Majestátny ansábel vedený pod taktovkou Tobiasa Sammeta započal svoju púť po Slovensku v Banskej Bystrici, kde mal na Veľkonočnú nedeľu odohrať svoj koncert na miestnom zimnom štadióne. Väčšinou sa na koncerty dostavujem až tesne pred ich začiatkom, no pri AVANTASII som nenechal nič na náhodu a pred zimákom som sa objavil už vyše dve hodiny pred začiatkom, ktorý bol pôvodne plánovaný na 19:00.

Už v nášho príchodu pred dverami stáli najnedočkavejší fanúšikovia, ktorí na koncert prišli z rôznych kútov Slovenska, ale na bystrickom zimáku sa mihli aj vlajky našich severných susedov. Neviem, či chceli organizátori držať krok s astrologickými zvyklosťami, keďže sme si v noci taktiež posúvali ručičky o hodinu neskôr, dvere zimného štadióna sa otvorili pre verejnosť len o 19:00 a tak sa pred štadiónom začal tvoriť celkom solídny rad.

Aj keď sme stáli v rade približne v prvej tretine, trvalo neskutočných 40 minút, kým som sa dostal do útrob banskobystrického zimného štadióna. Fronta sa hýbala naozaj pomaly a keďže koncert začal v podstate na čas so zohľadnením meškania, teda niečo po 20. hodine, nechcem si ani predstaviť koľko fanúšikov rozzúrene počúvalo prvé tóny AVANTASIE ešte spred dverí štadióna.

Natešení fanúšikovia očakávajú príchod AVANTASIE na pódium.

Ďalej ale po organizačnej stránke klapalo takmer všetko ako sa patrí. V podstate ani za spomínané posunutie nie je možné obviňovať usporiadateľov. A aj keď bolo čakanie pomerne dlhé, stále som bol na štadióne v podstate medzi prvými a tak nebolo problém stihnúť ani ďalšie dôležité organizačné veci – a to nájdenie stánku s pivom a toaliet. Tentokrát urobím výnimku a viac zdvihnem sociálne zariadenia, ktoré boli veľmi rýchlo dostupné. Aj výčapy s pivom boli ľahko nájditeľné, chválim ich väčšiu kapacitu, takže ani na zlatistý mok sa vôbec nečakalo alebo len veľmi krátko. Trochu zarazila nutnosť zakúpenia žetónov. Našťastie ani jeden úkon netrval dlho, takže sa to dalo prežiť.

Niečo po ôsmej hodine sa začali objavovať prvé persóny AVANTASIE na pódiu, a to za poriadne búrlivého potlesku, nie úplne poriadne zaplneného hľadiska. Aj keď ľudia prichádzali aj počas nasledujúcich skladieb, žiadna tlačenica nevznikla ani v predných radoch. Opozdilcov aspoň mohlo hriať na srdci, že aj keby meškali hodinu, stále majú pred sebou poriadnu metalovú nálož. Z predchádzajúcich koncertov sa už vedelo, že koncert trvá 3 a viac hodiny a toto neskutočné tempo dodržala AVANTASIA aj v Banskej Bystrici. Za to teda obrovský klobúk dole!

Tobias Sammet počas prvej skladby.

Koncert odštartovali klipovkou „Mystery of a Blood Red Rose“ z aktuálneho albumu „Ghostlights“. Pri Tobiasovi sa v úvodných skladbách vystriedali všetky najväčšie hviezdy AVANTASIE a publikum búrlivo privítalo Michaela Kiskeho, Ronnieho Atkinsa, Jorna Landeho a Boba Catleyho.

Musím sa priznať, že posledné dva albumy AVANTASIE mi tak trochu prekĺzli pomedzi prsty a za vrchol ich tvorby stále považujem dvojicu metalových opier z úvodu diskografie. Na moje milé prekvapenie však tento môj hendikep nezdieľalo publikum, ktoré si aj nové skladby užívalo hneď od začiatku a to aj vďaka majstrovstvu všetkých zúčastnených. Podrobné hodnotenie speváckych výkonov týchto es by bolo zbytočným odieraním tlačidiel na klávesnici. Všetci podali výborné výkony.

Tobias Sammet a Michael Kiske

Šťavu do skvele rozbehnutého kolotoča pridával aj samotný Tobias, ktorý nezaprie svoje šoumenstvo a komunikácia s publikom mu ide naozaj skvele. V rámci tak dlhej a skvelej šou je ťažké vybrať nejaký vrchol večera, no ako prvý by som spomenul moment, keď sa z pódia ozvalo intro skladby „The Scarecrow“ z rovnomenného albumu, ktorú si Tobias strihol s nórskym vokálnym polobohom Jornom Landem, o ktorom sa neskôr Tobias vyjadril, že akokoľvek sa môže snažiť napísať ťažkú pesničku, Jorn ju vždy zvládne bravúrne a s gráciou, čo koniec-koncov dokazoval aj po zvyšok večera. „The Scarecrow“ bolo prvým z niekoľko hudobných orgazmov večera.

Veľmi vrelého privítania sa dočkal aj sympaťák Oli Hartmann, ktorý väčšinu koncertu obohacuje skvelými gitarovými riffmi, no v skladbe „The Watchmakers´ Dream“ sa postaral aj o vokálnu časť, za čo zožal búrlivé ovácie. Vzápätí sa prvýkrát na pódium dostal aj Eric Martin z americkej formácie MR. BIG. Jeho najväčšie chvíle prišli na rad ale až neskôr. Prvú polovicu koncertu uzatvárala skladba „Stargazers“, kde svoje majstrovstvo predvádzali Michael Kiske a Jorn Lande, takže tu sme sa dočkali ďalšieho miľniku koncertu.

Amanda Somerville a Sasha Paeth

Šou by sa dala rozdeliť na dve polovice a s nadsázkou povedané na dva samostatné koncerty. Kým doteraz sme mali možnosť užiť si hlavne novšiu tvorbu, ja som už aj tak poriadne nabudený čakal na druhú polovicu, ktorú mala tvoriť hlavne staršia časť diskografie.  Druhá časť ale vlastne začala ešte pred „Stargazers“. Odtiaľto to už bol jeden vrchol večera za druhým a odštartovala to balada „Farewell“, ktorej sa fanúšikovia dokonale chytili. Všetci si pieseň poviine odmávali a odspievali a leví podiel mala na tom Amanda Somerville. Myslím, že som zďaleka nebol jediný, kto sa počas tejto skladby nevyhol zimomriavkam na tele. Keď som písal o tom, že je zbytočné podrobnejšie hodnotiť výkony spevákov, jednu výnimku predsa len urobím. Možno trochu nečakane, ale pre mňa najvyčnievajúcejšou osobou bola Amanda, na ktorej bolo počas celej šou vidno, že si ju neskutočne užíva v každom momente, či už bola v popredí (ako pri „Farewell“), alebo zaobstarávala vedľajšie vokály v ostatných piesňach. Charizma a nadšenie, ktoré z nej vyžarovali nemohlo ostať nepovšimnuté.

V „The Story Ain´t Over“ sa na pódium vrátil Bob Catley s jeho tak trochu úsmevne nezastaviteľnými pohybmi rúk a táto skladba opäť patrila k tým, ktoré publikum poctivo odspievalo. Nasledovali pecky „Promise Land“, „Reach ot for the Light“ a „Avantasia“. Pri posledných dvoch sa opäť v plnej sile privodzujúcej zimomriavky predviedol Mr. Kiske. Po nich prišla chvíľa Erica Martina, ktorého by som vyzdvihol ako druhý prvok, ktorý aspoň mňa prekvapil tak trochu nečakane (samozrejme v dobrom slova zmysle). Najprv sa uviedol v „Twisted Mind“, v ktorej si dal Tobias pauzu a Eric si ju tak trochu nečakane strihol s Ronniem Atkinsom. Táto kombinácia bola príjemným oživením toho, čo som poznal v doterajších verziách tejto skladby. Záverečnou skákačkou, kde opäť hviezdil Eric Martin, už opäť po Tobiasovom boku, bola „Dying For an Angel“.

AVANTASIA v plnej kráse v Banskej Bystrici

Svetlá na pár sekúnd zhasli, no všetci sme dobre vedeli, že to nemôže byť koniec. A nevyhnutné sa muselo stať skutočnosťou. Posledné zvyšky síl po trojhodinovom maratóne sa predrali na povrch pri prvých tónoch „Lost In Space“, bystrický zimák zaplavil ošiaľ, čo Tobias nemohol nechať len tak a refrén nechal publikum poctivo odspievať. Veru, už som nevládal, nohy sa mi podlamovali a nadával som svojim prefajčeným pľúcam. Všetci sme však vedeli, čo muselo zákonite prísť. Eufória dokáže veľké veci a po zvolaní „From a world of reign they come!“ nastáva môj najlepší živý koncertný zážitok. Pri úvodných tónoch skladby „Sign of the Cross“ sa pódium zaplnilo všetkými účinkujúcimi a záverečný pripojený refrén skladby „The Seven Angels“ už banskobystrický zimák, ktorý bol v absolútnom tranze, úplne dorazil.

Z neskutočnej šou trvajúcej takmer 3,5 hodiny som odchádzal so zaľahnutými ušami, boľavými nohami a svalovicou na bruchu, no mojim želaním po rozlúčke s kapelou bolo, že by som si to okamžite v tom momente zopakoval ešte raz. Aj keď banskobystrický zimák nebol úplne zaplnený a koncert sledovalo odhadom okolo 2 000 divákov, tí sa AVANTASII odvďačili viac než vrchovate. Niet sa čomu diviť, boli sme svedkami zážitku, ktorý bude ťažko niečo prekonávať.

Autor: Fiju

Bratislava

Aj na Veľkonočný pondelok žila metalovo a rockovo orientovaná časť Slovenska koncertom AVANTASIE. Pred bratislavskou ŠH Arénou sa taktiež tvorili dlhočizné rady, avšak oproti banskobystrickému koncertu sa do haly začalo púšťať skôr a tak sa každý fanúšik stihol dostať dnu načas. Menší problém vznikol tentokrát inde. Organizátorom nedovili prevádzkovatelia haly predávať vo vnútri žiadne nápoje a tak tí, ktorí mali chuť na pivo alebo iné nápoje, museli chodiť pred halu a tam si to aj vypiť.

Poďme však už k tomu najpodstatnejšiemu, koncertu AVANTASIE. Malou výhodou bolo, že som stihol aj včerajší koncert pod Urpínom, avšak nie od začiatku. Na tamojší zimák som prišiel počas skladby „Farewell“ a tak môžem smelo porovnávať oba koncerty. A porovnávať môžem nielen tieto dve mestá. Tobiasove divadlo zvané AVANTASIA som videl už na Masters of Rock 2008, v nemeckom Kaufbeurene v roku 2010, na Wackene 2014 a teraz konečne aj na Slovensku.

Tobias miluje publikum a fanúšikovia milujú jeho

V Banskej Bystrici bolo odhadom 2000 fanúšikov, v Bratislave tipujem o nejakých 500 hláv menej. Čo je škoda, pretože väčšina z predošlých koncertov AVANTASIE bola „sold out“. Možno nebolo od veci vymyslieť iba jedno koncertné miesto na Slovensku a prišlo by viac ľudí. Mimochodom, na oba koncerty dorazili fanúšikovia z Poľska, Česka, Maďarska, ale aj Ukrajiny.

Ani v  Bratislave sa nezačalo presne o 20:00, natešeným fanúšikom to však nevadilo. Počas úvodného intra vyšiel ako prvý bubeník Felix Böhnke, postupne prichádzala kapela a ako posledný vyšiel hlavný mozog celého tohto divadla – Tobias Sammet. Koncert odpálili najnovším singlom „Mystery of a Blood Red Rose“. Publikum od sa od úvodu bavilo a spievalo. Hneď po piesni sa Tobias pozdravil s bratislavskými fanúšikmi a na rad prišla pieseň „Ghostlights“, v ktorej sa predstavil prvý hosť – Michael Kiske. Koncert odsýpal v rýchlom slede, poradie piesní bolo rovnaké ako v  Banskej Bystrici.

Ronnie Atkins a Tobias Sammet

Priznám sa, že aktuálny počin „Ghostlights“ mi do uší šiel veľmi pomaly, ale napokon sa tam predsa dostal, čo žiaľ nemôžem povedať o jeho predchodcovi „The Mystery of Time“. Keďže Sammet avizoval, že celé turné bude mať každý koncert 3 a viac hodiny, dostalo sa na každý album (aj keď z „Metal Opera pt. II.“ došlo iba v závere na refrén epickej „The Seven Angels“), aj keď úvodná hodinka koncertu patrila najmä novším veciam. A musím uznať, že aj piesne, ktoré mi na albumoch nesadli boli naživo úplne perfektné. Stále však nerozumiem piesni „A Restless Heart and Obsidian Skies“, ktorá je vykrádačkou „Story Ain’t Over“. Zbytočnosť.

Obrovský obdiv sa za výkony zaslúžia všetci zúčastnení hudobníci, no najviac musím vyzdvihnúť práve Tobiasa Sammeta. Jedna vec je nápad, pár pokusov s trojhodinovými šou tu už z jeho strany bolo, ale nikdy nie celé turné. A navyše, spieval v každej jednej skladbe okrem „The Wicked Symphony“ a „Twisted Mind“, takže vskutku klobúk dolu pred ním a jeho výkonom. Vidieť, že Sammet miluje publikum, je vtipkár a veselo naladený človek, potvrdil to aj v ŠH Aréne medzi skladbami, keď vtipkoval za mikrofónom so svojimi speváckymi kolegovcami a taktiež s publikom. Ďalším pozitívom bolo, že aj na moje počudovanie nerozprával to isté medzi pesničkami ako v Banskej Bystrici. Jednoducho improvizoval a jeho preslovy a debaty s hosťami boli odlišné, a to sa cení. Netreba zabúdať ani na nádhernú scénu a parádne svetlá, AVANTASIA má aktuálne turné premyslené naozaj do detailov.

Jorn Lande

Zlato v hrdle potvrdili aj charizmatický Jorn Lande (ex-MASTERPLAN) a Michael Kiske (UNISONIC, ex-HELLOWEEN). Obdiv si zaslúži istotne aj Amanda Somerville, ktorá pred pár mesiacmi porodila a už brázdi s AVANTASIOU svetové pódiá. V ničom nezaostávali ani Ronnie Atkins (PRETTY MAIDS), Eric Martin (MR. BIG) a nestarnúci Bob Catley (MAGNUM), ktorý má už 68 rokov! Netreba zabúdať ani na zvyšok kapely, Olliho Hartmanna, ale i Sashu Paetha, ktorý je európskym Slashom. Za bicími mal čo robiť aj Felix Böhnke, odbúchal celé tri hodiny.

Nevyhnem sa miernemu porovnávaniu, v Bratislave mi prišlo o niečo živšie publikum ako v strede Slovenska. Samo od seba niekoľkokrát začalo pomedzi piesne tlieskať a to bola voda na mlyn Tobiasa, ktorý si to veľmi užíval. Paradoxom však je, že záver koncertu oproti Banskej Bystrici zrýchľoval. Menej už rečnil aj pred „Dying for an Angel“, pred prídavkom „Lost in Space“ a na čo najkratší čas skrátil aj predstavovačku kapely v úvode „Sign of the Cross“. V Banskej Bystrici hrali neuveriteľných 3 a pol hodiny, v Bratislave to boli tri hodiny a pár minútiek. Únava samozrejme robí svoje, ale niečo mi vraví, že práve kvôli dĺžke koncertu sa Tobiasovi a spol. asi viac páčilo v Banskej Bystrici. Samozrejme, toto sa už nedozvieme, ja však pozitívnejšie hodnotím Bratislavu, najmä kvôli búrlivejšiemu publiku. Svoje istotne spravila aj menšia hala s nižším stropom oproti zimnému štadiónu pod Urpínom.

Záverečná ďakovačka

Tak, či onak, na Veľkú noc 2016 budú Slováci veľmi radi spomínať a ja nebudem výnimkou. Nádherné spevácke súboje, výborné výkony celej skupiny, tri hodiny kvalitnej hudby z repertoára AVANTASIE, to už asi len tak nezažijeme. V Banskej Bystrici sa mi zdalo, že už hrajú dlho a to som tam nebol ani od začiatku, kdežto v Bratislave by som kľudne ešte zvládol niekoľko piesní a nemal by som dosť. Rozhodne medzi najväčšie zážitky naživo patrili skladby „Ghostlights“, „Unchain the Light“, „The Scarecrow“, „Farewell“, „The Wicked Symphony“, „Stargazers“, „The Story Ain’t Over“, „Promised Land“, „Reach Out for the Light“, „Avantasia“, „Twisted Mind“ a „Dying for an Angel“.

Celý report zakončím myšlienkou Jorna Landeho, ktorý počas jedného z rozhovorov s Tobiasom na pódiu žartoval, že ľudia hudbu počúvajú doma. V tom sa s Tobim zhodli, ale Jorn vyzdvihol, že kapela ju hrá pre fanúšikov naživo práve tu a teraz a fanúšikovia si to užívajú a to sú neopísateľné pocity pre obe strany. S tým môžeme všetci len a len súhlasiť. AVANTASIA odovzdala zo seba maximum a vytvorila nám nezabudnuteľnou trojhodinovou šou neopísateľný zážitok na celý život. U mňa teda istotne, ich najlepší koncert spoločne s tým v roku 2010, ktorý som mal možnosť vidieť v Kaufbeurene. Ďakujeme.

Autor: Stillborn

Playlist AVANTASIA: „Also sprach Zarathustra“ (Richard Strauss song – Theme from „2001: A Space Odyssey“), „Mystery of a Blood Red Rose“, „Ghostlights“ (with Michael Kiske), „Invoke the Machine“ (with Ronnie Atkins), „Unchain the Light“ (with Ronnie Atkins and Michael Kiske), „A Restless Heart and Obsidian Skies“ (with Bob Catley), „The Great Mystery“ (with Bob Catley), „The Scarecrow“ (with Jorn Lande), „Lucifer“ (with Jorn Lande), „The Watchmakers‘ Dream“ (with Oliver Hartmann), „What’s Left of Me“ (with Eric Martin), „The Wicked Symphony“ (Oliver Hartmann, Jorn Lande, Amanda Somerville, Herbie Langhans and Eric Martin; without Tobias), „Draconian Love“ (with Herbie Langhans), „Farewell“ (with Amanda Somerville and Michael Kiske), „Stargazers“ (Michael Kiske, Jorn Lande, Ronnie Atkins and Oliver Hartmann; without Tobias Sammet), „Shelter from the Rain“ (with Michael Kiske and Bob Catley), „The Story Ain’t Over“ (with Bob Catley), „Let the Storm Descend Upon You“ (with Jorn Lande and Ronnie Atkins), „Promised Land“ (with Jorn Lande), Prelude, „Reach Out for the Light“ (with Michael Kiske), „Avantasia“ (with Michael Kiske), „Twisted Mind“ (with Eric Martin and Ronnie Atkins; without Tobias Sammet), „Dying for an Angel“ (with Eric Martin) – „Lost in Space“ (with Amanda Somerville), „Sign of the Cross / The Seven Angels“ (with everyone on stage)

PLUSY:
Výkony celej AVANTASIE, neopísateľný zážitok, dobrý zvuk na oboch koncertoch (v B. Bystrici o niečo lepší), energia, ktorú preniesli na fanúšikov, svetlá a scéna, dokonalý prierez diskografiou, atmosféra na oboch koncertoch, aj keď ani jeden z nich nebol vypredaný

MÍNUSY:
Dlhé čakanie v rade pred koncertom (v B. Bystrici), predaj nápojov iba pred halou (Bratislava)

Foto: Matej Cázer (Fotky sú z koncertu v Banskej Bystrici)

Filip „Fiju“ Slúka

Redaktor a spoluzakladatel Valhalla.sk. Okrem melodického metalu sa vo voľnom čase venuje knihám, internetovej reklame a pivu.