Fanúšikom folk metalu zoskupenie, ktoré je snáď najznámejšie vo svojom žánri určite netreba bližšie predstavovať a mnohí asi aj tušia, čo môžu od novinky očakávať, ale čo ak nás KORPIKLAANI niečím prekvapia?

Fínsku partičku okolo Jonneho Järvälu obľubujem už od ich začiatkov a mal som možnosť sa niekoľkokrát naživo vyskákať na ich najväčších hitoch ako „Vodka“, „Happy Little Boozer“ a mnohých ďalších. Priznám sa ale, že ku skalným fanúšikom už posledné roky nepatrím. Z môjho pohľadu svoje najlepšie obdobie dosiahli KORPIKLAANI albumom „Tervaskanto“ z roku 2007 a odvtedy ich tvorba v mojich očiach upadala, respektíve som si na albumoch nedokázal nájsť také množstvo veselých vypalovákov, ako dovtedy, keď som priam hltal celé albumy bez rozdielu skladby. Posledné dve nahrávky „Ukon Wacka“ a „Manala“ boli pre mňa po rokoch vysoko nastavenej latky priam sklamaním.

KORPIKLAANI – Noita

Čas ale postúpil a keďže staré albumy KORPIKLAANI majú v mojom trvalom playliste stále privilégium, nemal som srdce na to, aby som novinku „Noita“ vopred zavrhol. Na aktuálnom počine sa nachádza  11 skladieb a už pohľad na ich názvy napovedá, že všetky sú naspievané v rodnej reči tohto veselého zoskupenia a tak sa možno okrem perkele a haista vittu opäť priučím niečo po fínsky.

Poriadny závan folk metalu sa na vás vyvalí už pri prvej piesni „Viinamäen Mies“ a dvojitá dávka rýchlych huslí v nasledujúcej „Pilli On Pajusta Tehty“ tento dojem len umocní. Túto skladbu s odstupom času hodnotím ako najlepšiu a najchytľavejšiu na celom albume.

„Noita“ ale nie je po celú svoju dobu trvania len naháňaním rytmov a bláznovstva, ako sme boli väčšinou zvyknutí. Skladba „Lempo“ sa radí na pomery KORPIKLAANI medzi pomalšie, ale aj napriek tomu má veľmi chytľavý refrén. Ak ešte niekto nechápe, ako môže byť fínčina chytľavá, zjavne ešte nepočul žiadnu skladbu týchto severských folk metalových velikánov.

KORPIKLAANI

Na albume mi však chýbajú dve veci. Zrejme sa žiadna zo skladieb z aktuálnej novinky nestane koncertným, či festivalovým hitom. Aj keď mne znie fínčina veľmi melodicky, a takou pohupávacou lahôdkou vhodnou k pivu je aj skladba „Sahti“, predsa len si slová v tomto jazyku a navyše v tak rýchlom tempe nebude celosvetové publikum na koncertoch a festivaloch spievať doslovne (verte mi, skúšal som to a aj keď sa pri hladine dvoch promile k fínčine veľmi približujem, stále to nie je ono). A aj keď sa mi po pár vypočutiach skladby dostávajú pod kožu, chýba mi tam vypalovák typu „Vodka“ alebo „Beer, Beer“.

Keďže KORPIKLAANI ponúkajú to najlepšie z folk metalu, nesmie chýbať ani poriadna porcia akordeónu, ktorý najviac priestoru dostáva v  „Luontoni“. Keď som spomenul, že album „Noita“ nie je len zbesilé naháňanie rytmov a preteky s časom, tento fakt potvrdzuje aj skladba „Minä Näin Vedessä Neidon“, kde Jonne a spol. opäť spomalili. To je ďalšia z vecí, ktorá sa mi na novom albume páči – striedanie rytmov, poznanie folk metalu aj z inej, nielen zbesilej stránky. Poďme, ale k druhej veci, ktorá mi na „Noita“ chýba. Tou druhou, na ktorú som bol dlhé roky od KORPIKLAANI zvyknutý sú inštrumentálne skladby, kde husle a ostatné folkové prvky môžu ešte viac vyniknúť. Takáto pieseň sa však na moje sklamanie na albume nenachádza.

Na záver sa ešte raz vrátim k fínčine. Nedávno som pri recenzii SKYFORGER kritizoval to, že album ma nebavil aj z toho dôvodu, lebo nie je naspievaný po anglicky, lotyšský jazyk môjmu uchu nerezal a nahrávka „Senprüsija“ bola pre mňa nudnou. V recenzii som však podotkol aj to, že neanglický album nemusí byť vždy nevýhodou a za príklad som uviedol práve KORPIKLAANI. Som rád, že sa mi to potvrdilo hneď pri ďalšom recenzovanom albume, pretože aj keď mi aspoň jedna anglická skladba albumu pomohla, zmieriť sa s tým, že „Noita“ je čisto fínskym počinom mi nerobí žiadny problém. Navyše som rád, že po sklamaniach z posledných albumov tomuto fínskemu zoskupeniu opäť podarilo dostať sa mi pod kožu.

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Filip „Fiju“ Slúka

Redaktor a spoluzakladatel Valhalla.sk. Okrem melodického metalu sa vo voľnom čase venuje knihám, internetovej reklame a pivu.