Máš za sebou časť turné What Lies Beneath s Tarjou, ako si toto turné užívaš? Myslím, že zažívaš veľa zábavy a zaujímavých zážitkov…
Jasné, zbožňujem turné s Tarjou. Je to zábava, má dobrú kapelu so skvelými ľuďmi. Užíval som si aj nahrávanie, ale hranie naživo je oveľa viac zábavnejšie. Tarja má skvelý zmysel pre humor. Tvári sa, že sa baví, keď robím divné veci… (smiech)

Nedávno ste absolvovali ako predkapela legendárneho Alicea Coopera niekoľko koncertov v Nemecku. Aký je Alice? Čo hovorii na tvoje bubnovanie?
Alice Cooper bol skvelý. Bolo pre mňa potešením sledovať ho pri práci každý večer. Mal skvelú show s rôznymi „divadielkami“ a rekvizitami. Keď sme sa stretli, vyzeralo to tak, že vedel že som bubeník, ale nič viac k tomu nepovedal. Chviľu sme sa bavili a potom ma bez akéhokoľvek dôvodu začal škrtiť! Nemyslím si, že má rád bubeníkov (smiech).

Koncom leta a v septembri si odohral niekoľko sólo vystúpení so svojou Clinic Tour po Európe. Dúfam, že budúci rok ťa uvidíme aj na Slovensku alebo v Čechách. Povedz nám niečo o tom, prezentoval si na nich len svoje nové dielo Sinfonica?
S Drum Clinic som absolvoval 20 vystúpení v Nemecku, Španielsku, Taliansku, Francúzsku a Rakúsku. Turné sponzorovala firma Drum Craft, teda výrobca bicích, ktoré používam. Na Drum Clinic som hral veci z môjho posledného projektu SinFonica. Dúfam, že na Slovensko a do Českej republiky zavítam na jar 2011.
   Veľmi rád hrám túto klasickú hudbu sám a vyzerá to tak, že diváci si to tiež užívajú. Videl a odohral som veľa vystúpení na Drum Clinic a po chvíli mi pripadalo, že to znie stále tak isto. Každý hrá zložité veci. Posledné roky som taktiež hral podobné veci a cítil som, že sa to divákom až tak nedostáva pod kožu. Možno to bolo príliš komplikované pre mladších bubeníkov. Mal som tiež pocit, že ľudia boli znudení a nebavili sa a po pár rokoch to začalo nudiť aj mňa.
   Rozhodol som sa teda spraviť niečo iné. Myslím, že dôvod, prečo majú ľudia radi klasickú hudbu je ten, že väčšina skladieb je veľmi známa a obsahuje veľa známych melódií. No a započujú spolu s ňou aj bicie. Myslím, že práve to túto hudbu robí zábavnejšou a zaujímavejšou, hlavne pre mladších ľudí.
   Nehrávam s Drum Clinic a na sólo vystúpeniach preto, aby som sa chválil. O tom to naozaj nie je. Je to o tom, aby som inšpiroval ľudí všetkých vekových kategórií ku hre na bicích. Rád hrám sóla, ale myslím, že je veľmi dôležité ukázať ako bicie znejú so zvyškom inštrumentov. Inými slovami, ako bicie môžu doplniť samotnú hudbu. Nezáleží na tom, aký štýl muziky hráte, najdôležitejšia vec je, že sa s tou hudbou stotožníte a celé to doplníte rytmicky. 

Čo ťa vlastne inšpirovalo k vytvoreniu projektu SinFonica? Podľa čoho si vyberal skladby a ktorý song alebo skladateľ je tvoj obľúbený?
Mozart za mnou prišiel vo sne a povedal mi „Mike, ty bláznivý bastard, urob SinFonicu! Urob SinFonicu!“ Tak som to teda spravil. Ale vážne, SinFonica je projekt, na ktorom som pracoval skoro dva roky. Chcel som urobiť niečo pre mladých ľudí. Po vypočutí rôznych druhov klasickej hudby som si uvedomil, že v rámci tohto žánru sa nachádzajú všetky základy toho, čomu my hovoríme moderná hudba dneška. Postupnosť akordov, zmeny rytmu, rôzna výslovnosť. Všetky tieto prvky boli vynájdené práve v tomto druhu hudby.
   Nemám klasické hudobné vzdelanie, ale vážim si ju a zistil som, že z nejakého dôvodu som schopný vcítiť sa do nej a študovať ju mojim vlastným spôsobom. To malo za následok vytvorenie mojej vlastnej bubeníckej interpretácie tohto druhu umenia.
   Myslím, že mladých ľudí najviac zaujíma rock, agresívny metal, rap a techno hudba a len veľmi málo z nich si dokáže s trpezlivosťou sadnúť a počúvať aspoň chvíľu klasickú hudbu. So mnou to však bolo také isté keď som bol mladší. Prikláňal som sa k rockovej muzike, pretože to bolo vzrušujúcejšie ako sledovať partiu starých chlapíkov na pódiu v oblekoch.
   Mojim cieľom bolo vziať časť známej klasickej skladby a vložiť do nej moje bubenícke časti bez toho, aby som zničil jej čaro. Myslím, že táto hudba bola zložená skvelými muzikantmi a nepotrebuje moje bicie na to, aby znela lepšie. Chcel som mojim bubnovaním zložiť tejto hudbe kompliment. Nešlo mi len o to, nezmyselne trieskať, proste som chcel byť súčasťou toho druhu hudby. Chcel som hrať dynamickú hudbu s orchestrom a aby som to mohol uskutočniť, urobil som si rebríček všetkých kompozícií a spísal som zoznam mojich možností v hre na bicích. Na výbere som si dal veľmi záležať, pretože pri tomto type hudby by čo i len malá chybička mohla všetko pokaziť a zničiť.
   Tiež som strávil rok hľadaním vhodných kúskov klasickej hudby, ktoré boli slávne a ktoré by boli vhodné na to, aby im bolo dodané čaro moderného bubnovania.
   Mojou víziou bolo vrátiť sa späť v čase, asi tak 300 rokov dozadu. Chcel som ukázať ako sa dajú prepojiť moje moderné bubenícke sety s Mozartom. Nie som si ale úplne istý, či by mi Mozart, alebo ostatní skladatelia odsúhlasili môj prístup k hraniu ich hudby.
Musíte si ale uvedomiť, že bubny ako také kedysi v originále neboli tým, čím sú dnes. V minulosti nemali také luxusné technológie na vytvorenie toho, čomu dnes hovoríme moderná bubenícka súprava. Dnes je bubenícka súprava zložená z rôznych druhov struniek, pedálov a inej techniky, ktoré slúžia na uľahčenie tvorby toho najlepšieho jednou osobou. Ak si vezmete reálny orchester na pódiu, tak napríklad sekcia bicích nástrojov je rozdelená na niekoľko častí. Každý člen hrá na rôznych bicích nástrojoch samostatne – tympani, struny, cymbal, všetko to funguje oddelene.
   Ja som to poňal tak, že som vyhodil všetky pravidlá von oknom a ignoroval prísnosť, ktorú chceli klasici vyjadriť, alebo ju cítili. Proste som chcel túto hudbu vyburcovať.
   Všetky moje poznatky a schopnosti som zužitkoval tak, ako ich cítim. Na začiatku som len začal hrať do hudby. Oslobodil som sa a hral som srdcom. Chcel som aby moje vystúpenia vyzneli čo najreálnejšie, aby v nich bola surovosť a emócie. Chcel som osláviť tento druh hudby svojim vlastným spôsobom.
   Strávil som jeden mesiac prípravami a nahrávaním môjho predstavenia, skladbu po skladbe, každý deň približne 10 hodín. Keď som sa vrátil domov, celé som to počúval a s pomocou počítačovej technológie som bol schopný upraviť tieto demo nahrávky tak, že som nechal časti, ktoré sa mi páčili a vymazal tie, ktoré sa mi nepáčili.
   Každá bubenícka časť je perfektne ušitá na mieru tomu, čo hrá orchester. Taktiež som chcel dosiahnuť skutočne dobrý a čistý zvuk bicích bez samplov a podobných úprav. Jednoducho povedané, žiadne „lacné“ triky, aké počujete na dnešných CD. Používal som digitálnu technológiu na tvorbu a svoje analógové pocity na produkciu.
   Celú produkciu som si financoval z vlastných peňazí, v podstate preto, že žiadna nahrávacia spoločnosť so zdravým rozumom, by mi peniaze na toto nedala. Nespravil som toto CD preto, aby som každému ukázal aký som šikovný a dobrý. Urobil som ho preto, lebo milujem túto hudbu a milujem tento koncept a chcel som, aby sa ľudia pri ňom bavili. Myslím si, že je to to, čo tu dnes chýba. Chcem ľudí baviť, pre mňa je hudba predovšetkým o zábave, srande a dobrých pocitoch.

Myslím, že veľa ľudí nemalo predstavu ako môže znieť spojenie rocku/metalu, špeciálne bicích a klasickej hudby. Podľa mňa je to veľmi vydarený album. Stretol si sa aj s hodnotením nejakých predstaviteľov klasickej hudby? Počul si aj negatívne reakcie?
Som rád, že môžem povedať, že mne nikto žiadnu negatívnu reakciu ohľadom tohto projektu nepovedal. Myslel som, že kontroverzní zástupcovia klasickej hudby budú môj projekt nenávidieť, ale stretol som veľa ľudí zasvätených do klasickej hudby a SinFonica sa im páčila. Povedali mi, že to bolo osvieženie. Urobil som čo som mohol, aby to vyznelo tak, že túto hudbu rešpektujem, nechcel som ju dehonestovať. Snažil som sa vybrať tie najlepšie a najznámejšie skladby klasickej hudby. Mohol som hrať viac nejasnejších a komplikovanejších častí, ale potom by vznikla ďalšia komplikovaná nahrávka a ja som chcel nahrať niečo, čomu budú ľudia rozumieť.

Vraj už v ôsmich rokoch si vedel, že budeš profesionálny bubeník a nebudeš robiť nič iné. Ako si spomínaš na svoje skoré začiatky? Pamätáš si prvé bicie? Mal si nejakého učiteľa?
Moje detstvo bolo úplne NEnormálne.. (smiech). A kladiem dôraz na slovo úplne. Pamätám si z detstva veľa úrazov (smiech)…, ktoré často zapríčinila aj moja mama, aby ma skrotila, pretože som bol taký malý hyperaktívny bastard (smiech).
   Keď som mal osem rokov a chodil som na základnú školu, navštevoval som už nejaké lekcie bubnovania, ktoré boli neskutočne nudné. Nedovolili nám takmer nič. Pamätám si, že tam boli asi traja alebo štyria ďalší chlapci, ktorí hrali na stole, no ja som už vtedy mal doma kompletné bicie. Zvykol som sa na nich vyšantiť, hraním známych skladieb, ktoré sa mi páčili. V jednom momente som toho ale mal dosť, takže som prestal s bubeníckymi lekciami a strávil som veľa času svojimi vlastnými cvičeniami, počúvaním a sledovaním ostatných bubeníkov a to robím aj doteraz. Som bubeník samouk. 
   V detstve som bol športovo založený. Hrával som hokej za mládežnícky tím počas strednej školy, kým som nenastúpil na výšku. Dokonca som jedného času rozmýšľal o tom, že sa stanem poloprofesionálnym hokejistom, ale z nejakého dôvodu som bol vždy viac naklonený k bubnovaniu a k hudbe.
   Väčšinu času som strávil v pivnici makaním na mojich bicích alebo cvičením na nich. Strávil som veľa času sám, pretože bubnovanie je aktivita pre jednotlivca, teda pokiaľ nepracujete s celou kapelou. Celé hodiny som pracoval na rôznych štýloch hrania, pre mňa to bolo niečo ako meditácia. Niekedy som hral aj 6 hodín, no pre mňa to akoby bola iba jedna hodina. Zdá sa, že nebudem mať dostatok času v mojom živote, aby som urobil všetky veci spojené s bubnovaním, ktoré by som chcel. Je to nekonečný kolobeh učenia. Mám rád vývoj… Páči sa mi, keď môžem zahodiť zaužívané spôsoby v bubnovaní a hľadať nové cesty. Niekedy je to síce desivé, ale napriek tomu aj vzrušujúce.
   Myslím si, že najlepším učiteľom akého môžeme mať v živote je skúsenosť. Zároveň to však je jeden z najťažších a nemilosrdných učiteľov. Ako hovorievala moja mama: „Čo ťa nezabije, to ťa posilní.“

Súvisiace linky s Mikeom Terranom:
www.terrana.com
www.myspace.com/miketerrana
www.youtube.com/MikeTerranaOfficial
www.twitter.com/terranadrummer

Autor: Shelvis



Preklad: Fiju