Za posledné dva týždne zaplavili SLAYER snáď každý známejší metalový web či novinový plátok. Rozhovory, reportáže, rozbory či recenzie. Veru tie recenzie… Väčšiu rôznorodosť by ste nenašli ani v krabičke lentiliek. Kým niektoré vynášajú novú dosku s názvom „Repentless“ do nebeských výšin, druhá polovica prináša omnoho triezvejšie dojmy. Tak či onak, najdôležitejší boli, sú a vždy budú samotní fanúšikovia a až tí rozhodnú, kam nakoniec bude patriť spomínaná novinka.

SLAYER – Repentless

Jedno je však isté. „Repentless“ prináša celý rad nezanedbateľných prvenstiev, ktoré sa patrí aspoň prinajmenšom spomenúť. Nech už je to premiéra jednoslovného názvu, suverénne najdlhšia štúdiová pauza v histórií kapely, no najmä všetci máme tú česť s vôbec prvým albumom bez šikovných rúk zosnulého gitaristu Jeffa Hannemana. Toho po mnohých peripetiách nakoniec nahradil spoľahlivý Gary Holt, dobre známy zo spriaznených EXODUS. Na novinku prispel hneď niekoľkými podarenými sólami.

Až na jeden jediný prípad tak mal celý songwritting na svedomí momentálny líder Kerry King, a to je teda už poriadna zodpovednosť. Tu sa však pomaly, ale isto dostávame k zásadnému problému dnešných SLAYER. Kerry, nech sa snaží akokoľvek ako len vie, celý album sám bez Jeffa jednoducho neutiahne. Zvuk z dielne Terryho Datea (PANTERA) sa náramne podaril, vokál Toma Arayu ma stále svoje obrovské čaro a kanonáda bicích Paula Bostapha je priam bezchybná, lenže čo ak je to najdôležitejšie, samotné skladby, vo viacerých prípadoch takpovediac nie pravé orechové?

SLAYER

Pritom prvá pätica vecí znesie i tie najprísnejšie kritéria. Štartuje pozoruhodné intro a už rázom máme bleskurýchlu titulku s jednoduchým, ale nesmierne chytľavým refrénom. Úvod ako hrom! „We will take control“ vrieska nasrdený Tom v nasledujúcom hromobití a vy mu to musíte žrať i s navijakom. „Vice“ je šmrncnutá poriadnym groove metalom, no riff uprostred je doslova thrashová klasika. Boha jeho, toto je SLAYER! Niečo podobné sa odohráva i v „Cast The First Stone“, kde cítiť ducha deväťdesiatych rokov. A kapelu, ktorá sa vtedy vôbec nebála experimentovať so svojim zvukom…

S príchodom pomalšej „When The Stillness Comes“ však ide akosi všetko do hája. Kerry sa síce snaží priblížiť atmosfére legendárneho „South of Heaven“, lenže výsledkom je iba slabý odvar a veľmi nešťastne skomponovaná pieseň (nepochopiteľne uťatá v tom najlepšom). Od tejto chvíle je to ako na hojdačke, kde skutočne slabé veci („Implode“, „You Against You“) striedajú tie lepšie („Pride In Prejudice“, „Atrocity Vendor“). Hotovou lahôdkou je až skladba „Piano Wire“, jediný skladateľský príspevok Jeffa Hannemanna. Práve tu sa ukazuje jeho veľkosť a cit pre chytľavý riff, či pôsobivú melódiu. A „Piano Wire“ na novinke naozaj vyčnieva.

Nový SLAYER je skutočne nesmierne kontroverzným počinom, ale to boli v mnohých prípadoch aj predchádzajúce dosky. Nechcem sa síce hrať na proroka, no až budúcnosť napokon ukáže, kam presne patrí „Repentless“. Žiaľ, boj o vrcholné priečky to asi nebude…

Hodnotenie autora: 6,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.