Na sobotu boli hlásené prehánky, tak mierne obavy o počasie boli na mieste. Bolo síce pod mrakom, našťastie sa to všetko zaobišlo bez kvapiek. Sobotný maratón koncertov mal odštartovať už o 13:10. Zámerne píšem mal, lebo sa to všetko celé trocha poposúvalo. Dôvod mi známy nie je, možno sa natiahla zvukovka EDGUY, polemizovať o dôvodoch tu však nejdem. Hlavné kapely hrali na čas a to je to najdôležitejšie.

Príchod sme si naplánovali na Rožňavčanov RENAISSENSE, no nejak mi nešlo do hlavy, prečo sedia v hľadisku, keď by mali zachvíľu hrať. Na pódiu sa v čase nášho príchodu nachádzala iba prvá kapela LATERAL PRESENCE z Bratislavy. Z tej chvíli, čom mal možnosť ich vidieť, skonštatujem, že hrali alternative metal so zaujímavým ženským vokálom. Oko mužského diváka istotne potešila aj bubeníčka Božka.

Po nich sa na pódiu nachystali ANTHOLOGY, ktorí si so sebou priviezli do Banskej Bystrice aj pyrošou. Symphonic power metal nie nepodobný NIGHTWISH alebo EPICA, v ich podaní chutil, pódiový prejav bol veľmi dobrý, spev blonďatej speváčky na úrovni, malo to správne grády, ale k úplnej spokojnosti veruže chýbala tma a o dosť viac ľudí pod pódiom.

Frontman RENAISSENSE Marko je rodený šouman

Pred žiaľ stále dosť preriedeným amfíkom vystúpili už spomínaní RENAISSENSE. Tentokrát však boli len vo štvorici, bez gitaristu Norbiho. V nedávnom reporte z nemeckého Wackenu, kde ako prvá slovenská kapela v histórii získali Rožňavčania prvé body som spomínal, že v Nemecku odohrali svoj najlepší koncert. Pod Urpínom som bol teda veľmi zvedavý na ich set. A aj keď neboli v kompletnej zostave, koncert mal šťavu a grády. Jedna gitara veruže chýbala, ale zvyšok kapely to vynahradil. Gitarista Ľubo strúhal jedno výborné sólo za druhým, basák a vokalista Marko je rodený šoumen, ale takisto mu to aj veľmi dobre spievalo. Absolútne v ničom nezaostával ani bubeník Laci a klávesáčka Peťa. Ak som aj v piatok spomínal zvuk, tak ho budem veruže spomínať počas týchto riadkov častejšie. Doprovodný Petin vokál nebolo žiaľ vôbec počuť, čo veruže nebolo vôbec dobré. RENAISSENSE však nebola jediná kapela, ktorá mala problém so zvukom … Ale späť k ich vystúpeniu, skladby ako „Past In Motion“ alebo záverečná „Steny od krvi“ ma bavia naživo čoraz viac, na kapelu sa dobre pozerá, pretože vidieť, že pracujú na pódiovom prejave, ale najmä, že sa hudbou, ktorú tvoria bavia. Len tak ďalej.

WITHIN SILENCE

Rožňava prenechala pódium Košiciam a na scénu prišli ďalší melodici WITHIN SILENCE. Skupina nedávno podpísala zmluvu so švédskym vydavateľstvom Ulerium Records, ktoré im vydalo debutový album „Gallery of Life“. Pochopiteľne sa preto hralo z neho. Najviac potešila chytľavá klipovka „Silent Desire“, ale v kvalite nezaostávali ani ostatné piesne. Je len a len potešiteľné, že ďalšia slovenská kapela má veľmi dobre našliapnuté a bolo to vidieť aj na pódiu. WITHIN SILENCE v Banskej Bystrici potešili.

Spevák Emil (LUNATIC GODS) prežíva jeden zo songov

Keďže sa začínal vytvárať časový sklz a bolo ho potrebné dohnať, slovenské kapely predsa len trocha skracovali svoje hracie časy, aby headlineri začali načas. Trocha ma mrzí, že amfiteáter sa však nejako extra ľuďmi nezapĺňal ani neskôr popoludní. Na pódiu sa už všetko chystalo na matadorov LUNATIC GODS, na ktorých som sa tešil aj ja. Koncert odštartovali Martinčania peckou „Zbojnícka“ a došlo v podstate na taký prierez diskografiou. „Balada o makovom mlynčeku“, „Kračúň“ alebo „Márnosť“. Slovo si medzi skladbami vzal na starosti gitarista Ľuboslav, na klávesoch sme mali možnosť vidieť opäť aj Majicu. Čas v spoločnosti „Lunaticov“ ubehol veľmi rýchlo.

VICTORIUS

Ani sme sa nenazdali a všetko už bolo pripravené na prvú zahraničnú formáciu. Boli ňou Nemci VICTORIUS a ja sa priznám, že pre mňa veľká neznáma. Ako sa však dalo očakávať, mladá krv hrajúca power metal predviedla energickú šou. Žiaľ, názvy piesní po mne nechcite, ale koncert predviedli veľmi dobrý, vidieť, že kapela má na svojom konte už tri štúdiovky. Opäť raz chýbala trošku lepšia podpora publika, ale svoje istotne spravilo aj to, že v našej krajine ich istotne mnoho fanúšikov vôbec nepoznalo. Po koncerte ostali členovia kapely pri svojom stánku s merchandise a stali sa tak stredobodom pozornosti. Mnoho fanúšikov sa s nimi odfotilo a nechalo si popodpisovať plagáty. Všetci členovia boli veľmi milí a svojich „5 minút slávy“ si užívali plnými dúškami.

Mayo Petranin počas koncertu SIGNUM REGIS

Hodinky ukazovali približne šesť hodín, v amfiteátri bolo viac ľudí, ale predsa len ani zďaleka to nevyzeralo tak, ako počas prvého dňa. A začal som aj tušiť, že lepšie to už veľmi ani nebude. Na rade bola slovenská úspešná kapela SIGNUM REGIS, ktorých som aj ja naživo videl prvýkrát práve na tohtoročnom More Than Feste. Skladby z nahrávok znejú veľmi a moderne a to chalani potvrdili aj naživo. Mayo Petranin spieval veľmi dobre, ich skladby sú plné zaujímavých melodických a úderných nápadov. SIGNUM REGIS majú „vonku“ EP „Through the Storm“, ktoré prezentovali skladbami „Through the Desert, Through the Storm“ alebo „Living Well“. Prvé moje live stretnutie so SIGNUM REGIS považujem za vydarené.

Andre Matos

Všetko sa už chystalo na prvého headlinera sobotného večera, ANDRE MATOS BAND. Na tohto sympatického speváka som sa veľmi tešil aj ja, naposledy som ho naživo videl v roku 2009 a to je už veľmi zapadnuté prachom. Koncert odštartoval „shamanovskou“ peckou „Here I Am“ a šlo sa na vec. Aj Andre so svojimi hudobníkmi zvolil prierez diskografiou. Na moje potešenie a myslím, že veruže aj viacerých, odznela aj titulná „Letting Go“ z debutového albumu Matosovej skupiny „Time To Be Free“. Andre nezabudol ani na albumy „Mentalize“ a zatiaľ posledný „The Turn of the Lights“. Zo Shamanovskej éry sa hralo napríklad „Distant Thunder“ alebo krásna balada „Fairy Tale“. Opäť raz budem kritizovať zvuk, ktorý bol veruže veľmi zlý. V niektorých pasážach, nebolo počuť Andreho spev vôbec, neskôr bol absolútne nevyvážený. Mierne sa počas koncertu upravil, ale opäť raz som bol z neho sklamaný. Čo istotne všetkých zaujíma, je Andreho výkon. Ten bol fantastický, výšky zvládol s prehľadom a svoju charizmu preniesol aj na amfiteáter v Banskej Bystrici. Žiaľ, na avizované prekvapenie v podobe duetu s Tobiasom Sammetom v piesni „Sign of the Cross“ nedošlo. Hudobníci z Brazílie majú Slovensko radi a v našej krajine sa zdržali od štvrtkového večera až do nedeľnej noci.

Peavy Wagner a REFUGE dali do vystúpenia všetko

Od poobedia sa v okolí pódia inštalovali kamery a to bol neklamný znak toho, že všetko je pripravené na natáčanie oficiálneho dvd zostavy RAGE z rokov 1988 až 1993. Trojica Peter „Peavy“ Wagner, Manni Schmidt a Chris Efthimiadis sa nazvali REFUGE a iba z nevinného jammovania vzniklo turné a oficiálne dvd, ktoré sa natáčalo práve u nás na Slovensku! A aj kvôli tomuto faktu mrzí, že amfiteáter v Banskej Bystrici nebol zaplnený do takej miery ako počas predošlého dňa. Veľmi ťažko mi je odhadovať počet divákov, ale klobúk dole pred nimi, pretože počas tohto koncertu sa skutočne hecli a vytvorili skvelú atmosféru. Na pódiu to vyzeralo tiež obdobne, trio hudobníkov hralo najväčšie pecky zo spomínaného obdobia. Začínalo sa „Time Waits for No One“, pokračovalo „Solitary Man“, „Invisible Horizons“, „Waiting for the Moon“ a ďalšími a dalšími. Veľmi som sa obával výsledného zvuku, po predošlých sklamaniach, ten našťastie bol tentokrát v poriadku. Peavy nešetril rečami, grimasami, Manni strúhal jedno zaujímavé sólo za druhým a spomínaná chémia bola zo zostavy REFUGE cítiť aj v Banskej Bystrici. Slovensko tak malo možnosť zažiť ďalší koncert, ktorý sa už nemusí opakovať. Už teraz som veľmi zvedavý na výsledný efekt, v podobe dvd nosiča. Aj často kritizovaný Peavyho spev bol v augustový večer v Banskej Bystrici na veľmi dobrej úrovni. Koncert mal veruže veľmi dobrú atmosféru a to ešte aká sa strhla pri posledných troch prídavkoch. Songy „Firestorm“, „Don’t Fear the Winter“ a „Refuge“ rozprúdili na záver celý amfík, ktorý zažil naozaj vydarený koncert.

EDGUY predviedli vynikajúci koncert

Dobrého veľa nebýva, alebo ako sa to vraví… Pred nami už bola len posledná kapela večera, Tobias Sammet a jeho EDGUY. Veruže som od ich koncertu neočakával absolútne nič a dovolím si tvrdiť, že predviedli počas oboch dní najlepší koncert a najlepšiu šou a dokonca…, no predsa zvuk bol taktiež veľmi dobrý, čo som sa až čudoval. Od úvodu energické vystúpenie, ktoré ťahal dobre spievajúci Tobias. O tom, že je rodeným frontmanom, snáď už v dnešnej dobe nemá nik pochyby. Keďže bol More Than Fest festival, tak aj EDGUY vsadili na prierez toho najúdernejšieho z ich bohatej diskografie. Posledné albumy už idú mimo mňa, no musím uznať, že naživo tieto piesne majú svoju silu a vôbec mi neprišli také fádne ako pri pokusoch počúvať posledné štúdiovky. Amfiteáter sa výborne zabával, tak isto aj kapela na pódiu. Najviac to „vrelo“ pri piesňach „Superheroes“, „Vain Glory Opera“, „Babylon“ alebo „Tears of a Mandrake“. Došlo aj na obľúbenú baladu „Save Me“, ktorú si zaspievala celá Banská Bystrica. EDGUY sa s nami rozlúčili tradičnými prídavkami v podobe „Lavatory Love Machine“ a „King of Fools“. Človek sa ani nenazdal a hodinka a pol bola preč.

Tak, tak. Po dvoch dňoch bol obnovený More Than Fest už iba minulosťou. Vďaka istotne patrí organizátorom a skvelým fanúšikom, ktorí prišli podporiť túto akciu. Istotne zamrzela najmä sobotná nižšia účasť, slabší zvuk vo väčšine prípadov, ostatné však bolo v poriadku. Dokonca aj počasie bolo ideálne. Viac menej pod mrakom, čiže žiadne horúčavy, v noci už trošku chladnejšie, ale nebolo to nezvládnuteľné. Tak, snáď opäť o rok More Than Fest.

Najlepší: EDGUY, REFUGE, HELLOWEEN, ELUVEITIE
Potešili: ANDRE MATOS BAND, SONATA ARCTICA, KREATOR, všetky slovenské kapely, atmosféra, ľudia
Sklamania: V mnohých prípadoch zvuk, slabšia sobotná účasť

Foto: Luss

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk