Táto smršť pozostáva z trinástich skladieb a páni, ako to už na metalových albumoch býva zvykom, to odpálili hneď od začiatku. Úvodná The Ark of Lies okamžite začína rýchlymi gitarami a pomerne zvučným refrénom. Nechcem nikoho nasledujúcim tvrdením uraziť, ale prvá myšlienka, čo mi preblesla hlavou, bola, že toto je príliš dobré, aby to bol power metal. Úvod sa naozaj nesie skôr v speedovom štýle a tak moje uši zajasali. Ďalej už, ale album smeruje podľa očakávaní. Neskúsenejšieho poslucháča by to spevom stále mohlo zavádzať k melodickému metalu, ale hutné gitary každému ukážu správny smer. Úplná klasika. V skladbách sa mi teda trochu stále mieša power s heavy metalom. Songy sú vydarené, ničím výnimočným neprekvapia, ale klasici, ktorí si radi doprajú dobrý zvuk a trochu elektroniky si prídu na svoje. V skladbách určujú smer hlavne gitary a bicie, Apollov vokál mi príde trochu nevýrazný, tuctový. Aj keď chápem, že v dnešnej dobe je ťažké vymyslieť niečo inovatívne. Zvrat prichádza v štvrtej v poradí Embrance the Sun, kde to Apollo roztočil v asi najchytľavejšom refréne na albume a navyše sa k nemu pridali aj zbory. Tu sa skvele skĺbila rytmickosť jeho vokálu s hutnými gitarami. O niečo podobné sa hudobníci pokúšajú aj v Heading for the Dawn, kde je gitarový nástup ohromujúci a ja som v očakávaní poriadneho nárazu ťažkých kovov, no v refréne sa to zas skĺzlo do melodických rytmov a dokonca sa mi skladba náramne podobá na štýl Freedom Call (keď si to tak spätne premietnem, tak v takmer každej skladbe som našiel podobnosť s týmito Nemcami). V Broken zas páni spomalili, čo by som kvitoval, veď to naozaj nemá byť speedovka. Apollo preladil na iný tón, podporený zbormi, odignorovaný gitarami. Tie tu zaspali a to je škoda, lebo zo sľubného refrénu sa vykľula polobalada.

Takto ďalej sa to strieda aj na druhej polovici albumu a ja kombinácii tvrdších sloh, gitarových partov a melodických refrénov so zbormi začínam prichádzať na chuť.  V záverečnej časti albumu veľmi príjemne prekvapila ešte skladba Skg. Ide o vyše päťminútovú inštrumentálku, v ktorej sa páni za hudobnými nástrojmi do sýta vyšantili, škoda len, že v určitých častiach sa objavuje elektronika, ktorá znie, akoby hlásala príchod Aštara Serana. Záver je, ale priam skvostný. Experimentálny, začiatok Losing Faith mi zas pripomína zmodernizované intro skladby od slovenského Teamu, ale to už príliš fantazírujem. V závere sa nakopili elektronické prvky, ktoré sa mi v tomto prípade nepozdávajú, inak je to stále celkom svieže striedanie mohutnejších gitár a bicích s melodickým spevom ako doteraz.

Album Days of Defiance by som odporučil skôr fanúšikom speed metalu, ale určite nesklame ani skalných. Obrovským plusom tohto albumu je, že sa vám jeho počúvanie nezunuje ani po viacerých vypočutiach, keďže skladby sú koncipované veľmi umne, nachádza sa v nich veľa prvkov a sú určené širšiemu publiku ako doteraz.

Žáner: power metal Krajina pôvodu: Grécko Vydavateľstvo: Century Media, 2010 Web: www.firewind.gr
Zostava: Apollo Papathanasio – vokály Michael Ehre – bicie Gus G. – gitara Petros Christo – basová gitara Bob Katsionis – klávesy, gitara	Diskografia: Between Heaven and Hell – 2002 Burning Earth – 2003 Forged by Fire – 2005 Allegiance – 2006 The Premonition – 2008 Days of Defiance – 2010
Tracklist: The Ark of Liec (4:44) World in Fire (4:38) Chariot (4:38) Embrace the Sun (4:05) The Departure (0:44) Heading for the Dawn (4:00) Broken (3:24) Cold as Ice (4:34) Kill in the Name of Love (4:27) Skg (5:19) Losing Faith (4:11) The Yearning (4:53) When All is Said and Done (5:06)	Definitíva: Rozporuplná definitíva. Album Days of Defiance sa mi dostával  pod kožu trochu dlhšie, ale rozhodne ma nenudil.  Čo sa mu nedá uprieť je jeho pestrý koncept, v každej skladbe sa prelínajú rôzne tempá a poslucháč má stále čo objavovať. Aj keď na novinke nie sú prvky, ktoré by vyrážali dych, no v dnešnej preplnenej dobe albumov tohto žánru nemôže byť o priemernom výkone ani reči.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla