Neviem, či je to úmysel slovenských hudobníkov, no mám pocit, že sa k slovu dostávajú kapely, ktoré akoby chceli zapchať žánrové prázdno na tuzemskej scéne. Živo si pamätám obdobie niekedy spred desiatich rokov, keď kluby zapĺňali bandy zväčša holdujúce americkej škole brutal death metalu. Momentálne sa mi však zdá scéna oveľa rôznorodejšia, aktivita mladých chalanov MORNA moje pocity len potvrdzuje.

MORNA – Nuisance

Tí akoby tušili, že silnou inšpiráciou pre skladateľskú činnosť môže byť aj Škandinávia. Štvorica chalanov sa hudobne našla v progresívnom death metale s množstvom vyhrávok, inštrumentálnych pasáží (v ktorých často dominuje akustická gitara), pričom silný dôraz je kladený na náladovosť – niektoré momenty majú v ich skladbách doomový, miestami až post-rockový feeling. Celkový pochmúrnejší dojem umocňuje aj striedanie hlbokého growlu s čistým vokálom.

Všetky tieto elementy možno nájsť aj na ich novinke „Nuisance“, ktorú tvorí sedem skladieb v digitálnej forme, vo forme fyzického nosiča ich je osem (CD obsahuje bonusovú  „Like a Moth to a Flame“). Hneď po prvom vypočutí „Nuisance“ ma MORNA uistila v tom, že album nebol šitý horúcou ihlou. Skladby sú prepracované, z nahrávky počuť, že sa na nej tvrdo pracovalo a kapela si dala záležať, aby poslucháča skutočne oslovila. Chalanom z tejto skupiny totiž nie sú cudzie ani rytmické hračky, takýmto príkladom sú napr. pasáže v prvých dvoch skladbách „Life After Heroes“ a „To Think Alone“.

MORNA

Osobne mi je sympatické aj to, že aj keď sa nahrávka nesie v prevažne pochmúrnejšom duchu, kapela sa snažila dodržať istý balans a na albume možno počuť aj valivejšie a energickejšie skladby (spomínaná „To Think Alone“ alebo „Being Me“, ktoré patria spolu s inštrumentálnou „End of Imbroglio“ k mojím najobľúbenejším ). Zvuk nahrávky je tiež obstojný, „Nuisance“ bol mimochodom nahrávaný od júla do novembra – ďalší fakt, že si kapela dala záležať a nezbúchala placku v priebehu niekoľkých týždňov, len aby bol materiál čo najrýchlejšie na svete. Vyzdvihnúť treba aj muzikantské výkony všetkých štyroch členov.

Ak je vec, ktorú by som vedel albumu vytknúť, tak je to len jedna záležitosť, s ktorou sa pasuje väčšina mladých zoskupení. Z tvorby MORNA aj na novinke skrátka cítiť miestami až príliš silný vplyv svojich hudobných inšpirácii, v tomto prípade švédskych (aj keď u mňa obľúbených) OPETH. Väčšine kapiel totižto vadí, ak ich niekto prirovná k zahraničnému a známejšiemu ekvivalentu. Túto skutočnosť však spomínam nie preto, že by som chcel chalanov podceniť, ale práve naopak. Z ich hudobných a skladateľských výkonov počuť, že kapela má nato, aby svoju tvorbu „dokormidlovala“ na svoj „vlastnejší“ žánrový smer a myslím, že svoju absolútnu pravú tvár si MORNA ešte hľadá.

Odhliadnuc od tejto poznámky je však „Nuisance“ skutočne výborným albumom, z ktorého je počuť, že na ňom skupina tvrdo pracovala. Novinku som mal možnosť počuť aj v živom prevedení. Chalanom to hrá naživo na jednotku, no osobne mi kapele skôr sedí štúdiová tvár, pri ktorej si poslucháč môže dôkladnejšie vypočuť všetky chuťovky, ktoré nahrávka ponúka. A že ich je!

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Martin „Čviro“ Novoveský

Redaktor Valhalla.sk