Od veľkého comebacku ACCEPT v roku 2010, je o túto legendárnu heavy metalovú skupinu obrovský záujem a niet sa tomu čo diviť. Vlani vydali album „Blind Rage“, obišli na turné polku sveta a pre veľký záujem pridali aj druhé pokračovanie veľkého turné, ktoré tentokrát neminulo ani Slovensko.

Koncert priniesla znova šlapajúca agentúra EPG a ako už býva u nich zvykom, bolo jasné, že sa môžeme tešiť na viacero bonusov. Ako jedna z mála koncertných agentúr dáva príležitosť slovenským kapelám zviditeľniť sa pred svetovými hviezdami a navyše, ku klasickému „balíčku“ sa snaží vždy pridať aj niečo navyše. A nebolo tomu inak ani teraz. ACCEPT sú na turné s ruskou skupinou RED´S COOL. K tomu pribalilo EPG svetové skupiny UNISONIC a MASTERPLAN, plus domácich víťazov Wacken Metal Battle z ostatných rokov MIDNIGHT SCREAM a ANSTRATUS a bolo vymaľované.

Najväčšie obavy boli z počasia, pretože niekoľko dní pred dňom D (štvrtok 28.5.2015) to vyzeralo nielen v Banskej Bystrici, ale takmer na celom Slovensku veľmi zle. Vkuse dážď a chladno. Akoby bolo slnko taktiež heavy metalistom, pretože sa umúdrilo a nakoniec nás pekne zahrialo. Je pravda, že po zotmení bola veruže ukrutná zima, ale to je už iná kapitola.

Miro Valucký z ANSTRATUS

Avizovaný úvod sa trošku natiahol. Domáci banskobystrickí thrasheri ANSTRATUS mali začať o 16:30, avšak bolo predtým ešte nastaviť nástroje hlavným kapelám, a tak svoj set začali mladí hudobníci niečo po 17. hodine. Chalanov sledujem už dlhšie a vidieť na nich neustáli posun vpred. Na pódiu sú ako doma a svoj nekompromisný thrash sa snažili naliať do fanúšikov, ktorých v tej chvíli v amfiteátri ešte nebolo až tak veľa. Kvartetu mladíkov to však neprekážalo a hrali ako o dušu. Odznelo pár preverených skladieb a ako už býva zvykom, zakončili svoj set peckou „Holocaust“.

Mišo Černák z MIDNIGHT SCREAM pri jednom zo svojich sól

Po nich sa na pódiu chystali Veľkokrtíšski matadori MIDNIGHT SCREAM, ktorých som taktiež v poslednom období videl už mnohokrát. Jedných dychom dodám, že nesklamali ma veruže ešte ani raz. Nielen MIDNIGHT SCREAM, ale i ANSTRATUS pred nimi mali sťažené podmienky, pretože priamo na pódium svietilo niekedy až veľmi nepríjemne slnko. Midnighti sa opierajú stále o aktuálny album „Flammarion“, z ktorého sme počuli klipovku „Honey Badger“ alebo pirátsku hymnu „Pirates Dream’s“. Došlo napríklad aj na staršiu pieseň „Fuga Mortis“. Akokoľvek sa snažil frontman Jaro Šajgalík rozospievať publikum, to sa veľmi nechytalo. Ani pri ANSTRATUS, ani pri MIDNIGHT SCREAM.

Fanúšikovia

Skôr ako sa dostaneme k prvej zahraničnej kapele, Rusom RED´S COOL, bolo viditeľné, že sa amfiteáter začína plniť. Ľudia stále prichádzali, až sa celkom slušne zaplnil. Údaj od samotného organizátora hovorí, že letnú open air koncertnú a festivalovú sezónu zažilo približne 2000 fanúšikov. Zaujímavosťou je, že vekový priemer bol podstatne vyšší, ako býva zvykom. Netrúfam si ho samozrejme odhadnúť, ale v hľadisku prevládali tí skôr narodení.

Spevák RED´S COOL

Ale späť ku koncertom. S RED´S COOL som sa stretol úplne po prvýkrát. Pätica muzikantov z Petrohradu bola veruže veľkou neznámou aj pre slovenských fanúšikov. Ich glam rock s hard rockovým nádychom sa nepočúval zle, no nie je to moja šálka kávy. Trocha mi pripomínali STEEL PANTHER a im podobné zoskupenia. Najvýraznejšou postavou bol vokalista Slava, ktorému to spievalo výborne. RED´S COOL majú na svojom konte 2 štúdiové albumy, hoc piesne podľa názvu nepoznám, hralo sa určite najviac z toho najaktuálnejšieho.

Roland Grapow a Rick Altzi z MASTERPLAN

Prvým ťahákom večera boli MASTERPLAN, teda kapela Rolanda Grapowa žijúceho vo Zvolenskej Slatine. Žiaľ, v úvode vystúpenia sa nevyhli problémom so zvukom a aby toho nebolo málo, Rolandovi sa „podarilo“ roztrhnúť strunu, tak si musel meniť aj svoj nástroj. Viacerých pri pohľade na pódium trápila otázka, ktože to je namiesto Axela Mackenrotta za klávesmi. Keďže tento koncert bol potvrdený iba pár týždňov pred akciou, ako výpomoc si MASTERPLAN vzali Andreja Kutiša zo slovenskej skupiny CASTAWAY. Basáka Jariho Kainulainena nahradil Milan Hanák z českej legendy TITANIC. MASTERPLAN zahrali zaujímavý set, nechýbali pecky ako „Heroes“, „Enlighten Me“, z aktuálneho albumu „Novum Initium“ zahrali klipovku „Keep Your Dream Alive“. Spevák Rick Altzi sa v kapele už veľmi dobre udomácnil a spievalo mu to na výbornú. Najväčším zážitkom bolo sledovať bubeníka Martina „Marthusa“ Škaroupku (aj CRADLE OF FILTH), vidieť, že to čo robí, robí srdcom. Ďalším plusom, aj napriek menším technickým problémom na začiatku a nie úplne najlepšiemu zvuku, vidieť, že v kapele panuje vynikajúca chémia. Stačilo sa pozrieť na Rolanda, ako sa tvári a na očný kontakt, ktorý udržujú počas koncertu všetci členovia. Jednoducho pohoda z kapely sa preniesla aj na fanúšikov pod Urpínom. Na môj vkus to chcelo ešte trošku väčšiu odozvu publika, ale už keď sa vonku poriadne začínalo ochladzovať, aspoň sa začali ľudia trocha preberať.

UNISONIC v plnej paráde

Vonku síce čoraz viac chladnejšie, ale v srdciach fanúšikov to začínalo vrieť. Na rade boli UNISONIC, teda Michael Kiske a Kai Hansen, legendárni „Helloweenisti“ spolu na jednom pódiu. Pôvodne mal pár skladieb od HELLOWEEN s nimi zahrať aj Roland Grapow, no nakoniec sa tak nestalo. UNISONIC zahrali zo svojho repertoáru skladby ako „For the Kingdom“, „Exceptional“, „Your Time Has Come“, „Star Rider“ alebo „Unisonic“. Samozrejme, chtiac-nechtiac, najviac ľudí čakalo na hity od HELLOWEEN a dočkalo sa ich. Už bez „I Want Out“ by to zrejme  nešlo, mňa oveľa viac potešila „March of Time“. Michael Kiske všade kde príde, tak je stredobodom pozornosti a nebolo tomu inak ani teraz. Takmer všetci sledovali každý jeho pohyb, dokonca sa z publika nachvíľu ozvalo aj skandovanie „Kiske, Kiske, Kiske.“. Vidieť, že spojenie Kai Hansen-Michi Kiske funguje na výbornú. Svedčí o tom aj ich viaceré objímanie počas koncertu, grimasy a vzájomné úsmevy. Opomínať preto netreba ani Kaia, na ktorom stále vidieť veľkú chuť po hraní a na pódiu je radosť sa na neho pozerať. V úvode mali trošku problémy so zvukom aj UNISONIC, Michi chodil často na bok ku zvukárom, ale nakoniec sa dohodli a všetko bolo tak, ako malo byť. Nemôžem nespomenúť jeden moment, keď Kai Hansen vyšiel ku divákom na predĺžené pódium a okrem toho, že zahral sólo, prihovoril sa divákom a zaspieval. Ja som mu to žral a dovolím si tvrdiť, že Kai je lepším frontmanom a šoumanom ako Kiske, avšak Michi už nemusí robiť nič a ľudia mu ležia pri nohách. Tak, či onak, v konečnom dôsledku je to jedno, keďže ich spolupráca funguje na výbornú.

Peter Baltes, Mark Tornillo a Wolf Hoffmann to poriadne rozbalili

Zima bola čoraz väčšia, ale napätie by sa dalo krájať. Všetko už bolo pripravené pre hlavné hviezdy večera ACCEPT. Dočkali sme sa nielen upraveného pódia pre tieto legendy, takmer dokonalého zvuku, ale aj dymových efektov a v neposlednom rade vynikajúcich výkonov všetkých členov skupiny. Koncert odpálili klipovkou „Stampede“ a od úvodných tónov a riffov bolo jasné, že sa môžeme tešiť na výnimočný zážitok. Mark Tornillo spieval na hranici svojich možností (budem si stáť za svojim, že dal na Uda zabudnúť), riffmajster Wolf Hoffmann hral neskutočne a navyše rozdával na každú stranu úsmevy a grimasy. Za nimi nezaostával ani Peter Baltes, či noví členovia Uwe Lulis a bubeník Christopher Williams. Najmä Wolfova hra bola ako na cd. Či už riffy alebo sóla. Neuveriteľné. Hralo sa najviac piesní z posledných troch albumov, ktoré už naspieval Tornillo („Stalingrad“, „Hellfire“, „Shadow Soldiers“, „Pandemic“, „No Shelter“), z aktuálneho počinu „Blind Rage“ odzneli už spomínaná „Stampede“, „Dying Breed“, „Final Journey“ a „Dark Side of My Heart“. Publikum sa chytalo aj na tieto piesne. Jasné, že sa čakalo aj na hity.

Mark Tornillo spieval vynikajúco

Umne zostavený playlist bol premiešaný vynikajúco. Spomínané piesne prestriedali pecky ako „Losers and Winners“, „Midnight Mover“, „Restless and Wild“, „Princess of the Dawn“ alebo „Fast as A Shark“. Po tejto piesni sa odobrali „Accepťáci“ dole z pódia, ale bolo jasné, že to koniec ešte nebude. Na rad prišla nesmrteľná hymna „Metal Heart“, pri ktorej si zaspieval takmer celý amfík, predposlednou bola „Teutonic Terror“ a úplný záver patril „Balls To the Wall“. Na konci ostala mnohým sánka dole, pretože už takmer šestdesiatnici zahrali koncert s takou razanciou, akú im môžu závidieť mnohé mladšie kapely. Mark Tornillo zbytočne nerečnil (ak sa nemýlim, raz sa prihovoril publiku, po nejakej štvrtej skladbe), keď bolo treba fanúšikov vyhecoval. Predĺžené pódium využívali okrem Marka najmä Wolf Hoffmann s Petrom Baltesom a ľudia im zobali z ruky. Z pôvodne avizovaného 2-hodinového koncertu bolo nakoniec niečo viac ako 90 minút, ale absolútne to nikomu nevadilo, pretože na takéto koncerty sa nezabúda.

Štvrtkový večer ubehol v spoločnosti týchto hostí vskutku neuveriteľne rýchlo. Každý, kto navštívil banskobystrický amfiteáter, nemohol ľutovať. Po zotmení síce bola doslova až neznesiteľná zima, ale zahriali nás vynikajúce kapely. Počnúc slovenskými formáciami ANSTRATUS a MIDNIGHT SCREAM, cez MASTERPLAN a UNISONIC až po jednoznačných kráľov tohto večera – ACCEPT.

Playlist UNISONIC:
„For the Kingdom“, „Exceptional“, „My Sanctuary“, „Star Rider“, „Your Time Has Come“, „When the Deed is Done“, „King for A Day“, „Throne of the Dawn“, „March of Time“, „I Want Out“ – „Unisonic“.

Playlist ACCEPT:
„Stampede“, „Stalingrad“, „Hellfire“, „London Leatherboys“, „Losers and Winners“, „Midnight Mover“, „Dying Breed“, „Final Journey“, „Shadow Soldiers“, „Restless and Wild“, „No Shelter“, „Princess of the Dawn“, „Dark Side of My Heart“, „Pandemic“, „Fast as A Shark“ – „Metal Heart“, „Pandemic“, „Balls To the Wall“.

PLUSY:
ACCEPT – koncert, zvuk, UNISONIC – koncert a najmä chémia Kiske-Hansen, MASTERPLAN – výkon Marthusa, mnoho známych, priateľská atmosféra

MÍNUSY:
Jeden stánok s pivom!, veľká zima po zotmení, v niektorých prípadoch zvuk

Foto: Lady mObscene

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk