Na metalovej scéne je Morten Veland, hlavný mozog tejto formácie, známy tým, že hrá snáď na všetkých hudobných nástrojoch a taktiež skladá texty. Pôsobil taktiež v kapele TRISTANIA, od roku 2001 je hlavným mozgom práve skupiny SIRENIA. Morten je šikovný a talentovaný hudobník, ktorý ma cit pre hudbu, ako aj pre melancholické pochmúrne texty. Verní fanúšikovia tejto skupiny poznajú a milujú jeho tvorbu.

SIRENIA – The Seventh Life Path

Nový album „The Seventh Life Path“ otvára krátka skladba s názvom „Seti“, ktorá sa dá pochopiť ako teatrálne intro. Druhá v poradí „Serpent“ je celkom zaujímavá, no mám pocit, že každý nástroj si hrá sám na svojom piesočku a chýba tu celková harmónia. Žiaľ v tejto skladbe mi neladí ani vokál Ailyn samotnej, jasné, snaha nechýba, ale nie je to ono. Ďalšia „The Silver Eye“ je rýchly progresívny kúsok, ktorý sa líši od ostatných skladieb a tým si u mňa získava status zaujímavosti. Milovníci pomalších skladieb si obľúbia baladu „Tragedienne“, v ktorej vyniká speváčkin hlas.

Medzi najlepšie skladby určite smelo môžem zaradiť „Concealed Disdain“. Mortenove growly sa striedajú s jemým hlasom Ailyniným hlasom. Pieseň má svižné tempo, ťažké riffy, ale aj pomalšie pasáže.

SIRENIA

Medzi vydarené kúsky určite patrí aj „Once My Light“, jej úvod je poriadne riffový. Po ňom nasledujú ťažko znejúce noty a nechýba ani chór v podtóne. Texty sú lyricky pochmúrne, avšak kto pozorne sleduje túto skupinu, vie, že to nie je žiadne prekvapenie. V pomalších pasážach sa snaží preraziť speváčkin talent. Jej hlas je podobný Liv Kristine, najmä obdobiu, keď spievala ešte v THEATRE OF TRAGEDY. Ak ste si mysleli, že Ailynin vokál bude dominovať, tak ste na omyle. V každej skladbe je skôr v pozadí a osobne mi to dosť vadí. Jej zraniteľné krehké anjelské tóny, prebíja na celom albume hudba, a tak jej hlas, žiaľ,  nevynikol v plnej krásy. Žeby chyba produkcie?

Morten vždy prikladal artworkom dôležitosť a nie je tomu inak ani na aktuálnom albume. Cover albumu zdobí zahalená žena, ktorá ma symbolizovať stratený život, nad ktorým získala moc smrť. Ťahajúce sa stromy symbolizujú nádej. Kapelu SIRENIA  som počúvala od samého začiatku, keď ešte v skupine spievala Monika Pedersen. Zaujal ma jej jemný, no i tak prenikavý hlas. Žiaľ, od roku 2008, odkedy spieva v tejto skupine Ailyn, môj záujem o nich trochu klesol. Osobne som zaťažená na kvalitné vokály a prezentáciu textov. A aj pri aktuálnej nahrávke „The Seventh Life Path“ mi toto jednoducho chýba. Hudobne nie je skupine čo vytknúť, hoci mi príde pár skladieb, ako nie príliš dobre zostavená skladačka, ktorá nie vždy do seba zapadá ako má. Chýba harmónia.

Možno je to tým, že vo veľkej miere je toto dielo jedného človeka. Istotne sa však nájdu poslucháči, najmä verní fanúšikovia Mortena Velanda, ktorí sklamaní nebudú. Aj ja musím uznať, že novinka je o niečo lepšia a trošku aj tvrdšia ako predchádzajúci album „Perils oft he Deep Blue“.

Hodnotenie autora: 5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Darksinia

Redaktorka Valhalla.sk