U hudobníkov z hlavného mesta Fínska – Helsiniek, sa už nejako stalo zvykom, že nové albumové zárezy vydávajú v dvojročných intervaloch. Môže sa to zdať už otrepané, ale načo to meniť, keď to tak dobre funguje.

AMORPHIS – Under the Red Cloud

V lete skupina odohrala niekoľko vystúpení  k 20. výročiu vydania legendárneho albumu „Tales from the Thousand Lakes“ a aj to bolo predzvesťou, že vyhlásenia o tvrdšom albume nie sú len klasickými promo rečami. Apropó, tento koncert som mal možnosť vidieť na Wackene a bol to skutočne zážitok. Porovnávaniu Tomiho Koivusaariho, Pasiho Koskinena a Tomiho Joutsena sa chcem zďaleka vyhnúť, koniec koncov tieto riadky patria nového albumu „Under the Red Cloud“.

Ak som teda spomínal pritvrdenie, kapela neklamala, došlo k nemu, ako avizovala. Môžu zato hlavne tvrdšie gitarové riffy, no stále je to v mantineloch veľkej melodiky a čistých refrénoch známych z Joutsenovej éry. Dôraz sa opäť kladie na silné refrény a vynikajúce klávesy. Na novinke spolupracovali s AMORPHIS producentom Jensom Bogrenom a myslím, že aj to sa podpísalo na zaradení orientálnych prvkov (viď aj aktuálny album MOONSPELL) v niektorých piesňach (najvýraznejšie v „Death of A King“ a „Tree of Ages“), ktoré sú ozajstným oživením.

AMORPHIS

„The Four Wises Ones“ prináša feeling AMON AMARTH, najmä v úvode a refréne. Tipnite si prečo. Opäť v tom má prsty Bogren, ktorý spolupracuje aj so spomínanými Švédmi. Táto pieseň sa dá zaradiť s kľudným svedomím spoločne s „Dark Path“ aj k najtvrdším skladbám na albume. Celkovo na novinke nenájdete slabší song, album udrží pozornosť poslucháča počas svojej celej dĺžky, silné refrény plné emócií sa vám postupne zaryjú do pamäte, z hlavy ich len tak ľahko nedostanete.

To, že AMORPHIS sa vedia pohrať s náladami, je všeobecne známy fakt, no mám pocit, že práve na novom albume sa trafili do čierneho v každom jednom songu. Zrejme mojimi najväčšími favoritmi sú „The Four Wise Ones“,  „Death of A King“ a „Dark Path“. Aj keď to berte s miernou rezervou, pretože mňa opantal album celý.

Tomi Joutsen okrem toho, že rozpustil svoje dredy si drží latku kvality nielen v melodických častiach, ale aj growlingových, na vysokej úrovni. Gitara Esu Holopainena hladí dušu a Kalliove klávesy dodávajú tomu celému správny feeling, ktorý majú fanúšikovia na tejto skupine radi.

V posledných rokoch vydávali títo Fíni zaujímavé nahrávky, avšak miestami sa to všetko zlievalo do jedného celku. Dovolím si tvrdiť, že „Under the Red Cloud“ je ich najlepším počinom od príchodu Tomihou Joutsena. A to majú všetky nahrávky vskutku vysokú úroveň.

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk