Koncert sa konal v pražskom klube Lucerna Music Bar. Ide  o menší z dvojice priestorov, v ktorých sa koncerty v Lucerne odohrávajú, ale Veľký sál je určený predsa len pre väčšie mená.

Hlavnej hviezde večera robila predskokana česká formácia IMODIUM, ktorá je v domácich kruhoch celkom populárna a to aj preto, že frontman kapely je zároveň aj moderátorom jedného českého rockového rádia. O popularite kapely svedčí aj to, že Lucerna bola takmer úplne zaplnená už na začiatku ich vystúpenia, čo ma veľmi milo prekvapilo. IMODIUM majú na konte päť štúdiových albumov a viacero predskokanských úlovkov, v poslednom čase totiž zahrievali publikum pred koncertmi SIMPLE PLAN, BUSH, či Avril Lavigne.

IMODIUM

Priznám sa však, že ja osobne tvorbu IMODIUM príliš nepoznám a známa mi je jedine skladba „Valerie“, ktorú často počuť aj v spomínanom rádiu, kde má kapela svoje zastúpenie. Táto pieseň zaznela hneď ako prvé číslo vystúpenia, takže zvyšok koncertu som očakával vystúpenie HALESTORM. IMODIUM odohrali približne hodinový set a atmosféra počas vystúpenia ma naozaj veľmi milo prekvapilo. Tentokrát to nebolo tak, že sa počas šou predskokana do klubu pomaly zbiehali fanúšikovia hlavnej hviezdy večera.

Lucerna bola teda zaplnená už od začiatku, počet fanúšikov odhadujem zhruba na 500 až 600, ale upozorňujem, že moje číselné odhady sú často trochu mimo. Chémia medzi IMODIUM a domácim publikom fungovala výborne, diváci poctivo odspievali niekoľko skladieb a frontman kapely Thom sa párkrát zapojil do komunikácie s davom. Musím sa ale ešte vrátiť k začiatku koncertu, kde nastal podľa mňa trochu zmätok. Na internetových stránkach totiž bolo uvedené, že vystúpenie začína 21:00 a dvere do klubu budú otvorené hodinu pred začiatkom. Tohto rozvrhu som sa držal aj ja a ešte o ôsmej som sa nachádzal v úplne inej časti Prahy. Jeden z kamarátov ma však upozornil, že podané informácie môžu znamenať to, že o 21:00 začína hrať hlavná hviezda večera a predkapela začne svoje vystúpenie o 20:00 spoločne s otvorením klubu. Nechcel som nič riskovať a tak som sa urýchlene pobral do Lucerny, kam som dorazil približne o 20:45, práve v momente, keď IMODIUM začali svoje vystúpenie. Čas 20:45 však nezodpovedá ani jednému údaju na plagáte a predkapela teda začala buď o 15 minút skôr (čo je pravdepodobnejšia verzia), alebo s trištvrte hodinovým meškaním.

Než sa dostanem k vystúpeniu headlinerov večera, krátko sa pristavím aj pri samotných priestoroch Lucerny Music Baru. V nich som zažil už niekoľko koncertov, v podstate vždy som bol spokojný a inak tomu nebolo ani teraz. Koncert sa konal v čase, kedy vonku panovali extrémne horúčavy a dusno bolo aj vo večerných hodinách. Dosť som sa obával, aký vzduch bude vo vnútri klubu, aj keď ide o podzemný priestor. Moje obavy našťastie neboli opodstatnené a aj keď bola Lucerna zaplnená na 90 %, tak sa žiadne dusno nekonalo. Tomu prispel určite aj fakt, že koncert bol nefajčiarsky, takže sa nehrozila ani žiadna dymová clona (a to oceňujem aj keď som fajčiar).

HALESTORM

Okolo desiatej večer začala atmosféra gradovať a publikum začalo skandovať meno kapely. O malú chvíľu vbehla na pódium Lzzy aj s jej družinou a koncert odpálili hneď najväčšou hitovkou „Love Bites (So Do I)“. Lepší začiatok si tak fanúšikovia ani nemohli priať, čo sa ale neskôr podľa mňa ukázalo ako krok vedľa. Úvod koncertu sa niesol v rýchlom tempe. To je po hudobnej stránke samozrejmosťou, ale kapela zo začiatku nestrácala veľa času s prílišnou komunikáciou s davom. Na svižnosti pridal aj fakt, že druhou skladbou v poradí bola ďalšia úspešná klipovka „It´s Not You“ a tak sa fanúšikovia dostali do varu naozaj veľmi rýchlo. Po troch skladbách z posledného albumu, konkrétne „Apocalyptic“, „Scream“ a „I Am the Fire“ sa atmosféra stabilizovala. A to bol podľa mňa kameň úrazu celého vystúpenia.

HALESTORM majú na konte tri štúdiové albumy a tak sa samozrejme dostalo na všetky najväčšie hity a klipovky ako „Mz. Hyde“ či „Mayhem“, veľkú časť koncertu som mal pocit, že kapela si vystrieľala pušný prach na začiatku práve so svojimi dvomi najväčšími hitmi. Publikum síce nebolo ticho, ale mal som pocit, že koncertu chýbal vrchol večera a ak si ho predstavíme napríklad ako krivku zobrazujúcu srdečný tep, tak bola väčšinou v jednej rovine bez výkyvov a vyburcovania sa. Z kapely si koncert podľa mňa najviac užíval bicmen a brat Lzzy, Arejay Hale, ktorý počas viacerých skladieb často vstával zo svojej stoličky.

Lzzy Hale

Výkon Lzzy mi prišiel poloprofesorský. Aj keď si vystúpenie a atmosféru na druhý deň pochvaľovala na sociálnych sieťach, nepripadalo mi, že by z toho bola nejak extra unesená. Osobne som začal HALESTORM podrobnejšie počúvať až po vydaní ich posledného albumu a Lzzy si ma získala svojím originálnym chraplákom, toho sme sa ale v živom podaní dočkali len v minimálnej podobe. Jej spevácke kvality sú však nesporné. Fakt, že predstaveniu chýbal markantnejší vrchol večera sa odzrkadlil asi aj na tom, že viacero návštevníkov nakoniec venovalo väčšiu pozornosť Lzzyinmu vzhľadu, ako speváckemu prejavu. Tu na druhej strane treba aspoň odľahčene uznať, že ani pri takomto alternatívnom pláne sa nemali diváci na čo sťažovať. Aj keď má kapela na konte len tri albumy, na pódiu pôsobí veľmi zohrato. Niekedy však až príliš, zo zostavy nikto nevyčnieval, čo by som očakával hlavne od speváčky. Kto čakal na vyniknutie Lzzy sa sčasti dočkal v skladbe „Dear Daughter“. Ide o baladu z posledného albumu, pri ktorom zostala líderka amerických hard rockerov na pódiu sama a strihla si podarené pomalé sólo na klavíri.

HALESTORM

Za akési vyvrcholenie večera by sa predsa len dali považovať tri prídavky v podobe skladieb „Unapologetic“ z nového albumu, ktorú kapela zahrala naživo prvýkrát a hitovky „What Sober Couldn´t Say“ a „I Miss the Misery“. Počas prídavku sa aj skupina prebrala viac k životu, posledné minúty si užívala akoby plnšími dúškami a zjavne sa chcela s Prahou rozlúčiť vo veľkom štýle. To sa im aj podarilo.

Koncert HALESTORM v Prahe nie je ľahké hodnotiť. Fanúšikov, ktorých sa našlo prekvapivo celkom dos,ť určite prvý koncert v Česku potešil a našli si veľa svetlých momentov. Ja ho však nemôžem hodnotiť ako zážitok, ktorý by zostal dlho v pamäti. Bol to jednoducho príjemný hudobný večer, po ktorom môžem tvrdiť, že štúdiová tvorba ma síce oslovila viac, ale určite na HALESTORM nezanevriem. Ak by sa v okolí vyskytli znovu, koncertu sa veľmi pravdepodobne zúčastním aj opakovane.

PLUSY:
Prostredie Lucerna Music Baru, návštevnosť a zaplnenie baru už pri predkapele, organizácia
MÍNUSY:
Kapela si vystrieľala najlepšie náboje už na začiatku a koncertu chýbal vrchol večera

Playlist HALESTORM:
„Love Bites (So Do I)“, „It´s Not You“, „Apocalyptic“, „Scream“, „I Am the Fire“, „Gold Dust Woman“, „Sick Individual“. „The Reckoning“, „Dear Daughter“, „New Modern Love“, „Mz. Hyde“, „Amen“, „Rock Show“, „Mayhem“, „Freak Like Me“, „I Get Off“, „I Like It Heavy“, – Unapologetic“, „What Sober Couldn´t Say“, „I Miss the Misery“.

Foto: Dušan Chriašteľ

Filip „Fiju“ Slúka

Redaktor a spoluzakladatel Valhalla.sk. Okrem melodického metalu sa vo voľnom čase venuje knihám, internetovej reklame a pivu.