Poznáte to. Raz za určitý čas sa zhodou okolností dostane k dvojici sluchovodov nahrávka, ktorá vás jednoducho zmetie zo zemského povrchu. Keď som posledným dvom albumom od rodákov z ďalekého New Yorku dával takmer tie najvyššie známky s myšlienkou „táto banda ešte v budúcnosti dokáže veľké veci“, ani len v najkrajšom sne som netušil, že to bude už v prvej štvrtine aktuálneho roku.

PRONG – X – No Absolutes

PRONG model 2016 totiž neuveriteľným spôsobom nakopáva zadky, i  napriek limitovaným výrazovým prostriedkom (priznajme si, v zložení gitara, basa, bicie sa toho dnes už veru veľa vymyslieť nedá…), či pomerne málo zohratej zostave. Nič z obáv sa však záhadným spôsobom nepotvrdzuje a my sme svedkami neuveriteľného diktátu na pomedzí thrash metalovej zúrivosti, moderného groovu, chytľavého HC i jednej maličkej novinky. Práve tá chytľavosť je to, na čom si chalani dali nepochybne záležať, ale nebojte sa, prvoplánové melódie ostali aj naďalej ležať kdesi v šuplíku. Tu skôr ide o niečo iné.

Tým akýmsi málo očakávaným experimentom je spev frontmana Tommyho Victora (DANZIG, ex-MINISTRY), ktorý v niektorých skladbách vsadil na skutočne veľmi ľubozvučný prejav a hneď tu máme hitovky ako prasa! Len sa nedajte rýchlo zmiasť. Nech už ide o „Do Nothing“, „With Dignity“, „No Absolutes“, „Ice Runs Through My Veins“, kde sa občas mieri kamsi do teritória slávnych SUM 41 (predovšetkým v prvých dvoch prípadoch) a podobne, vždy je z toho hotový zásah do čierneho. O koncertných tutovkách teda niet už teraz  najmenších pochýb.

PRONG

V úplnej opozícií potom stojí „panteroidný“ bager typu „Ultimate Authority“, „Without Words“, „Cut and Dry“, tvrdý thrash/punk výplach ala „In Spite of Hindrances“, „Sense of Ease“ alebo hardcorová hopsačka „Belief System“. To celé iba prispieva k obrovskej rôznorodosti materiálu, a preto má doska „X – No Absolutes“ do nudy či stereotypu de facto veľmi ďaleko. Máme tu skrátka mix dvanástich výborných skladieb, mnoho kvalitných hudobných nápadov, skvelé inštrumentálne výkony, no jeden jediný tromf sa predsa ešte niekde nájde.

Pomyselnou čerešničkou  na ináč bezchybne ozdobenej torte je výsledný sound z dielne Chrisa Colliera (LITA FORD), za pomoci spomínaného Tommyho. Chalanom sa totiž podarilo vytvoriť prierazný zvuk, ktorý je na jednej strane neuveriteľne tvrdý, hutný a moderný, ale zároveň nič nestráca na čitateľnosti nástrojov. Po všetkých stránkach sme tak dostali vynikajúcu štúdiovú prácu, a tú nejde oceniť ináč, než maximálne možným hodnotením. „Desiatkami“ síce v poslednej dobe pomerne šetrím, avšak budiž, kapela si ju pre dnešok rozhodne zaslúži.

Hodnotenie autora: 10 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.