Kolekcia nazvaná „The Book of Souls“ má na prvý pohľad všetky atribúty typického albumu IRON MAIDEN z posledných rokov. Stopáž viacerých skladieb už klasicky prekonáva hranicu desiatich minút, nechýba taktiež pár kúskov s hitovými ambíciami, ale ani monumentálny zvuk z dielne Kevina Shirleyho (točilo sa v slávnom Guillaume Tell Studios v Paríži), kde hrá opäť hlavnú úlohu trio gitár, či nezameniteľný vokál frontmana Brucea Dickinsona. Niekoľko do uši bijúcich odlišností však vieme vystopovať už pri prvom počutí.

IRON MAIDEN – The Book of Souls

Šestica nebola ďaleko od pravdy, keď už pár mesiacov pred vydaním predpovedala najbombastickejší materiál v ich bohatej kariére. Vyše deväťdesiat minút trvajúce dielo je skutočne obrovskou porciou zaujímavej muziky, dokonca rozdelenou na dva hracie disky, resp. tri LP platne. Toto sme tu určite ešte nemali! Kto by čakal po 40. rokoch slávnej kariéry nejaké tie štýlové kotrmelce, je asi zrelý na návštevu psychiatrickej liečebne, no IRON MAIDEN ani tentoraz nestoja tak celkom úplne na mieste.

Na „knihe duší“ je viac než zrejmý odklon od masívnej heavy metalovej produkcie a tvrdého zvuku ala „Dance of Death“ či ešte ťažkotonážnejšieho „A Matter of Life and Death“. Väčšina tu prítomných vecí sa nesie skôr v akomsi rockovejšom poňatí, nechýbajú časté progresívne nálady a dokonca ani silné ozveny sólovej kariéry samotného Brucea. Ten je na aktuálnej novinke skutočne všade a v mnohých kúskoch hrá doslova zásadnú úlohu. V nekľudnej dobe, v časoch kedy ho postihla zákerná rakovina ústnej dutiny (dnes už sa zdá byť všetko ok), ide preto o dychberúci výkon!

Zabudnúť nemôžeme ani na jeho nemalý skladateľský príspevok. Ako úvodná fantastická „If Eternity Should Fail“, tak aj osemnásťminútová suita „Empire of the Clouds“, jednoznačne najdlhšia skladba v kariére IRON MAIDEN, patria medzi to suverénne najlepšie, čo môžete na novom kotúčiku nájsť. Za pozornosť určite stojí i podmanivá titulka z pera gitaristu Janicka Gersa, kde sa to len tak hemží strhujúcimi momentmi.

IRON MAIDEN

Svižnejšiu tvár albumu spoľahlivo reprezentuje vopred zverejnená singlovka „Speed of Light“, či dravá „When the River Runs Deep“. Na baladickejšiu strunu naopak brnkne posmutnelá „The Man of Sorrows“ a akýsi pomyselný stred medzi týmito dvoma pólmi tvorí výborne vygradovaná pecka „The Great Unknown“. K vrcholom by sme mohli zaradiť aj „The Red and the Black“, lenže tu by pomohlo citeľné prestrihanie, keďže nekonečné sólovanie v jej druhej polovici, je občas na nevydržanie.

To je však celkovo hlavný neduh celej nahrávky. Hodina a pol hracieho času je skutočne obrovským sústom a ja mam častokrát nepríjemný pocit, že si IRON MAIDEN pažravo odkrojili o trochu väčší koláč. Chytľavých a kvalitných motívov je oproti minulosti totiž akosi pomenej a aj tie sú neraz zbytočne naťahované.

Nasledujúci čierny bod si zaslúži veľmi lacné prevedenie orchestrálnych a klavírnych pasáži, v ktorých častokrát chýba potrebná majestátnosť a akýsi „boom“ efekt. Veď si len spomeňte na priam bezchybné symfonické esá z minulosti, či už ide o „Blood Brothers“, „The Journeyman“ alebo o čosi novšiu hymnu „For the Greater Good of God“.

Aj napriek týmto niekoľkým výčitkám si svojich priaznivcov doska „The Book of Souls“ bez akýchkoľvek problémov nájde, o tom niet ani najmenších pochýb. Vrcholné diela IRON MAIDEN síce ostali neprekonané, ale nemastného/neslaného predchodcu „The Final Frontier“ necháva kapela svojou novinkou ďaleko pozadu.

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.