Ich posledný radový album nesie v sebe folkové prvky reznuté progresívnymi black metalovými pasážami. Avšak nový album nie je striktne iba pre fanúšikov tohto štýlu. Melechesh pridali pár deathových, thrashových, ale aj heavy prvkov. Tematricky album povráva o sumerskej civilizácii. Hudobne je The Epigenesis naozaj veľmi pestrý album. V každej jednej skladbe nájdeme niečo, čím nás kapela prekvapí. Buď sú to nezvyčajné prechody, alebo neznámy orientálny prvok. Po muzikantskej stránke je album dotiahnutý priam do dokonalosti. A to dokonca aj zvukovo. The Epigenesis sa nahrával v neznámo tureckom štúdiu v Istanbule. Jedenásť skladieb sa rozprestiera na ploche 71 minút a to začína byť v prípade tejto muizky veľmi veľa. Neustále nečakané prvky a množstvo progresívnych vyhrávok a úletov je síce veľmi kvalitných, avšak niekedy by som uprednostnil priamy ťah na bránu. Všetko je nejak zložito obalené a ťažko pádne podané poslucháčovi. Navyše v každej skladbe počuť rôzne perkusie a orientálne prvky. Ako oživenie to pôsobí naozaj veľmi dobre, no inštrumentálne „orientálky“ When Halos of Candles Collide a The Greater Chain of Being si mohla kapela odpustiť. Mne osobne absolútne nesadli, aj keď pre iných poslucháčov to môže byť príjemné stretnutie s odlišným hudobným a kultúrnym svetom. Všetko záleží od uhla pohľadu. Azda najviac ma zaujala až siedma skladba Defeating the Giants, ktorá disponuje priamočiarejšími prvkami. Defeating the Giants nasleduje hneď po prvej orientálnej inštrumentálke, po ktorej pôsobí ako balzam na dušu. Skladba má veľa blackových prvkov. Po nespútanom „besnení“ vás prekvapia nečakané prechody, v pozadí nenásilne znejúce orient prvky, a záver patrí opäť rýchlejšiemu besneniu. V tejto skladbe mám pocit, akoby k nám prehovoril sám sumerský Satan. Avšak tejto skladby ma výraznejšie nezaujala žiadna. Nebolo to tým, že som za „jednoduchší“ a menej experimentálny metal, no Melechesh mi vôbec nesadli. Na druhej strane musím uznať, že toto môže byť tá správna cesta ako osloviť fanúšikov viacerých štýlov a zároveň mierne rozvinúť black metal do iných, nepoznaných sfér.

Hlavným tvorčím mozgom kapely je vokalista, gitarista a basák v jednej osobe Melechesh Ashmedi. Treba uznať jeho obrovský multi talent. Nielen on, ale celá kapela stvorila naozaj nezvyčajné dielo. Buď vám bude po chuti, alebo ho odložíte a už sa k nemu nevrátite. Miestami mi samotný album pripadal ako dielo od tvrdšie orietovaných Dream Theater. Chvíľami sa mi zas zdalo, že si kapela zobrala inšpiráciu z každej odnože metalovej scény, vložila do toho svoje (nielen orientálne) prvky a podpísala sa naň vlastným rukopisom. Ten sa im určite podaril, pretože The Epigenesis pôsobí naozaj inovatívne a nevtieravo. Avšak záleží len na jednotlivcovi, či dá tomuto dielu šancu. Ja som to po niekoľkých počutiach vzdal.

Žáner: Black/Eastern Folk metal Krajina pôvodu: Izrael Vydavateľstvo: Nuclear Blast, 2010 Web: www.melechesh.com
Zostava: Melechesh Ashmedi – vokály, gitara, basgitara, klávesy, perkusie Moloch – gitara, bouzoki Rahm – basgitara Xul – bicie, perkusie	Diskografia: As Jerusalem Burns…Al Intisar – 1996 Djinn – 2001 Sphynx – 2003 Emissaries – 2006 The Epigenesis – 2010
Tracklist: Ghouls of Nineveh (6:44) Grand Gathas of Baal Sin (5:54) Sacred Geometry (5:29) The Magickan and the Drones (7:17) Mystic of the Pillar (8:28) When Halos of Candles Collide (5:38) Defeating the Giants (3:24) Illumination – The Face of Shamash (5:33) Negative Theology (3:47) The Greater Chain of Being (6:53) The Epigenesis (12:17)	Definitíva: Melechesh nám otvorili dvere do sveta sumerov. Stačí urobiť krok a spoznáte tento nezvyčajný svet. Ja však radšej ostanem pred prahom týchto dverí.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla