Anglickú hard rockovú legendu v poslednom období naozaj nemožno považovať za extrémne produktívne zoskupenie. Ak spomínam posledné obdobie, mám na mysli vskutku poriadne veľký kusisko času. Od jubilejného štúdiového počinu „X“ z roku 2002 totiž chalani skomponovali len jedno jediné dlhohrajúce cd „Songs From the Sparkle Lounge“ (schválne nepočítam zbierku cover verzií pod názvom „Yeah!“) a ani to bohužiaľ nedisponovalo bohvieakou hudobnou náplňou. So slávnymi DEF LEPPARD to jednoducho išlo pekne dole z kopca.

DEF LEPPARD – Def Leppard

Horúca rovnomenná novinka má preto napraviť mierne pošramotenú povesť gentlemanov zo Sheffieldu a myslím, že sa jej to nakoniec celkom dobre darí. Samozrejme, asi iba blázon by čakal návrat do legendárnych 80. rokov, časov nesmrteľných dosiek „Pyromania“ či „Hysteria“. A taktiež čo do kvality hudobnej produkcie a obrovských multiplatinových predajov. No i napriek tomu sa dvaja Rickovia, Joe, Phil a Vivian skutočne snažia, a to aspoň čo sa týka tej spomínanej kvality.

Nechýbajú sakramentsky chytľavé momenty, zaujímavé gitarové vyhrávky a známe zborové refrény. Dnes už klasický štadiónový sound kapely je opäť všadeprítomný a DEF LEPPARD na ploche vyše päťdesiatich minút vyučujú svoju typickú hru, ktorou si tak dávno podmanili širokú verejnosť, rádia i TV. Nemyslite si však, že sa výhradne čerpá zo slávnej minulosti! Naopak, „Def Leppard“ znie častokrát veľmi aktuálne, predovšetkým produkciou (tej sa zhostil blízky priateľ Ronan McHugh) a zvukového ošetrenia.

DEF LEPPARD

Rovná štrnástka ponúkaných skladieb pôsobí vzácne vyrovnaným dojmom. Vybrať si môžeme z viacerých kategórií. Či sú to  popíkom nasiaknuté hitovky (úvodné duo „Let´s Go“, „Dangerous“, príjemne pohoďácka „We Belong“ a napríklad „Sea of Love“), správne dravé rockové vypaľovačky („Invincible“, „Forever Young“, „Wings of An Butterfly“ alebo funky náladami nabitá „Man Enough“ s výraznou basovou stopou) aj emóciami nabité balady (citlivý človek, aby pri „Last Dance“ a najmä záverečnej „Blind Faith“ dokonca uronil nejakú tú slzu). Pocit stereotypu by teda poslucháča určite trápiť nemal.

Nájdu sa však o niečo slabšie miesta, trochu akejsi vaty, a to obzvlášť uprostred cd, kde to občas málinko zaškrípe. Ide možno iba o dve, tri skladby. Suma sumárum, tak o maximálne jednu štvrtinu celkovej stopáže nahrávky, čo je myslím ešte stále pomerne chválitebná vizitka. Za mňa spokojnosť.

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.