More Than Fest sa vrátil po 9. rokoch. Ku pôvodne potvrdeným HELLOWEEN sa organizátorom z EPG podarilo vybaviť ďalšie a ďalšie parádne kapely a napokon z jednodňovej akcie sa stal festival. Tieto informácie sú však každému metalovému fanúšikovi jasné. Poďme sa teda pozrieť, ako to vyzeralo v Banskej Bystrici na amfiteátri. Začneme dňom prvým – piatkom.

Koncertné open air leto sa v mojom prípade otvorilo práve na banskobystrickom amfíku (ACCEPT, UNISONIC) a na tom istom mieste sa vďaka More Than Festu aj zakončilo. Brány amfiteátra sa v piatok 21. augusta otvorili o 14. hodine, o 60 minút nato už na pódiu stáli SUNITY. Žiaľ, pracovné povinnosti nám nedovolili prísť skôr, pod Urpín sme zavítali až počas záveru koncert ďalšej skupiny, domácich BRAINSCAN.

Filip Glocko z BRAINSCAN

V hľadisku amfiteátra sa v tom momente ešte nenachádzalo veľa ľudí, odhadovať to istotne nechcem. Ľudia začali vo väčšom množstve chodiť až večer pred ELUVEITIE. Ako bolo avizované, niektorí fanúšikovia sa rozhodli stanovať v areáli, no mnohí mali objednané ubytovne v meste, prípadne prišli iba na piatok. Na hlavné kapely už bol amfík zaplnený veľmi slušne. Približne 4000 divákov si naň cestu veruže našlo. Piatok bol po organizačnej stránke zvládnutý veľmi dobre, na pivo sa nečakalo, stánkov s jedlom dostatok, o jeho kvalite sa vyjadrovať nejdem, haruľa, ktorú som si dal mohla byť predsa len o niečo teplejšia. Trošku ma predsa len zarazil žetónový systém, ktorý platil na pivo  a kofolu. Cena jedného žetóna bola 1,50 €, a presne 1 žetón stálo spomínané pivo i kofola. Podľa mňa však úplná zbytočnosť, ale budiž. Ja som našťastie vychytal zámenu žetónov bez čakania, rad sa vytváral až neskôr.

Tonka Valisková z RAVENCLAW

Ale poďme už pomaly ku kapelám. Ako prvý celý koncert sme odsledovali košických power melodikov RAVENCLAW, ktorí odohrali opäť veľmi dobrý koncert. Oko mužskej časti potešila basáčka Tonka, vlastne ako vždy. Vokalistovi Maťovi to spievalo štandardne dobre a 35 minút v ich spoločnosti ubehlo veľmi rýchlo. Kapela má vonku aj nový singel „Their Feelings“, kto ich sleduje pozornejšie však túto pieseň z ich koncertov pozná. Došlo aj na klasické fláky „Eyes of the Damned“ alebo „Heaven Storm“. Mne osobne chýbal singel „Today“.

Košičania prenechali pódium ďalšej domácej kapele, thrasherom ANSTRATUS. Mladíci spod Urpína, ako to býva u nich zvykom, dali do koncertu všetko, pod pódiom sa začali tvoriť prvé malé náznaky circle pitu. Napriek mladému veku tohto kvarteta, odohrali koncert hodný starých matadorov. Došlo aj na cover od SEPULTURY, záver patril „Holocaust“.

Chrigel Glanzmann (ELUVEITIE)

Pomaly sa už všetko chystalo na jedného z headlinerov prvého dňa, švajčiarskych folk metalistov ELUVEITIE.  Naposledy som ich videl pred vlaňajšími Vianocami v Majesticu, tak som bol zvedavý, čo nám predvedú na festivale. Kapela odohrala prierez celou diskografiou, čím potešila nejedného fanúšika. Pod pódiom to vrelo, bol pokus aj o wall of death. Potešili pecky ako „King“, „Omnos“, „Thousandfold“, „De Ruef vo de Bärge“ (áno, mňa mrzí, že opäť nezaznela anglická verzia, tú mám proste radšej), „Havoc“ a na záver „Inis Mona“, kde sa strhol pod pódiom slušný mosh pit. Najväčšiu radosť mi, ale ELUVEITIE opäť spravili songom „Quoth the Raven“. Celá kapela podala veľmi dobrý výkon, Chrigelov harsh vokál je naživo veľmi silný, takisto krásny čistý hlas Anny Muprhy, ktorá nešetrila úsmevmi na všetky strany. Glanzmann nešetril slovami chváli na našu krajinu a to, ako radi u nás hrajú. Koncert považujem za vydarený, no miestami som z kapely mal pocit, že pôsobí na pódiu trocha unavene, ale aj napriek tomu ma bavil. Aj keď zvuk by som si veruže vedel predstaviť oveľa kvalitnejší, pretože niektoré nástroje nevynikli, ako mali. A to som netušil že čo sa zvuku týka, bol toto iba začiatok…

Tony Kakko zo SONATA ARCTICA spieval fantasticky

Zo Švajčiarska sme sa presunuli do Fínska. Na pódium prišli za tónov „White Pearl, Black Oceans…“ Tony Kakko a spol. SONATA ARCTICA zahrali jedenásť piesní a veruže až 6 bolo z debutového albumu „Ecliptica“. Musím uznať, že Tony spieval vynikajúco, celý koncert mal šťavu a správne grády. Zvukovo to bolo tentokrát v poriadku, svoje čaro dodali vystúpeniu aj zaujímavé svetlá. Samozrejme, že časom preverené piesne zneli naživo vynikajúco a mňa osobne veľmi potešil aj slaďák „Letter To Dana“. V piatkový večer sme sa stretli s najlepším speváckym výkonom.

Andi Deris a Markus Grosskopf z HELLOWEEN sa bavili a bavili sa aj fanúšikovia

To sa po SONATA ARCTICA na pódiu už všetko chystalo na legendárne tekvice. Nechýbala ani nafukovacia, ktorá tentokrát mala motívy aktuálneho počinu „My God-Given Right“. Príprava koncertu sa trošku natiahla a vzniklo približne 10 minútové meškanie. Nikomu to však nevadilo, najskôr vyšiel na pódium bubeník Dani Löble a po ňom za zvukov „Eagle Fly Free“ celá kapela. Hneď ako ďalší zaznel song „Dr. Stein“ a ja od začiatku uznanlivo kyvkám hlavou, za obmenenie poradia piesní. Až po nej prišla na rad titulná pieseň z nového albumu. Trocha som sa obával Andiho spevu, ale moje obavy sa veľmi rýchlo rozplynuli. Teda, predsa len až na „Future World“ a „I Want Out“, nato by sa už fakt mohol vykašlať a pochopiť, že to zavíjanie nie je veľmi príjemné pre uši fanúšika. Vrátim sa späť k playlistu, nové skladby mi žiaľ až tak nerežú, ale potešilo zaradenie minulo albumovej titulky „Straigh Out of Hell“, ale aj návrat „If I Could Fly“ do playlistu a taktiež medley songov „Halloween/Sole Survivor/I Can/Are You Metal?/Keeper of the Seven Keys“. Úplný záver patril už spomínaným klasikám „Future World“ a „I Want Out“ ktoré som viac-menej pretrpel, ale celkovo dojem z koncertu HELLOWEEN bol veľmi dobrý.

Mille Petrozza (KREATOR) v jednej zo svojich typických póz

Najviac som sa však tešil na záver, pretože poslednou čerešničkou na piatkovej torte zvanej More Than Fest boli legendárni nemeckí thrasheri KREATOR. Ich koncerty ma vždy bavia a je jedno, či hrajú staré veci, alebo nové. Mierny časový sklz sa už začal vytvárať pri pred HELLOWEENOM, takže KREATOR už mali meškanie väčšie. Trocha som aj mal pocit, že pri prvom songu „Enemy of God“ bol Mille Petrozza trocha nervózny. Časom sa to upravilo, ale niečo mi stále nehralo. Až, keď som sa poriadne započúval, zistil som, že Milleho gitaru nebolo takmer vôbec počuť! Vravím si, fajn, veď sa to upraví, ale neupravilo… Neviem, kde bola chyba, ale toto by mal zvukár mať odsledované… Ešteže Sami potiahol svojou hrou celú gitarovú časť. Mne osobne to celé trocha pokazilo dojem z koncertu, ale musím uznať, že KREATOR zahrali opäť výborne. Stále skladby z aktuálneho albumu „Phantom Antichrist“ prestriedané s peckami ako „Extreme Agression“, či záverečnou „Pleasure To Kill“. Trošku mrzelo, že publikum sa po HELLOWEENE viditeľne preriedilo. Do úplného konca som neostal ani ja, približne v strede ich setu som sa pobral… A keď som sa neskôr dozvedel, že zahrali aj raritku „Renewal“, tak som si hlavu bil o stenu, ale to je už iný príbeh.

Zhodnotenie prvého dňa? Headlineri podali veľmi dobré výkony, zamrzel istotne zvuk ELUVEITIE a spomínanej Milleho gitary počas koncertu KREATOR. Návštevnosť veľmi slušná, atmosféra veľmi dobrá, kopec známych ľudí. Dojmy boli veruže pozitívne. A to nás ešte čakala sobota, s menami ako ANDRE MATOS BAND, REFUGE alebo EDGUY.

Foto: Luss

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk