V tejto filozofií kontrastu a silných skladieb sa James ubral aj na novinke Static Impulse. Hudobne sa však nový album uberá trochu iným smerom. Hlavnou zmenou je post bubeníka. Mikea Manginiho vystriedal menej známy švéd Peter Wildoer (Darkane, Arch Enemy, Soilwork).  Ale už v prvých sekundách úvodnej One More Time dáva o sebe značne vedieť precíznymi a nie zrovna jednoduchými brejkmi. Jeho hra na celom albume disponuje nielen agresivitou a technickou precíznosťou, ale aj dynamikou, citom a peknými nápadmi. V niektorých skladbách dokonca používa dva zvuky rytmičáku, čo len prispieva k farebnosti samotnej skladby. Tento švédsky „zázrak“ má však na albume aj ďalšiu dôležitú úlohu. Agresívne deathmetalové vokály, ktoré tvoria hlavný kontrast s LaBrieho spevom. James angažovaním tohto maníka zabil dve muchy jednou ranou. Výraz death metal v spojení s touto nahrávkou sa spomínal už pred jej vydaním. Bol to LaBrieho cieľ, spojiť svoj vokál s tvrdšou muzikou a drsnými vokálmi. Bolo však otázne ako to bude fungovať. Na moje prekvapenie, to funguje výborne a robí to tento album vcelku originálnym. Čo sa týka toho death metalu, tak by som to spresnil na „Goteborgský“ death metal. Na Static Impulse je dosť melódií pripomínajúcich napríklad novšiu tvorbu In Flames. Takže bubeník Peter Wildoer do vniesol na novinku aj kúsok svojej krajiny.  Skladby sa od seba nijako zásadne nelíšia, v každej sa vyskytujú prvky, ktoré som uviedol vyššie. Sú približne rovnako dlhé, okolo štyroch minút. Každá z nich je však zložená „tak povediac“  tradične s hitovým potenciálom. Refrény sa vám veľmi rýchlo vryjú do pamäťových buniek. Na novinke sa vyskytuje aj jedna balada. Je to záverečná Coming Home. Dominujú jej krásne klávesy, skvelý LaBrieho spev a patrí k tomu najlepšiemu na albume. Mne osobne skladby, ktorými je Static Impulse presýtený, na posledných dvoch albumoch Dream Theater chýbali. Možno taká skladba Forsaken bola jedinou, ktorá sa podobá na tento album. Na LaBrieho sólovke je aj jedna (I Need You), ktorá sa jej melódiou spevu v refréne dosť podobá. Takže s niektorými vyjadreniami fanúšikov, že nový album LaBrieho je lepší než posledné dva domovskej kapely , môžem v tomto smere súhlasiť.