Stred týždňa, stred septembra bol veľkým dňom pre fanúšikov amerických MACHINE HEAD. Česká agentúra Obscure Promotion zabookovala v rámci ich špeciálneho turné „An evening with MACHINE HEAD“ aj bratislavskú zastávku.

Scéna MACHINE HEAD tesne pred koncertom

Jeho začiatok bol podľa udalosti na facebooku naplánovaný na 20:00 až 20:30. Zvláštne, nezažil som ešte časové rozpätie začiatku koncertu od-do. V Bratislave panoval doslova letný večer a mnoho fanúšikov si vychutnávalo zlatistý mok na terase pred vstupom do klubu. My sme sa ponáhľali hneď do Majesticu, veď sme prišli 15 minút pred ôsmou. Už aj v útrobách klubu bolo mnoho ľudí, našli sme si svoje miesto a pozorovali, ako sa Majestic plní, plní a plní a vzduch redne a redne. Na pódiu postavená krásna scéna v štýle aktuálneho albumu „Bloodstone & Diamonds“. Jediné, čo chýbalo, bola kapela samotná. Začiatok koncertu bol napokon až okolo pol deviatej. A aby som nezabudol, tentokrát to bolo bez supportu, čo považujem za dobrý krok, veď kapela ohlásila viac ako dvojhodinovú šou.

Kapela odohrala neuveriteľne energickú šou

Rob Flynn, Phil Demmel, Jared MacEachern a Dave McClain odpálili koncert vo veľkom štýle, skladbou „Imperium“. Od úvodu bolo jasné, že budeme mať čo dočinenia s energickou šou alá MACHINE HEAD. Týchto borcov radím medzi obľúbené kapely a videl som ich po tretíkrát, z toho druhýkrát v klube na ich vlastnej šou. Z úvodu som mal predsa len trocha rozpačité dojmy, nemohla zato kapela, ale zvuk. Ten bol jedna veľká guľa, v ktorej nebolo toho veľa rozoznať. Výšky, basy, spev, všetko v jednej kope. Našťastie sa to postupom času začalo upravovať a pri „Bite the Bullets“ a „Locust“, teda štvrtej a piatej piesn,i bol aj zvuk už v poriadku.

Rob Flynn mal Bratislavu „omotanú“ okolo prsta

MACHINE HEAD vsadili na prierez celou kariérou a hrala sa minimálne jedna skladba z každého albumového záseku, na konte ich má kapela už osem. Na svoje si prišli fanúšikovia staršej tvorby („Ten Ton Hammer“, neodmysliteľný „Davidian“ zaznel v strede koncertu!, ten vystriedala v závere skladba „Take My Scars“). Došlo aj na ich modernejšie obdobie („From This Day“ – bol som veľmi rád, že zaradili túto klipovku z „Burning Red“ do playlistu, „The Blood, the Sweat, the Tears“, „Bulldozer“), došlo pre mňa aj na pár prekvapení („Descend the Shades of Night“, „Now I Lay Thee Down“), novšie a aktuálnejšie piesne („Darkness Within“, „Locust“, „This Is the End“, „Now We Die“, „Killers & Kings“ alebo „Game Over“, ktorá je naživo ešte silnejšia ako z albumu). A aby som neostal nič dlžný, samozrejme nechýbali najväčšie hity („Aesthetic of Hate“ – k nej sa ešte dostanem o pár riadkov nižšie, alebo „Halo“).

Takmer všetky ruky hore. Atmosféra bola geniálna.

Čo však bolo na celom koncerte absolútne najlepšie bola atmosféra, ktorú vytvorila kapela spoločne so slovenskými fanúšikmi a nielen slovenskými, párkrát som začul aj nemčinu, takže tipujem, že prišli na koncert aj fans zo susedného Rakúska, kde je kapela veľmi obľúbená. Rob Flynn to s davom vie a na oplátku, ten mu doslova „žral“ každé slovo. Povedal „Circle pit“, bol circle pit. A nielen ten, mohutný mosh pit sa strhol po poriadnej wall of death pri piesni „Killers & Kings“. Melodické refrény spieval celý Majestic (odhadujem okolo 900 hláv) spolu s kapelou, vskutku atmosféra bola strhujúca.

Slovenský fanúšik Peter Liesek na pódiu s MACHINE HEAD

Pri „Aesthetic of Hate“ došlo na celkom očakávaný ťah, ktorý, ale bol veľkým oživením celého koncertu. Teda, očakávaný zrejme iba pre tých, ktorí už na koncerte MACHINE HEAD boli, alebo kapelu sledujú pozornejšie. Z predného radu si Rob Flynn vytiahol slovenského gitaristu Petra Oriešeka, ktorý sa s kapelou zvítal ako starý dobrý kamarát. Rob mu dal jeho gitaru a Peťo odohral s nimi celú pieseň určenú pre Dimebaga Darrella. Nebolo to po prvýkrát, pretože tento slovenský gitarista je veľkým fanúšikom skupiny a raz na koncerte vo Viedni mal napísané „Let me play „Aesthetic of Hate“, kapela sa toho chytila a udialo sa tak už párkrát. Tentokrát to však bolo prvýkrát pred domácim publikom. Mňa osobne zamrzelo, že deň pred bratislavskou zastávkou v Poľsku odohrali aj „Crashing Around You“, ktorú som naživo ešte nevidel a v Bratislave ju vynechali. Spolu Rob Flynn a spol. zahrali v Bratislave 20 songov.

Klobúk dole pred celou kapelou, pretože sa hralo naozaj takmer dve a pol hodiny a v plnom nasadení! Je pravda, že miestami melodický vokál v refrénoch Robovi a chlapcom „ušiel“, ale nebolo to nič katastrofálne. Miestami sa mi zdalo, že za obrovskými bicími Dave McClain nestíha, najmä pri starších songoch, a smerom ku koncu koncertu, ale to už bolo pochopiteľné, pretože naozaj hrali páni muzikanti ako o dušu. Myslím, že naživo výborne zapadol do kapely aj nový basák Jared MacEachern.

MACHINE HEAD odohrali 20 piesní.

Takmer dva a polhodinová šou v podaní MACHINE HEAD ubehla celkom rýchlo, kto bol, mi dá isto za pravdu. A najmä, že to naozaj stálo zato! Energia, ktorá sa preniesla z pódia na fanúšikov a naspať, bola neuveriteľná. Obdiv patrí pre obe strany, pretože v obrovskom teple v Majesticu, sa niekedy naozaj nedalo dýchať. Večer v spoločnosti MACHINE HEAD dopadol na výbornú! Jedno maličké sklamanie bolo s cenami oficiálneho merchu, 35 eur za tričko je naozaj veľa, mohol by to do budúcnosti manažment kapely prehodnotiť a meniť ceny v závislosti od štátu, v ktorom hrajú…, trošku sklamalo, že neboli pre novinárov k dispozícii oficiálne fotopassy, zrejme na želanie kapely, ale to je už iný príbeh.

Playlist MACHINE HEAD: „Imperium“, „Beautiful Morning“, „Now We Die“, „Bite the Bullet“, „Locust“, „From This Day“, „Ten Ton Hammer“, „This Is the End“, „Beneath the Slit“, „The Blood, the Sweat, the Tears“, „Darkness Within“, „Declaration“, Bulldozer“, „Killer & Kings“, „Davidian“, „Descend the Shades of Night“, „Aesthetic of Hate“, „Game Over“, „Take My Scars“, „Halo“.

PLUSY:
Atmosféra, výkon MACHINE HEAD, nasadenie, fanúšikovia, skladby

MÍNUSY:
V úvode zvuk, obrovské teplo a nedýchateľný vzduch v klube, predražený merch

Foto: Michal Kvetan (ilustračné)

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk