Hoci sa SERENITY na prvom záseku „Worlds Untold & Dreams Unlived“ (2007) uviedli skôr ako power metalová kapela, už vtedy bolo na pozadí možné zbadať symfonické prvky. Tie nechali rozkvitnúť až na dielach nasledujúcich. Prvotine slušali aj progresívne stavané skladby, piesne hýrili zmenami nálad, temp a svojou kľukatou štruktúrou . Až ďalšie albumy tvarovali SERENITY do podoby ako ich poznáme dnes. „Fallen Sanctuary“ (2008) obrúsilo power metalové hrany, pridalo na orchestráciách a zjemnilo výraz kapely. „Death & Legacy” (2011) a „War Of Ages“ (2013) všetky tieto elementy ešte zvýraznili, pridali sa duety so ženským spevom a romantické vokálne linky.

SERENITY – Coex Atlanticus

Aktuálna novinka „Codex Atlanticus“ je prvým albumom novej gitarovej posily menom Cris Tían (VISION OF ATLANTIS), ktorý nahradil dlhoročného gitaristu Thomasa Buchbergera. Minulý album „War of Ages“ bol prvým a zároveň aj posledným zápisom pre vokalistku Clémentine Delauney. Očakávania spojené s využitím dvoch hlasov boli pravdepodobne väčšie ako príležitosti, ktoré sa núkali počas tvorivého procesu skladania piesní. Nateraz teda SERENITY pokračujú so ženským vokálom, ale len formou príležitostných hostí.

SERENITY nikdy neprovokovali žáner symfonického metalu. Nesnažili sa ho tvrdohlavo ozvláštňovať a obohacovať novými prvkami. A presne takýto je aj „Codex Atlanticus“. Kapela stavia na metalovom základe, ktorý je o svižnej rytmike bicích a basovej gitary. Dotváraný je jednoducho sa nesúcimi gitarovými riffmi, ktoré podľa potreby viac či menej ustupujú klávesom. Symfonické prvky sú kľúčové v dotváraní atmosféry, vokál Georga Neuhausera vtíska skladbám emócie a strhne v refrénoch.

Už úvodná „Follow Me“ sa opiera o tieto nosné prvky, avšak vo svojej podstate ide skôr o priamu power metalovú skladbu bez tak výrazných prímesí orchestra. Aj druhá v poradí „Sprouts of Terror“ kladie dôraz na metalovú intenzitu, pritvrdí cez thrashové riffy, intenzívne bicie a hlavne vokál Fabia D’Amoreho, ktorý ženie skladbu vpred. Pieseň nedrží počiatočný rytmus, nechá vydýchnuť a zvoľniť počas orchestrácií a Georgových vokálnych liniek. Až v „Iniquity“ si symfonické prvky ukrajujú väčší kus, pridávajú na majestátnosti. Poteší pokojne plynúca „Reason“ s možno až príliš často opakovaným refrénom, za to však kompenzovaná vkusne umiestneným sólom.

Aktuálna zostava SERENITY

Každá ďalšia skladba je o umnom spájaní a variovaní hlavných prívlastkov tvorby SERENITY, treba vyzdvihnúť aj gitarovú šikovnosť, hlavné sóla, ktoré skrášľujú skladby, umne vyčkávajú a rozkvitnú v príhodnú chvíľu ako v „Caught In A Myth“ alebo „Fate of Light“.

Zaujme aj „The Perfect Woman“, ktorá po textovej stránke ponúka príbeh Leonarda a jeho múzy Mony Lisy. Hudobne ide skôr o rockovú operu, v ktorej sa mihne vokál Amandy Somerville. Rocková hlavne preto, lebo si požičiava od Meat Loafa a jeho „I’d Do Anything For Love (But I Won’t Do That)“ a dokonca aj od „Listen To Your Heart“ od ROXETTE. Rezká „Spirit in the Flesh“ svojou gitarovou vyhrávkou ostane v hlave, skladba opäť spestrená Fabiovým vokálom bez ostychu pred výškami. Záverečná „The Order“  inštrumentálne rastie, spomalí, aby neskôr rozkvitla v refréne nesúcim sa až do záveru piesne.

SERENITY aj na svojej aktuálnej doske pokračujú v rozvíjaní súzvuku metalovej hudby a symfonických elementov a to všetko pretkané príjemnými melódiami. Nejde vyslovene o prešľap, skôr o rozumný pomer medzi bombastickosťou a otravnosťou presladených tónin. Mantinely žánru sú pevne dané očakávaniami fanúšikov, ktoré sa opäť podarilo naplniť. Bez ambícii spôsobiť rozruch je album zmesou ľahko prístupnej melodicky zafarbenej hudby a sympatických inštrumentálnych výkonov.

Hodnotenie autora: 5,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk