vkus trochu chladne. Pokračuje sa medley songov „Leprosy a Lef To Die“, pokračuje sa „Living Monstrosity“ a ja sa stále nemôžem zbaviť dojmu, že by si táto zostava zaslúžila oveľa väčších ovácií. Na druhej strane musím povedať aj ja, že z herného umenia všetkých pánov na pódiu spadla nejednému prítomnému sánka dole. DiGiorgo sa krásne maznal s trojstrunovou basgitarou, Bobby Koelble strúhal jedno neuveriteľné sólo za druhým, Gene Hoglan aj pri prechodoch alebo rýchlejších klepaniciach sa takmer ani nepohol a ja som nemohol spustiť oči práve z neho. A Max Phelps? Nielen po hlasovej a gitarovej stránke, ale trochu aj výzorom pripomínal samotného Chucka Schuldinera. A práve pre tieto famózne výkony hudobníkov si vysvetľujem trochu rozpačitého prijatia DEATH DTA zo strany fanúšikov, ktorí zrejme ostali ohromení ich hrou, rovnako ako aj ja. Veď, kto by si bol býval pomyslel po Chuckovej smrti, že sa jeho songov dočká v podaní bývalých členov DEATH a ešte s tak kvalitným hráčom a spevákom, akým Max Phelps nepochybne je. Ja teda rozhodne nie.

Max Phelps

Apropó, už keď spomínam Maxa Phelpsa, keď odmyslím famóznu hru a taktiež jeho spev, prišiel mi miestami medzi skladbami trocha zakríknutý a ako od frontmana som čakal aspoň nejaké slovo smerom k publiku, prípadne spomenutie, že aká je to česť hrať Schuldinerove piesne. Možno som náročný, ale toto je jedná malá výčitka smerom k nemu. Hlavného slova medzi skladbami sa ujal Steve DiGiorgo, ktorý už nezabudol spomenúť ani samotného Chucka Schuldinera a Collosseum si spoločne zaskandovalo „Chuck, Chuck, Chuck“. Kuriózny moment koncertu prišiel ešte v jeho prvej časti, DiGiorgo nešetril úsmevmi, grimasami, stále sa pohyboval a zrazu stratil niečo Thorove kladivo, ktoré mal nalepené na ladiacej mechanike svojej trojstrunky. Hľadať ho vyšiel aj technik. Steve raz dokonca povedal fanúšikom v predných radách, aby mu to vrátili. To nebolo príliš pekné, ale napokon mu to niekto z ľudí stojacich vpredu pomohli nájsť, pretože spadlo niekde do predného radu. DiGiorgo povedal, že je všetko v poriadku a že majú dobré oči.

Steve DiGiorgo

Až na toto malé nezavinené zdržanie koncert odsýpal vo výbornom tempe a od polovice sa chytili už aj fanúšikovia v klube, aj keď jedným dychom si viem predstaviť, že si viem predstaviť pri takýchto hitoch skutočne oveľa búrlivejšie publikum. Po zvukovej stránke nebolo absolútne čo vytknúť, všetky nástroje vyzneli ako mali a zaplnený klub mal skutočne výnimočný zážitok. Štvorica hudobníkov si dvakrát aj krátko zajammovala, čo bolo príjemným spestrením a vidieť, že chémia medzi týmito štyrmi muzikantmi funguje na výbornú. Moje oči najpozornejšie sledovali Gene Hoglana, ktorý je mojou jednotkou medzi bicmenmi a bola naozaj radosť ho sledovať, taktiež Steva DiGiorga a jeho geniálnu hru na trojstrunovej basgitare. K slovu sa dostala na moju radosť aj bubenícka mašina, ktorá nikdy nie je unavená – Gene Hoglan. Gene trochu vyhecoval slovenské publikum v Košiciach. A práve od toho momentu sa už chytilo aj Collosseum a predsa len som mal lepší pocit z fanúšikov a prijatia každej jednej skladby.

Gene Hoglan

Z „Individual Thought Patterns“ odznelo až päť skladieb „The Philosopher“, „Overactive Imagination“, skvelú „Destiny“, „Trapped in a Corner“ a „Jelaousy“. Z ostatných albumov sa hralo po jednej, dvoch až troch skladbách. Idznela aj famózna „Lack of Comprehension“, pri jej nádhernom úvode na gitare mi šli zimomriavky po tele. Nezabudlo sa ani na novšie albumy „Symbolic“ a „The Sound of Perserverance“, ktoré zaobstarali vlastne záver koncertu pred prídavkom. Štvorica postupne do nás nasekala „Symbolic“, „Zero Tolerance“, „Bite the Pain“ a „Spirit Crusher“. Mimochodom, z „Bite the Pain“ som mal obrovskú radosť, pretože som vôbec nečakal, že ju zahrajú, keďže ju DEATH DTA nehrali počas predošlých rokov, keď vystupovali.

Phelps, Hoglan a Koelble

Samozrejme nasledoval prídavok, ktorý odštartoval medley starých peciek „Zombie Ritual“ a „Baptized in Blood“. V playliste DEATH a teraz ani DEATH DTA nesmie chýbať „Crystal Mountain“, po ktorej som čakal, že bude úplný koniec, ale ten obstarala pieseň „Pull the Plug“ z geniálneho albumu „Leprosy“. Nechýbala záverečná klaňačka a rozdávanie trsátok. Steve DiGiorgo po odchode všetkých členov ešte raz poďakoval za vrelé prijatie. Kto si počkal po vystúpení na tieto legendy sa aj dočkal. Členovia vyšli do klubu medzi fanúšikov, ochtone sa pofotili, prehodili pár slov a rozdali niekoľko autogramov.

V Košiciach sa vlastne zišlo celé Slovensko, viem o výjazdoch z Banskej Bystrice, Veľkého Krtíša, Zvolena, Brezna, či Martina. Vskutku zaplnený klub videl vynikajúce majstrovstvo skvelých muzikantov, ktorí dokázali oživiť ducha legendárneho Chucka Schuldinera. Myslím, že podobná príležitosť sa už ozaj nemusí nikdy zopakovať a každý jeden fanúšik death metalu istotne pozná každú jednu pieseň legendárnych DEATH. Osobne, by som ešte prijal, keby hrali DEATH DTA aj ďalšie piesne, ale nedá sa vyhovieť všetkým, veď čo album, to skvost. Myslím, že sme zažili nezabudnuteľný zážitok, na ktorý mnohí dlho čakali a na aký sa nezabúda. Jednoducho vysoká škola death metalu.

Playlist DEATH DTA: „The Philosopher“, „Leprosy/Left To Die“, „Living Monstrosity“, „Suicide Machine“, „Overactiove Imagination“, „Trapped in a Corner“, „Lack of Comprehension „, „Jealousy“, „Flattering of Emotions“, „Destiny“, „Symbolic“, „Zero Tolerance“, „Bite the Pain“, „Spirit Crusher“ – „Zombie Ritual/Baptized in Blood“, „Crystal Mountain“, „Pull the Plug“.

PLUSY:
Výkon všetkých hudobníkov, playlist, zvuk, návštevnosť

MÍNUSY:
Dlhý rad a zmeškanie polovice setu OBSCURA, zo začiatku vlažné publikum

Foto: ilustračné

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk