Do nedeľného rána sa neprebúdzalo ľahko. Pohľad z okna ubytovne neveštil nič dobré, pretože vonku bolo mokro a obloha bola riadne zatiahnutá. Ráno však nepršalo. Po raňajkách sme sa chceli pobrať zo Zlína do Vizovíc, no spustil sa dážď. Z päťčlennej výpravy sme prechod do areálu likérky riskli dvaja. A urobili sme dobre. Vo Vizoviciach bolo síce pod mrakom, ale nepršalo. Samotný festivalový program začala česká kapela Euthanasia opäť ako v sobotu už 9.30. Keďže vyčerpanosť robila už svoje zvolili sme pohodlie v čajovni. Odtiaľ sme iba počuli českú legendu Arakain. Súdiac podľa reakcií fanúšikov, vystúpenie muselo mať určite svoje čaro a silu. Pred dvomi rokmi vystúpil Arakain z filharmonickým orchestrom a to vystúpenie nebolo úplne vydarené. Tentokrát tomu bolo naopak. Ako prvú kapelu sme sa rozhodli sledovať gothicov Lacrimosa. Tí na svojich koncertoch oslavujú 20. výročie. Žiaľ Lacrimosa predviedla najhoršie vystúpenie, aké som na tohtoročnom MoR-e videl. Skladby boli nudné a samotná kapela až príliš statická. Miestami sa mi zdalo, že spevák má problém zaspievať bez falošných tónov. Riedko zaplnené publikum si pri nich veľa zábavy neužilo. Po Lacrimose prišla na rad metalová kráľovná Doro Pesch a to už bolo „iné kafe“. Nestarnúca Doro predviedla energiou nabité vystúpenie, ktoré nenechalo nikoho chladným. Okrem svojich osvedčených hitov ponúkla vizovickému publiku aj cover od Judas Priest Breaking the Law, z ktorého prešla do ďalšieho obrovského hitu z čias Warlock All We Are. Naozaj klobúk dolu pred touto charizmatickou ženou, ktorá je na pódiu ako doma. Naozaj vynikajúci zážitok. Jedinou malou chybičkou jej setu bolo to, že organizátori sľubovali na pódiu figurínu Warlock, ktorá sa však neobjavila. Po skvelej show Doro nasledoval ďalší veľký okamih. Po 17 rokoch sa na pódiu predstavil legendárny Michael Kiske s novou kapelou Unisonic. Ich set pozostával najmä zo skladieb projektu Place Vendome. Kiske sa okrem spevu predviedol aj hrou na gitaru. Ja osobne mám z vystúpenia Unisonic rozpačité pocity, ale to asi preto, že tvorbu Place Vendome nepoznám. Jedným dychom však treba dodať, že Kiskeho zamatový hlas je stále nádherný. Unisonic zahrali iba jednu svoju skladbu, ktorá sa objaví na pripravovanom albume. Je pochopiteľné, že môj zrak sa počas vystúpenia upieral iba na hlavnp hviezdu kapely Unisonoc a miestami som mal pocit, že Michi si nie je úplne istý svojím pódiovým prejavom. Publikum však bolo nadšené a pochopiteľne čakalo na skladby z čias Michiho pôsobenia v Helloweene. Nakoniec sa dočkali. Zazneli dve. The Kids of 21th Century a dúfam, že ma nezabijete, ale na tú druhú si naozaj neviem spomenúť. Po Unisonic prišiel na radu heavy metalový comeback roka. Na pódiu sa predstavili legendárny Accept. Pravda už s novým spevákom, ktorým bol Marc Tornillo. Accept predviedli vynikajúcu živelnú show, pri ktorej sa bavili všetci. Hneď v úvode zaznela legendárna skladba Metal Heart. Nový spevák Tornillo neustále komunikoval s publikom a celá kapela si koncert užívala. Záver vystúpenia obstarala Balls To the Walls a to bola skvelá bodka za ich vystúpením. Nie vždy sa comeback podarí, no myslím, že v prípade Accept to bol vynikajúci ťah. Už si len treba počkať na nový album. Po nich nás všetkých čakala záverečná bodka za 8. ročníkom Masters of Rock. O tú sa postarali fíni Lordi. Ich heavy metal mne veľmi nereže, ale okrem veľmi dobre zvládnutého koncertu kapela pripravila pre divákov aj vizuálny zážitok. Pomedzi skladbami si vždy zahrali hororové divadlo. Ich vystúpenie oživili aj pyrotechnické efekty. Kapela nezabudla na hity ako Devil Is Looser alebo Bite It Like a Bulldog. Vokalista Mr. Lordi oznámil, že v týchto maskách sme mali možnosť vidieť kapelu posledný krát. S novým albumom pripravujú Lordi aj novú pódiovú show a tým pádom aj nové masky. Ako prídavok zvolila kapela novú skladbu, ktorú s nimi odspieval nestarnúci Udo Dirkschneider. Pri ňom trošku odbočím od Lordov, pretože počas ich skladby som rozmýšľal, či sa v zákulisí bavil aj s členmi Accept. To nevedno, ale Udov duet s Mr. Lordom bol naozaj dobrý. Na záver už všetci vedeli čo príde, najväčší hit Hard Rock Hallelujah. Presne o pol noci sa kapela pobrala do zákulisia a tým dala bodku za celým tohtoročným festivalom.

Na záver si neodpustím malú poznámku. Po organizačnej stránke bol festival opäť veľmi dobre zvládnutý, aj keď drobným chybám sa nie vždy dá vyhnúť. Ja osobne som bol vo Vizoviciach už piaty krát (2005, 2006, 2008, 2009, 2010). Z roka na rok mal festival vždy stúpajúcu tendenciu kvality. Areál sa rozrastal, pribúdali nové a nové kapely. Po tomto ročníku som však mal pocit, že Masters of Rock zastal na jednom mieste. Áno, nemôžem ešte zabudnúť, že okrem hlavného Ronnie James Dio stage, pripravili organizátori po minuloročnom úspechu opäť aj Coca-Cola stage, kde sa predstavili domáce kapely ako napríklad Bethrayer, Eagleheart, Power 5, Silent Scream of Godless Elegy a mnohé ďalšie. No už ani to nebola novinka. Areál sa už ani nemá veľmi kde rozrastať, ale to by nebol až taký veľký problém. Najväčší problém je, že kapely, ktoré vystupujú na MoR-e sa začínajú opakovať. V roku 2008 nastolil Pragokoncert vynikajúci trend, keď okrem hviezd melodického metalu sa začal uberať aj bookovaním kapiel z tvrdších odnoží kovového žánru. Spomeniem skvelé vystúpenia Ministry, Moonspell, My Dying Bride alebo Amon Amarth. Minulý rok si na svoje mohli prísť tvrdšie orientovaný fanúšikovia pri kapelách ako Keep of Kalessin, Death Angel, Deathstars, Tiamat, Eluveitie, Heaven Shall Burn alebo Arch Enemy. Na tomto ročníku okrem poliakov Behemoth a dajmä tomu Schmierovej družiny Destruction si tvrdšie orientovaný fanúšik veľa zábavy neužil. Myslím, že je to na škodu celého festivalu, aj keď treba brať do úvahy, že tvrdšie kapely vystupujú na inom českom festivale. Možno by bolo dobré do budúcnosti porozmýšľať nad trendom, ktorý bol v rokoch 2008 a 2009. Masters of Rock bol vždy zameraný na heavy/power metal a podobným žánrom, ale jedna brutálnejšia kapela ako tomu bolo počas tohto roka, je naozaj málo. A ešte jedna vec, ktorá ma sklamala, ale za tú organizátori nemôžu. Pivo v areáli za 37 Kč? To už je naozaj dosť…

Najlepší: Sabaton, Destruction, Tublatanka, Epica, Behemoth, Primal Fear, Doro, Accept
Rozpačité dojmy: Manowar, Unisonic, Gamma Ray,
Sklamania: Tarja, Lacrimosa