Album ponúka desať skladieb, ktoré sa vám o zábavu postarajú na asi štyridsať minút. Oficiálna stránka pri predstavovaní albumu upozorňuje na prekvapenie v podobe hlasu speváčky Martiny. Pre mňa to nebolo prekvapenie, ale priam šok. Popravde, kebyže neviem, že má ísť o ženský vokál, dlho by som váhal, či ide o chlapa alebo ženu. Martinin vokál je posadený veľmi nízko a „pravý“ mužský metalový chraplák ma dokonale zmiatol. Keď som sa spamätal z tohto prekvapenia, úvodná skladba Voodoo už bola fuč. Avšak aj nasledujúca Red Necks sa nesie v podobnom duchu – aj keď som už bol pripravený, opäť ma prepadol jej nízko položený vokál, ktorému veľmi rýchlo prichádzam na chuť. Zadefinovať žáner tohto albumu je pomerne náročné, pretože niektoré skladby sa nesú v duchu klasického heavy metalu – Martinin moderný spev je doplnený zvukom, ktorý pasuje tak 10 – 15 rokov dozadu, čo dopĺňa tomuto albumu ešte väčšie grády.

Klasické opakované riffy, a melódia, ktorá sa síce dá vytušiť, ale tento postup muzikantom nezazlievam – použili staré, dobré osvedčené postupy, ktoré nesklamú, navyše v dnešnej pretechnizovanej dobe plnej elektroniky je takýto návrat prijemným spestrením. Na druhej strane, niektoré skladby nie sú až také tvrdé, akoby som očakával. Znejú mi skôr ako starý rock, miestami až so závanom rock n rollu, čo sa dá badať hlavne v druhej polovici albumu. Skladby na albume Virtual Sin (najmä Hitman, ale aj ďalšie) vo mne vzbudzovali ilúziu, že sedím v starom vyleštenom mustangu a preháňam sa po amerických cestách, kde ma obklopujú len skalnaté hory. No, ale dosť epických výlevov. Aj keď vám možno Virtual Sin nesadne na prvýkrát (podobne ako mne) jeho opätovným vypočutím určite neurobíte chybný krok. Tomuto albumu sa podaril malý zázrak – aj keď vám táto hudba nesadne, proste sa ku nej musíte vrátiť a zažiť tie prekvapenia znovu a navyše sú skladby koncipované tak, že nimi poslucháč preletí naozaj veľmi rýchlo. Skúsenejším poslucháčom pri počúvaní Virtual Sin určite preblesne hlavou niekoľko legendárnych heavy metalových kapiel z prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, ktorých Martina, respektíve celá kapela pripomína. Spomínané prelínanie klasického heavy metalu a rocku, tento prelom prichádza v skladbe Virtual Sin, kde sa gitary miestami viac prikláňajú k heavy metalu, ale väčšinou ostávajú pri klasických rockových riffoch, ako inak, spred pätnástich rokov.

Debutový album Posion Sun ponúka niekoľko šokových situácií, pre ktoré dostáva vysoké hodnotenie a núti ma vracať sa k nemu znova a znova. Medzi ne patrí hlavne Martinin vokál, pri ktorom sa niekedy len ťažko dá veriť, že to spieva žena. Možno nejde o dokonalé umelecké dielo, ale v dnešnej dobe a v záplave nových a väčšinou podobných albumov si mimoriadne vážim dobrý nápad a veľmi rád počujem niečo absolútne nezameniteľné.

Žáner: heavy metal Krajina pôvodu: Nemecko Vydavateľstvo: Metal Heaven, 2010 Web: www.poisonsun.de
Zostava: Martina Frank – vokály Hermann Frank – gitara Stefan Hammer – basgitara Florian Schonweitz – bicie	Diskografia: Virtual Sin – 2010
Tracklist: Voodoo (4:01) Red Necks (4:03) Rider In the Storm (5:36) Killer (4:11) Virtual Sin (4:28) Princess (4:26) Phobia (4:04) Excited (3:28) Forever (5:57)	Definitíva: Virtual Sin je určený pre staršie publikum  a fajnšmekrov, ktorých nová scéna neoslovuje.  Je však možné, že vďaka tomuto albumu budú mať aj nováčikovia vo svete metalu  možnosť obzrieť sa do minulosti.  Prísť albumu na chuť nie je jednoduché,  ale výnimočnosť mu nemôže uprieť nikto.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla