Prebudenie do piatkového rána bolo ťažké. Po pár hodinách spánku začínal program festivalu už o 13. hodine a to vôbec nie hocijako. Na pódiu stáli páni Hranický, Bartoň, Šperl, Vlasák a Pařízek, teda legenda Citron. Svoj čas si maximálne užívali a okrem starých osvedčených hitov (Radegast, Zahradní slavnost) odzneli aj nové skladby. Páni to stále vedia, čo predviedli aj vizovickému publiku. Trošku som nepochopil organizátorov zaradením ich vystúpenia hneď na úvod dňa, pretože ako československá legenda by si zaslúžili určite dôstojnejší čas. Do Vizovíc nedorazila skupina Delain a tak Citron, Visací zámek a aj Metal Force si mohli svoje koncerty o niečo natiahnuť. Na sedemnástu hodinu som sa veľmi tešil, pretože na pódiu sa objavil legendárny Schmier s kapelou Destruction. Nemeckí thrasheri neostali nič dlžný svojej povesti a v obrovskom teple rozpútali pravé thrashové peklo. Hudobníci šliapali do plných. Okrem už zabehnutých skladieb ako Nailed To the Cross, Bestial Invasion alebo Thrash Till Death odzneli aj skladby zo stále aktuálneho albumu D.E.V.O.L.U.T.I.O.N. Mňa samého trošku mrzí, že Destruction sa nedostalo až toľko podpory od samotných fanúšikov, pretože by si ju určite zaslúžili. Samozrejme nechýbal moshpit, ale myslím, že Destruction sú zvyknutí na väčšie besnenie publika. Po energickej show thrasherov prišiel na rad zástupca zo Slovenska a to legendárna Tublatanka. Maťo Ďurinda a spol. naliali do československého publika riadnu dávku nostalgie a ukázali, že aj v roku 2010 majú ich hity stále gule. Dnes, Vo veľkej škole dní, Matka, Skúsime to cez vesmír, Môj starý dobrý kabát hovoria za všetko. Trošku ma mrzí, že Tublatanka zabudla azda na svoje najväčšie hity Pravda víťazí, alebo Šlabikár. Pri svojej prvej účasti na MoR-e, by to bol dobrý ťah, žiaľ nestalo sa tak. Miesto toho nám Tublatanka ponúkla skladbu z nového albumu, ktorá mňa osobne neočarila vôbec. A ešte k Maťovi Ďurindovi. Vek nezastaví nikto a to sa prejavilo už aj na Maťovom hlase. Niektoré vysoké tóny mu proste už nešli, tak ako dakedy. No aj napriek tomu odchádzalo publikum naozaj spokojné. Po Tublatanke prišla na rad holandská kráska Simone Simmons a jej Epica, ktorá sa vo Vizoviciach naposledy predstavila pred tromi rokmi. Energická show, ktorej dominovali skladby z aktuálneho albumu Design the Universe na čele s pôvabným hlasom a pôvabným výzorom hlavnej postavy kapely Simmone Simmons nenechali nikoho chladným. Po Epice prišli na rad americkí progresívni metalisti Queensryche. Od nich poznám iba legendárny album Operation Mindcrime a tak som dal prednosť radšej občerstveniu. Apropo už keď sme pri občerstvení. Opäť bolo na vysokej úrovni, ale do budúcnosti odporúčam klasické festivalvé jedlá ako klobása a cigáro, pretože rôzne gramážové jedlá ako halušky sú zbytočne predražené. Po občerstvovacej pauze a Queensryche prišiel na rad headliner tohtoročného Masters of Rock, (samozvaní) králi metalu Manowar. Pred piatimi rokmi sa vo Vizoviciach predviedli so symfonickým orchestrom a svoju show strašne a zbytočne naťahovali. Tentokrát sa nič také nedialo. Pravda až na basgitarové sólo Joeyho DeMaia, ktoré nielen mne, ale viacerým príšerne ťahalo uši. Manowar sú už hudobníci v rokoch no, aj napriek tomu potvrdili, že sú stále najhlučnejšou kapelou na svete. Eric Adams zvládal okrem vysokých polôh aj beh po pódiu (ako jediný, zvyšok kapely bol až príliš statický) a jeho spev pritom vyznel čisto a presvedčivo. Viacerých prítomných asi sklamala kapela tým, že z najpopulárnejšieho albumu Kings of Metal neodznela ani jedna skladba. Svoj set americká štvorica opierala o iné nahrávky. Gates of Valhalla, King of Kings, alebo už neodmysliteľnú časť ich koncertov Warriors of the World. Ako oznámila kapela, táto show bola zaznamenávaná pre účely DVD. Po samotnom koncerte prišiel na rad ohňostroj, ktorý si myslím, že nijak nepridal koncertnému zážitku, ale na druhej strane ani nič neskazil. Po Manoware sa predstavila ešte ďalšia kapela z radov DeMaiovho vydavateľstva Magic Circle Music a síce Holly Hell. My sme však dali prednosť odchodu do postelí…