Podnik konečne otvorený, sudy narazené, čiže sme sa vybrali na pivečko. Stihli sme sa pozoznamovať ešte s polkou baru a akcia mohla začať. Počas prípravy Nevalothu sme naplnili naše žalúdky a mohli sme si užiť koncert. Dosť ma mrzí, že po pár záberoch nám došla baterka vo foťáku, ale v tejto dobe je aj mobil dobrý. Nevaloth sme si užili takmer do konca, kým nás neovanul závan nikotínu a nemuseli sme ísť von. Nemôžem si odpustiť, ale Daddar ako pravý „blekmentalista“ so šatkou na hlave a s dvomi mini copíkmi z brady očaril nejednu fanynku, proste bol na zožratie a pán Nargil, to už ani nehovorím. Túto zvolenskú kapelku poznám už dlhšie, a treba uznať, že ich imidž a hra sa podstatne vylepšuje.

Stillborn: Veru tak, na tejto ešte stále mladej kapele sa prejavuje postupom času čoraz väčšia zohratosť a vyzretosť. Ich set sa opieral o skladby z debutového materiálu La Diabolica Commedia. Títo slovenskí muzikanti sa nedali zahanbiť a pred zrakmi hlavnej hviezdy večera to pekne rozbalili. Klobúk dole pred bubeníkom Svjatogorom, ktorý odohral polhodinové vystúpenie v horúčkach. Musím pochváliť aj výborný zvuk kapely. Nevaloth som videl, už viackrát a konečne som ich videl na pódiu aj v pohybe. Teda aspoň gitaristov Nargila a Vilozofa. Zahanbiť sa nedal ani vokalista a klávesák Delgrast. Nevaloth rozhodne nesklamali, skôr naopak, no žiaľ doplatili nato, že hrali ako prvý, pretože publikum sa iba do varu dostávalo.

Po Nevalothe sme mali na výber kapelka, cigaretka alebo pivo. Vyhrala samozrejme najskôr cigaretka a potom pivko aj s kapelkou. Páni z Nevalothu dohrali a tak nám neostávalo nič iné, iba ich pohostiť nejakým tým drinkom. Čo to sa popilo a Anaal mohol začať.

Stillborn: Ako je spomenuté vyššie, tak domácu Nitriansku kapelu Corrupted Melody sme sledovali iba z diaľky. Pamätníci určite vedia, že táto kapela vznikla na troskách deathových Mordor. Odvtedy však už ubehlo veľa času a ich prejav sa zmenil na blackmetalový. Oproti symfonickejšiemu blacku prvej predkapely, sa Corrupted Melody predviedli ako o niečo agresívnejšia kapela. Výborný zvuk sa prejavil aj u tohto sexteta. Fanúšikovia sa už tiež pomaly chytali a všetko bolo správne načasované pred hlavnou hviezdou večera.

Bola som spokojná, že Anaal som si mohla vychutnať priamo z prvého radu. Už som ich raz videla, čiže som bola na totálny nárez pripravená. Tak sa aj stalo. Chlapci boli úžasní, Mick Kennedy s tričkom Extreme Noise Terror, čo viac si môžeš priať! Keď už som pri tričkách: trošku ma mrzelo, že nepredávali tričká aj pre ženské pohlavie a všetci predavači hovorili iba po anglicky, tažko sa dohovára v hluku, bez základov angličtiny (na mysli mám vypýtanie ženského farebného trička Anaal Nathrakh). Čo už. Musím uznať, že chalani boli ochotní fotiť sa, či plniť požiadavky fanúšikov. Fotka so spevákom a s mojou kačičkou Anežkou stojí za to!  Plus podpísané paličky od Micka Kennedyho a Davea Hunta. Úžas!

Stillborn: Áno, nadviažem nato, že počas celého večera bola kapela ústretová ku každému fanúšikovi a dokonca si svoj merch predávali sami. Ešte aj po koncerte v pohode prežili dlhý zástup ich fanúšikov, pričom každý z nich sa chcel odfotiť a prehodiť pár slov. Samotné vystúpenie bolo naozaj úderné, agresívne a zbesilé. Po chvíle v prvej rade som šiel ďalej, aby som si mohol vychutnať dobrý zvuk a ten nesklamal ani tentokrát. Aj keď je pravdou, že nazvučiť kapelu ako Anaal Nathrakh ľahké nie je a zvuk nebol až taký vyvážený ako v prípade dvoch predkapiel. Celkovo Anaal Nathrakh vydali zo seba maximum, vlastne ako tomu býva v ich prípade vždy. Hneď na úvod odpálili titulnú skladbu z aktuálneho albumu In the Constellation of the Black Widow a každému v Novej pekárni bolo hneď jasné, že zmes blacku a grindu nás v podaní Anaalu rozseká na kúsky. Zo skladieb, ktoré sa mi podarilo identifikovať odznela napríklad neodmysliteľná časť ich koncertov Bellum Omnium Contra Omnes alebo vynikajúce pecky z predošlého albumu The Final Absolution a Der Holle Rache Kocht in Meinem Herzen. Anaal nezabudli ani na debutový materiál The Codex Necro, z ktorého odznela Submission Is For the Weak. Ako to už žiaľ na Slovensku býva zvykom, do Nitry veľa fanúšikov nedorazilo a Nová pekáreň bola zaplnená odhadom asi z troch štvrtín. Dokonca sa spustil aj ako taký mosh a circle pit. Dave Hunt sa nestratil ani vo chvíli, kedy musela kapela chvíľu pauzovať, pretože mala technické problémy so zvukom a s humorom sebe vlastným komentoval fanúšikom celú situáciu. Anaal Nathrakh neostali teda nič dlžný svojej povesti. Na pódium odviedli diabolsky dobrý koncert a po ňom sa prejavili ako skromní a zhovorčiví ľudia. Jednoducho si svojim správaním získali ľudí na svoju stranu. Všeobecne v ľudskom ponímaní je status hviezdy dosť špecifický pojem a v prípade tejto kapely sa to napísať nebojím. Pritom stačí naozaj málo, ľudskosť.

Po koncerte sme sa s hrejivým pocitom na srdci pobrali na stanicu. Naozaj vydarená akcia po všetkých stránkach. Cestu domov sme prespali a môžeme sa tešiť na ďalšie ohromné akcie, ktorých je túto jeseň ešte neúrekom.

PLUSY: 
Úžasný podnik s úžasnou atmosférou
Dobré pivko
Kapela Anaal Nathrakh – flexibilní, milí, ochotní ešte aj s dobrou atmosférou..

MÍNUSY: 
Otvorenie podniku až o siedmej
Malý, resp. žiadny výber tričiek

Poznámka: Žiaľ, ako je spomenutú v reporte, baterky vo foťáku sa nám vybili, čiže fotky sú iba z vystúpenia Nevalothu. Ospravedlňujeme sa.